Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/131/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: D. P. Q. Q..J..H.., D.: XX XXX XXX, Q. Q. F. Z. X, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, s miestom výkonu činnosti Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Š. P., Z.. XX.X.XXXX, K. B. F. XXX, XXX XX A. Z. F., o zaplatenie 2.323,64 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.059,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.059,24 eur od 16.4.2016 do zaplatenia zastavuje. Vo zvyšnej časti súd žalobu o zaplatenie istiny vo výške 1.294,40 eur spolu s príslušenstvom z a m i e t a . Žalovaný m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 9.5.2016 doručenou súdu dňa 19.5.2016 sa pôvodný žalobca domáhal voči žalovanému vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.323,64 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.323,64 eur 16.4.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania. 2. Pôvodný žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 27.8.2008 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej pôvodný žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 26943461. Žalovanému poskytol úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.050,- eur a bol povinný pôvodnému žalobcovi platiť mesačnú splátku vo výške 35,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie pôvodný žalobca vystavil k 6.4.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 31.3.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.323,64 eur. Okrem dlžnej sumy pôvodný žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. 3. Uznesením č.k. 17C/131/2016-44 zo dňa 9.1.2017 súd v zmysle ust. § 80 ods. 2 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu z pôvodného žalobcu na žalobcu uvedeného v záhlaví tohto rozsudku. 4. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré písomnosti mu boli doručené do vlastných rúk dňa 1.12.2016, v súdom určenej lehote nevyjadril. 5. Podaním zo dňa 29.3.2017 doručeným súdu dňa 31.3.2017 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.059,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.059,24 eur od 16.4.2016 do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. 6. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 3.4.2017. Žalobca podaním zo dňa 29.3.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil aby bola vec prejednaná v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si je vedomý predmetného dlhu.

7. Súd tak na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov, ako ich súdu predložil žalobca spolu so žalobou, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec z hľadiska právneho posúdenia posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov a na základe tohto dospel k nasledovným záverom. 8. Zo žalobcom predloženej zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty (č.l. 6 spisu) uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom spol. Všeobecná úverová banka a.s. ako veriteľom a žalovaným dlžníkom vyplýva, že na základe predmetnej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kreditnú platobnú kartu so schváleným úverovým limitom 30.000,- Sk (t.j. 995,82 eur) a dohodnutou výškou mesačnej splátky vo výške 1.000,- Sk (t.j. 33,19 eur). 9. Zo žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu (č.l. 9 spisu), doplnenia žaloby (č.l. 21 spisu) a podania zo dňa 29.3.2017 (č.l. 49 spisu) vyplýva, že žalovaný čerpal na daný úverový vzťah spolu peňažné prostriedky vo výške 1.405,82 eur a uhradil žalobcovi celkovo sumu 2.672,87 eur. 10. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009 (ďalej len zákon č. 258/2001), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.. 11. Podľa ust. § 2 písm. a/, b/, c/, a d/ zákona č. 258/2001, na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, (b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, (c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou (1) sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, (2) poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, (3) poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, (4) členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, (5) poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, a (d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. 12. Podľa ust. 3 ods. 1 zákona č. 258/2001, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) 13. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 14. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 15. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä (a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, (b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, (c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, (d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, (f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, (g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, (h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú

variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, (i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, (j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, (k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, (l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, (m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, (n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, (o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, (p) práva spotrebiteľa podľa § 7, (q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, (r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, (s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. 16. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe (a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo (b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. 17. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 18. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 19. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 20. Podľa ust. § 52 ods. 2 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 21. Podľa ust. § 52 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa ust. § 52 ods. 4 v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa ust. § 54 ods. 2 v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 24. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 25. Podľa ust. 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 26. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 27. K výroku č. I. rozsudku súd uvádza nasledovné: 28. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.059,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.059,24 eur od 16.4.2016 do zaplatenia, s prihliadnutím na skutočnosť, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by bol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 neúčinný, keďže ku späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo pred predbežným prejednaním sporu (z uvedeného dôvodu súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania nerealizoval ani výzvu podľa ustanovenia § 146 ods. 1 , pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd o zastavení konania o žalobe žalobcu v tejto časti. 29. Vzhľadom k vyššie uvedenému a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia preto súd výrokom č. I. tohto rozsudku rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.059,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.059,24 eur od 16.4.2016 do zaplatenia. 30. K výroku č. II. a III. rozsudku súd uvádza nasledovné:

31. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že pri posudzovaní tohto prípadu je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe predmetnej zmluvy sa aplikujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 32. V konaní mal súd za nesporne preukázané, že na základe zmluvy zo dňa 28.7.2008 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 1.405,82 eur. Súd mal zároveň za preukázané, že žalovaný na daný úverový vzťah uhradil spolu sumu 2.672,87 eur. 33. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy a zo žalobcom predloženej zmluvy je však podľa názoru súdu potrebné tento žalovanému poskytnutý úver považovať za „bezúročný“ a „bezpoplatkový“. Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty obsahuje okrem označenia zmluvných strán (právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník), aj výšku poskytnutého úveru (vo forme max. výšky úverového rámca, keďže ide o revolvingový úver) a výšku mesačnej splátky. V zmluve však absentujú ďalšie zákonom požadované údaje, a to najmä 1/ suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; 2/ ročná percentuálna miera nákladov a 3/ ročná úroková sadzba. Súd v zásade akceptuje argumenty žalobcu uvedené v doplnení žaloby zo dňa 23.6.2016, t.j., že v prípade revolvingového úveru, ktorý je vo svojej podstate dlhodobým, opakovateľným a obnoviteľným úverom, vzhľadom ku skutočnosti, že pri uzatváraní zmluvy ani právny predchodca žalobcu ani žalovaný nevedia presne určiť výšku poskytnutého úveru, ktorý bude žalovaný reálne čerpať, nie je možné dopredu určiť presne výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“), nakoľko sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného, a tým sa menia aj údaje relevantné pre výpočet RPMN. 34. Podľa názoru súdu však táto skutočnosť nezbavuje právneho predchodcu žalobcu, ktorý v rámci predmetu podnikania poskytuje opakovane úvery širokej skupine spotrebiteľov, aby v rámci procesu uzatvárania zmluvy o úveru (bez ohľadu na to, či ide o splátkový úver, revolvingový úver a iné) do zmluvy zakomponoval všetky dostupné údaje, z ktorých si spotrebiteľ dokáže vytvoriť čo najbližšiu predstavu o výške jeho celkových nákladov spojených s čerpaním spotrebiteľského úveru, a to napr. výšku úrokovej sadzby, ďalej aké poplatky a v akej výške budú odporcovi účtované, a to či už pri uzatvorení zmluvy (napr. poplatok za poskytnutie úveru), alebo počas trvania zmluvného vzťahu (napr. poplatok za výpis z účtu, poplatok za výber z bankomatu a iné). 35. Vyššie uvedené súd uvádza najmä v tom kontexte, že kým zmluva o vydaní a používaní platobnej karty obsahuje iba údaje o výške úverového rámca a výške mesačnej splátky, zo žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že tento účtoval žalovanému okrem úroku za poskytnutie úveru aj viaceré poplatky, teda položky, s ktorými žalovaný ako spotrebiteľ nebol pri uzatváraní zmluvného vzťahu vôbec oboznámený. Súd na tomto mieste poukazuje aj na vyššie cit. ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 (od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere). 36. Keďže bol nepochybne žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver spolu vo výške 1.405,82 eur, je však v zmysle cit. ust. § 4 písm. a/ zákona č. 258/2001 v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty potrebné považovať za platnú, avšak vzhľadom k vyššie uvedenej absencii esenciálnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, však podľa názoru súdu možno žalobcovi priznať iba to, čo bolo reálne žalovanému poskytnuté, bez navýšenia o úroky, poplatky a iné položky, ktoré v predmetnej zmluve neboli vôbec uvedené. 37. Na základe vyššie uvedeného teda súd konštatuje, že žalovaný uhradil celú istinu úveru. Nárok na zaplatenie riadnych úrokov z úveru a poplatkov žalobcovi s poukazom na vyššie deklarovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť neprináleží. A pokiaľ ide o úroky z omeškania, pokiaľ sa žalovaný dostal do omeškania je zrejmé, že rozdiel (spolu suma 1.267,05 eur) medzi sumou ktorú žalovaný mal uhradiť (1.405,82 eur) a sumou, ktorú uhradil (2.672,87 eur) mal žalobca započítať na úhradu vzniknutých úrokov z omeškania. 38. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd považuje žalobu o zaplatenie sumy 1.294,40 eur spolu s príslušenstvom v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko žalovaný čerpal od právneho predchodcu žalobcu peňažné prostriedky spolu vo výške 1.405,82 eur, pričom však uhradil žalobcovi celkovo sumu 2.672,87 eur, teda viac než bol povinný z dôvodu vyššie deklarovanej „bezúročnosti“ a „bezpoplatkovosti“, žalobcovi zaplatiť. Súd preto žalobu žalobcu vo zvyšnej, doposiaľ nezastavenej, časti o zaplatenie istiny vo výške 1.294,40 eur spolu s príslušenstvom v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 39. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. Vychádzajúc z výrokov č. I. a II. tohto rozsudku súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).