Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20C-171-2016.pdf
PDF · 111.59 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/171/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov X. F. Š., J.. Z.A., Z.. XX.XX.XXXX, B. E. Č.. XXX, XXX XX E., H. Q. X. G. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. E. Č.. XXX, XXX XX E., H. Q., obaja zastúpení D.. Q. P., Z..XX.XX.XXXX, B. Š. X, XXX XX A., H. Q., proti žalovanému P.. P. U., Z.. XX.XX.XXXX, O. Č.. XXX, XXX XX X., H. Q., o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v 1. rade.
III. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 2. rade v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súde dňa 17.5.2016 sa žalobcovia domáhali, aby bol žalovaný zaviazaný vydať žalobkyni 1. rade bezdôvodné obohatenie vo výške 12.022,- eur s prísl.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade sa rozhodla odpredať nehnuteľnosť v k. ú. E., okres Prešov a na tieto právne úkony oslovila žalovaného. Rodinný dom s priľahlými pozemkami sa mal predať za cenu 2.000.000,00 Sk /66.388,- eur/ s tým, že za komplexné služby si žalovaný stanovil cenu 100.000,- Sk/3.320,- eur/. Žiadnu inú dohodu so žalovaným neuzavrela a žiadne iné právomoci žalovanému neudelila, pričom žalovaný oslovil realitnú kanceláriu U. J. za nezmyselnú províziu 2.400,- eur. Za odpredaj rodinného domu sa dohodla kúpna cena 58.842,- eur. Žalovaný doniesol peniaze do domu žalobkyne v 1. rade, odovzdal sumu 43.500,- eur, pričom si sám bez súhlasu žalobkyne v 1. rade mal vyplatiť sumu 3.320,- eur. Žalovaný teda mal vyplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 58.842,- eur mínus 3.320,- eur/odmena advokáta/, t.j. 55.522,- eur a zaplatil 43.500,- eur. Žalovaný sa teda bezdôvodne obohatil vo výške 12.022,- eur. Ďalej uviedli, že pani A. vyplatila síce realitnej kancelárií U. J. Q.. J.. H.. dohodnutú províziu vo výške 2.400,- eur, ale nie je uvedené kým dohodnutú. Pani A. bola kupujúca a mala sa riadiť OZ platným v SR a za nič nemala platiť, teda žiadne provízie a pokiaľ mala platiť tak dohodnutú kúpnu cenu a to priamo kancelárií U. J. Q..J..H.. na základe príjmového dokladu, teda 58.842,- eur, čo vyplýva z rezervačnej zmluvy. Žalovaný úmyselne stanovil výslednú kúpnu cenu na 55.600,- eur. ďalej poukázali na to, že žalovaný v trestnom konaní nepravdivo uviedol, že vyplatil sumu 52.600,- eur. Žalovaný predložil výdavkový pokladničný doklad, pričom žalobkyňa v 1. rade takýto doklad nikdy nevidela a ani nepodpísala. Má za to, že tento doklad bol falošný.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Ďalej uviedol, že so žalobkyňou v 1. rade dňa 13.07.2009 uzavrel zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorá sledovala vzájomnú úpravu práv a povinností strán pri vybavení súboru vecí, ktoré pre klientku mal realizovať. V zmysle tejto zmluvy bol oprávnený splnomocniť na riešenie jednotlivých úkonov aj tretie osoby a mohol jednať s každým záujemcom, ktorý ponúkol sumu vyššiu ako 50.000,- eur. Za vybavenie súboru vecí bola dohodnutá podielová odmena vo výške 20 % z kúpnej ceny. Kúpna cena nehnuteľnosti bola 55.600,- eur, pričom rezervačný poplatok vo výške 2.400,- eur hradil záujemca -
kupujúci realitnej kancelárii, ktorý na predaji participoval. Rezervačný poplatok vychádzal z právneho vzťahu medzi záujemcom a realitnou kanceláriou, a nijak sa kúpnej ceny nedotýkal. Klientke bolo po odpredaji nehnuteľnosti vyplatených 52.600,- eur, čo bola kúpna cena zrazená o odmenu vo výške 3.000,- eur. Táto odmena bola omnoho nižšia v porovnaní s tou, na ktorú mal nárok podľa zmluvy (20 % z ceny - cca 10.000,- eur) Táto suma bola vyplatená v hotovosti pred svedkami (synovia klientky, jeden z nich je žalobca v 2. rade), čo potvrdili podpismi na rezervačnej zmluve iba z dôvodu formálnej istoty. Ďalej uviedol, že podpisy žalobcu v 2. rade na zmluve (prvý podpis zhora) s jeho podpisom na preberacom protokole (prvý podpis zhora) a podpisom na žalobe a podpisy žalobkyni v 1. rade pod textom žaloby s jej podpisom, ktorý bol úradne osvedčený na listine plnomocenstva, a aj s podpisom na výdavkovom doklade na sumu 52.600,- eur sú totožné. Žalovaný ďalej namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v 2. rade, pretože ani zo skutočností uvedených v žalobe sa nedá zistiť hmotnoprávny pôvod jeho údajného nároku. To korešponduje aj s jeho absenciou v petite žaloby.
3. Žalobkyňa v 1. rade k vyjadreniu uviedla, že syn G. a dcéra Ľ., pred súdom dosvedčia, že žalovaný v rodičovskom dome vyplatil 43.500,- eur a nie sumu 58.842,- eur, čim porušil čl. I, Zmluvy o poskytovanie právnych služieb, kde je dohodnuté že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti sa prevedú na bankový účet advokáta, pričom predpokladá, že je to z dôvodu kontroly finančných tokov. Ďalej uviedla, že provízia vo výške 100.000,- Sk je premrštená . Tým, že advokát preniesol prácu, ktorú mal vykonať na iný právny subjekt, ju nevykonal a z predajnej ceny ešte vyplatil aj províziu realitnej kancelárie, čím sa dopustil zločinu, bezdôvodného obohatenia a okradnutia klientky o 2.400,- eur. Ďalej uviedla, že peniaze mali byť vyplatené v hotovosti za prítomnosti synov, ale v izbe bol len jeden syn a to G., ktorý môže dosvedčiť že advokát položil peniaze na konferenčný stolík bez akéhokoľvek prepočítania, z ktorých si sám odobral časť, ktorú nikto nikdy neprepočítal. Išlo o neštandardné odovzdanie peňazí a to v hotovosti značnej sumy, pričom bolo potrebné peniaze riadne prepočítať a riadne vystaviť výdavkový a príjmový pokladničný doklad a odmenu riadne vyúčtovať a to písomne. Žalovaný celý čas tvrdil, že peniaze vyplatil vo svojej kancelárií. Podvodný svedok mu to aj odobril a dokonca si spomenul aj na čiastku a všetko si aj po odstupe času. Námietku premlčania považuje za nedôvodnú, pretože advokát nič neurobil, aby jeho práca bola v súlade so zákonmi SR a dátum 11.03.2014 je záväzný. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v 2. rade uviedli, že žalobkyňa v 1. rade je jeho matka a nie je vydedený a je v jej skutku splnomocnený.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to prílohou č. 1 na č.l. 5, Kúpnou zmluvou na č.l. 7, Dôkazom č. 1 U. J. na č.l. 8, Plnou mocou na č.l. 9, Preberacím protokolom na č.l. 10, Vyjadrením k žalobe na č.l. 32-33, Pokladničnými dokladmi na č.l. 35, zadnou stranou Rezervačnej zmluvy na č.l. 36, Sťažnosťou na č.l.37-38, Rezervačnou zmluvou na č.l. 39-40, Zmluvou o poskytovaní právnych služieb na č.l. 41, Preberacím protokolom na č.l. 42, Plnou mocou na č.l. 43, Sťažnosťou na postup advokáta na č.l. 44, Oznámením o odložení veci na č.l. 45, Výzvou Vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k predmetnému skutku na č.l. 49, Sťažnosťou na Okresnú a Krajskú prokuratúru na č.l. 50-53, Zápisnicou o výsluchu na č.l. 54, Pokladničným dokladom na č.l. 55, Príjmovým pokladničným dokladom na č.l. 56, Pokladničnými dokladmi na č.l. 57, zadnou stranou rezervačnej zmluvy na č.l. 58, Čestným vyhlásením na č.l. 59-61, Preberacím protokolom na č.l. 62, Preberacím protokolom na č.l. 63, originálom Plnej moci na č.l. 72, Preberacím protokolom na č.l. 73, Obhajobou na č.l. 74-77, Doplnením predmetného spisu na č.l. 78, Výzvou na č.l. 79, Žalobou na č.l. 80, Uznesením Okresného riaditeľstva na č.l. 81-83, Sťažnosťou na č.l. 84-85, Lekárskou správou na č.l. 86, Vyjadrením zo dňa 3.4.2017, Protokolom o odovzdaní a prevzatí rodinného domu, Príjmovým pokladničným dokladom, originálom Výdavkového pokladničného dokladu a zistil tento skutkový stav:
5. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že mala dva domy a chcela sa jedného zbaviť. Nevedela sa vyjadriť, kto stanovil cenu za rodinný dom, či jej bola vyplatená odmena a ani či podpisovala doklady. Potvrdila, že spodný podpis na preberacom protokole zo dňa 25.2.2014 je jej a taktiež je jej podpis na výdavkovom pokladničnom doklade.
6. Žalobca v 2. rade pri svojom výsluchu uviedol, že najprv bola dohodnutá kúpna cena na dom vo výške 2 milióny korún. Potom sa žalovaný poponáhľal a zohnal kupca na sumu 1 800 000 Sk. Keď bola prinesená rezervačná zmluva, tak brat bol v inej izbe a vtedy žalovaný za neho túto rezervačnú zmluvu podpísal a aj rovnako aj za neho. Peniaze vtedy neprepočítali. Zavolali sestru, aby táto prišla a to prepočítala. Bolo tam 43.500,- eur. Túto skutočnosť oznámil aj žalobkyni v 1. rade. Dňa 16.11.2010 tieto peniaze odniesli do Poštovej banky. Žalobu podali po takomto dlhom čase, nakoľko žalovaný im zadržiaval doklady a ešte aj v súčasnosti im zadržiava doklady o čom svedčí aj výdavkový pokladničný doklad, ktorý predložil na pojednávaní. Ďalej uviedol, že dňa 11.3.2014 prevzal doklady, medzi ktorými bola aj rezervačná zmluva. Mal vedomosť kúpnej cenu vo výške 55.600,- eur a rovnako aj žalobkyňa v 1. rade, ktorá bola prítomná pri podpise. Ďalej uviedol, že pôvodne žiadali 2.000.000,- Sk, avšak žalovaný volal synovcovi jeho sestry, že má kupcu za 1.800.000,- Sk . Pokiaľ ide o odmenu, tak žalobkyňa v 1. rade stanovila žalovanému odmenu vo výške 100.000 Sk, ktorá bola dohodnutá ústne. Táto však nevedela, koľko takéto služby stoja. V roku 2010 podali trestné oznámenie.
7. Z predloženej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou v 1. rade, ako predávajúcou a V. A., J.. A., Z..XX.XX.XXXX, ako kupujúcou vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade odpredala V. A. nehnuteľností nachádzajúce sa v okrese Prešov, obec E., katastrálne územie E.T., zapísané na LV č. XXX Katastrálneho úradu Prešov, Správa katastra Prešov, a to pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXX/ X H. výmere 450 m2, druh pozemku záhrady, parc. č. XXX/X o výmere 415 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXX, parc. č. XXX/X (ďalej ako „nehnuteľnosti“) za kúpnu cenu 55.600,- eur. Podľa čl. IV Kúpnu cenu uhradila v plnom rozsahu kupujúca predávajúcej v hotovosti pri podpise tejto zmluvy k rukám advokáta kupujúcej P.. P. U..
8. Podľa predloženej plnej moci žalobkyňa v 1. rade splnomocnila žalovaného na vypracovanie a podpísanie kúpnej zmluvy ako aj návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti.
9. Z rezervačnej zmluvy č. XXXXX/XX uzavretej medzi realitnou kanceláriou U. J., Q..J..H.. ako sprostredkovateľom a V. A. ako zložiteľom vyplýva, že zložiteľ mal záujem o uzavretie kúpnej zmluvy alebo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s treťou osobou, ohľadom získania nehnuteľnosti za kúpnu cenu 55.600,- eur. Zložiteľ sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi províziu vo výške 2.400,- eur.
10. Z predloženej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným vyplýva, že strany sa dohodli na poskytovaní komplexných právnych služieb advokátom pre klienta, a to vo veci zastupovania, jednania s prípadnými záujemcami, dohadovania ceny ako aj vykonávania činnosti smerujúcej k sprostredkovaniu predaja, prijatia kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti na bankový účet advokáta, spisovania všetkých typov zmlúv v mene klienta ohľadne prevodu nehnuteľností, ktorých je vlastníkom klient a na ktoré klient poveril advokáta k predaju a vypracovaniu kúpnopredajnej zmluvy a všetkých úkonov s tým súvisiacich. Advokát poskytne právne služby v zmysle tejto zmluvy pri konzultačnej a poradenskej činnosti vo veci, vypracovaní zmluvy o prevode nehnuteľnosti a vypracovaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Podľa čl. IV. odmena advokáta je oboma zmluvnými stranami v zmysle tejto zmluvy dohodnutá ako podielová odmena podľa § 2 ods. 2 písm. c), § 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení vo výške 20 % z kúpnej ceny vyššie uvedených nehnuteľností, ktorá bude uvedená v kúpnej zmluve. Advokát je oprávnený k jednaniu so všetkými záujemcami, ktorý ponúknu cenu vyššiu ako 50.000,- eur.
11. Podľa strany 3 zápisnice o výsluchu svedka P.. P. U. zo dňa 18.11.2014, žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že sa dohodol s realitnou kanceláriou U. J. Q..J..H.. na predaji domu, s ktorou sa následne uzatvoril návrh sprostredkovateľskej zmluvy, kde bola najprv dohodnutá suma vo výške 58.842,- eur, z ktorej mala dostať províziu realitná kancelária vo výške 2.400,- eur. Z tejto predajnej sumy po prevzatí finančných prostriedkov mal túto províziu vyplatiť realitnej kancelárii, ale následne sa dohodli tak, že kúpna cena bude už v zmluve ponížená, kde výsledná kúpna cena bola v zmluve stanovená vo výške 55.600,- eur.
12. Podľa predložené príjmového pokladničného dokladu (č.l. 55) V. A. vyplatila realitnej kancelárií U. J. Q..J..H.. sumu 2.400,- eur.
13. Podľa čestného prehlásenia (č.l. 59) žalobca v 2. rade prehlásil, že dňa 15.11.2010 bol svedkom, že žalovaný priniesol peniaze za odpredaj nehnuteľností, tieto uložil na konferenčný stolík, z ktorých si časť odobral ako odmenu za jeho prácu. Mama ho požiadala, aby zavolal sestru Ľ. do rodičovského rodinného domu. že je potrebné prepočítať peniaze. Pred večerom prišla, kde na konferenčnom stole bola uložená kôpka peňazí, ktorú dvakrát prepočítala a napočítala tam 43.500,- eur. Podpis, ktorý má preukazovať nejakú formálnu istotu podvodnému advokátovi nie je jeho, ide o falšovaný podpis a advokát podvádza súd . Nikdy žiadny doklad nepodpisoval.
14. Podľa čestného prehlásenia (č.l. 60) P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, syn žalobkyne v 1. rade prehlásil nebol žiadnym svedkom, že žalovaný advokát priniesol peniaze za odpredaj nehnuteľnosti. Keď' prišla do rodičovského sestra Ľ., v izbe mamy na konferenčnom stolíku videl kôpku peňazí a sestra ich prepočítala. Prepočítala ich dvakrát a napočítala tam 43.500,- eur. Podpis, ktorý má preukazovať nejakú formálnu istotu podvodnému advokátovi nie je jeho, ide o falšovaný podpis a advokát podvádza predmetný súd. Nikdy žiadny doklad nepodpisoval.
15. Podľa čestného prehlásenia (č.l. 61) Ľ. B., Z.. XX.XX.XXXX, dcéra žalobkyne v 1. rade prehlásila, že dňa 15.11.2010 bola mamou a bratom oboznámená, že žalovaný advokát priniesol peniaze za odpredaj nehnuteľností, ktoré pozostávali z rodinného domu a priľahlých pozemkov, aby prišla do rodičovského rodinného domu, že je potrebné prepočítať peniaze. Prosbe vyhovela a pred večerom tam prišla. Na konferenčnom stole bola uložená kôpka peňazí, ktorú dvakrát prepočítala a napočítala som 43.500,- eur. Prevládali bankovky v hodnote 500,- eur a boli tam aj bankovky 100,- eur.
16. Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 24.8.2010 žalobkyňa v 1. rade prevzala od žalovaného sumu 52.600,- eur za predaj rodinného domu.
17. Podľa uznesenia Okresného riaditeľstvo PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov zo dňa 19.5.2015, č. ČVS: H.-XXX/X-V.-X.-XXXX bolo zastavené trestné stíhanie vo veci prečinu sprenevery podľa § 213 ods.l, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil doposiaľ nezistený páchateľ tým, že dňa 24.8.2010 ako právny zástupca predávajúcej F. Š., E. XXX, H.. X., v jej mene uzatvoril kúpnu zmluvu s kupujúcou V. A., bytom C. XXX/XX, A., predmetom ktorej bol predaj rodinného domu v obci E., súpisné číslo 241, spolu s pozemkom parcela č. XXX/X a č. XXX/X, za kúpnu cenu 55.600,- eur, kde po prevzatí tejto kúpnej ceny od kupujúcej, predávajúcej vyplatil len sumu vo výške 43.500,- eur, pričom zvyšnú sumu, vrátane odmeny za predaj rodinného domu vo výške 3.000,- eur, si ponechal pre vlastnú potrebu, kde na vrátenie ostatnej sumy bol vyzvaný, avšak túto do dnešného dňa nevrátil, čím svojim konaním poškodenej F. Š. spôsobil škodu vo výške 9.100,- eur.
18. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
19. Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
21. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou vo všeobecnosti v súdnom konaní treba rozumieť oprávnenia alebo povinnosti strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia).
23. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od toho, že žalobkyňa v 1. rade je jeho matka a nie je vydedený. Súd sa však s takýmto odôvodnením nestotožnil. Žalobcovi v 2. rade zo žiadneho právneho predpisu nesvedčí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní. Žalobca v 2. rade nebol vlastníkom rodinného domu, ktorý bol predmetom predaja a teda nebol oprávnený na zaplatenie kúpnej ceny, z ktorej malo žalovanému vzniknúť bezdôvodné obohatenia. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva aj z petitu podanej žalobe, keď žalobcovia sa domáhajú, aby žalovaný zaplatil sumu 12.022,- eur iba žalobkyni 1. rade. On sám sa v konaní od žalovaného nedomáha žiadneho plnenia. Ak žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, ktoré mu vyplýva z hmotnoprávnych predpisov, súd jeho žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.
24. V konaní sa žalobkyňa v 1. rada domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 12.022,- eur, o ktorú sa mal žalovaný podľa jej tvrdenia obohatil tým, že je dňa 15.11.2010 vyplatil namiesto sumy 52.280,- eur (kúpna cena 55.600,- eur mínus odmena 3.320,- eur), sumu 43.500,- eur, t.j. 8.780,- eur a taktiež, že z jeho strany došlo k zníženiu kúpnej ceny zo sumy 58.842,- eur na sumu 55.600,- eur, t.j. 3.242,- eur.
25. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenom námietkou premlčania. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.
26. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.
27. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 67/2011).
28. Z vyššie citovaného rozsudku vyplýva, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8.780,- eur, ktorý mal vzniknúť tým, že žalovaný namiesto sumy 52.280,- eur vyplatil žalobkyni v 1. rade sumu 43.500,- eur, tak z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu žalobcu v 2. rade a aj z čestných prehlásení vyplynulo, že žalovaný mal sumu 43.500,- eur vyplatiť dňa 15.11.2010 v rodinnom dome žalobkyne v 1. rade a v ten istý deň mala byť táto suma prepočítaná a oznámená žalobkyni v 1. rade. Z výsluchu žalobcu v 2. rade vyplynulo, že žalobkyňa v 1. rade bola pri podpise kúpnej zmluvy a mala vedomosť o kúpnej cene za nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu teda od tohto dňa, t.j. 15.11.2010, začala žalobkyni v 1. rade plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď v danom prípade niet pochýb o tom, že už týmto okamihom boli žalobkyni v 1. rade známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. koľko žalovaný vyplatil a koľko mal vyplatiť. Žalobca v 2. rade síce pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 2010 podali trestné oznámenie, čo by mohlo mať vplyv na plynutie premlčacej doby, avšak súdu takéto trestné oznámenie nepredložil. Žaloba bola podaná na súde dňa 17.5.2016, teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne v 1. rade, že premlčacia doba začala plynúť až dňa 11.3.2014, kedy prevzali spisový materiál od žalovaného a to z dôvodov uvedených vyššie, keďže o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil musela dozvedieť najneskôr 15.11.2010. Navyše ak by aj súd akceptoval, že premlčacia doba začala plynúť dňa 11.3.2014, tak nárok by bol premlčaný, keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 17.5.2016. Skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade podala trestné oznámenie by nemalo vplyv na plynutie premlčacej doby, pretože podmienkou na spočívanie premlčacej doby je, že v začatom konaní riadne pokračuje. Uznesením Okresného riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Prešov zo dňa 19.5.2015, č. ČVS: H.-XXX/X-V.-X.-XXXX však bolo zastavené trestné stíhanie a teda v konaní sa riadne nepokračovalo. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v tejto časti zamietol.
29. Pokiaľ ide o zvyšný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.242,- eur tým, že zo strany žalovaného došlo k zníženiu kúpnej ceny zo sumy 58.842,- eur na sumu 55.600,- eur, tak subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalobkyni v 1. rade plynúť najskôr 18.11.2014, kedy sa uskutočnil výsluch žalovaného a pri ktorom žalovaný uviedol, že malo dôjsť k dohode o znížení kúpnej ceny. Subjektívna premlčacia doba teda žalobkyni v 1. rade neuplynula. Súd však má za to, že došlo k uplynutiu 3 ročnej objektívnej premlčacej doby, nakoľko táto začala plynúť najneskôr dňa 24.8.2010, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a uplynula dňa 24.8.2013. Žaloba bola podaná na súd až dňa 17.5.2016, t.j. po uplynutí 3 ročnej objektívnej premlčacej doby.
30. Ak by však aj nárok na zaplatenie sumy 3.242,- eur nebol premlčaný tak žaloba v tejto časti by nebola dôvodná. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia je na strane žalobkyne v 1. rade. V konaní však zo žiadnych predložených dôkazov nebolo preukázané, aby žalovaný získal bez právneho dôvodu majetkový prospech na úkor žalobkyne. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, aby vyššie uvedená suma bola vyplatená žalovanému a zároveň by sa malo jednať o kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktorá by mala náležať žalobkyni v 1. rade. V danom prípade nie je dôvodná žalovaná suma ani ako nárok na náhradu škody, keďže pre úspešne uplatnenie sa vyžaduje, aby žalobkyňa v 1. rade preukázala porušenie právnej povinnosti žalovaného, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Žalobkyňa v 1. rade však nepreukázala vznik škody, keďže nebolo v konaní preukázané, aby došlo k dohode o kúpnej cene vo výške 58.842,- eur, t.j., že kupujúca súhlasila s takouto cenou za nehnuteľnosti. Taktiež nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, keďže podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným, bol žalovaný oprávnený jednať s každým záujemcom, ktorý ponúkne 50.000,- eur, čo sa v danom prípade stalo, pričom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na kúpnu cenu vo výške 55.600,- eur. Žalobkyňa v 1. rade kúpnou zmluvou súhlasila, pričom z výsluchu žalobcu v 2. rade vyplynulo, že bola aj pri podpisovaní tejto zmluvy a mala vedomosť o kúpnej cene, pričom túto nenamietala. Súd preto žalobu aj v tejto časti zamietol.
31. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom Ľ. B., Š. B. a P. Š. a to z dôvodu toho, že títo sa mali vyjadriť ku odovzdaným finančným prostriedkom rodine Š., pričom ako už bolo vyššie uvedené nárok v tejto časti je premlčaný, a preto ďalšie dokazovanie sa javí ako nehospodárne a neúčelne. Rovnako ako neúčelne súd považoval znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo.
32. O trovách konania medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa a to majetkovú situáciu žalobkyni v 1. rade a žalovaného. Žalobkyňa v 1. rade poberá starobný dôchodok vo výške 360,- eur, pričom iný príjem nemá. Žalobkyňa v 1. rade je v zlej finančnej situácii a uloženie povinnosti hradiť trovy konania žalovanému by túto zlú finančnú situáciu ešte viac prehĺbilo. Naopak povinnosť znášať si trovy konania sám, sa žalovaného existenčne nedotkne.
33. O trovách konania medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd v danom prípade nezistil žiadny dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal. Žalobca v 2. rade podal zjavne nedôvodnú žalobu, bol o tom upovedomený pri predbežnom právnom posúdení veci, a preto musí znášať riziko možnosti neúspešnosti, aj riziko náhrady trov konania, ktoré súvisia v neúspešným uplatňovaním práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).