Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: Q.. K. K., Y.. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, 841 05 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina a 2/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd žalobu v časti týkajúcej sa žalovaného v 1. rade z a m i e t a.

V zamietajúcej časti nárok na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade n e p r i z n á v a.

Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, Žilina zo dňa 18.02.2016, sp. zn. RK-PC-1326/15-MK.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v rozsahu 100%.

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 331,50 Eur poukázaním na účet Okresného súdu Bratislava IV do desiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.03.2016, doručenou súdu 11.03.2016, domáhal voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter zo dňa 18.02.2016, sp. zn. RK-PC-1326/15-MK. Žalobu odôvodnil tým, že Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter v uvedenom rozsudku uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. sumu vo výške 1.283, 25 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,06% ročne zo sumy 1.283,25 Eur až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 83,76 Eur a trovy konania pozostávajúce so zaplateného súdneho poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 167,52 Eur. Žalobca pritom žalovanému v 2 rade už uhradil 2.092,29 Eur. Právnu úpravu rozhodcovského konania upravuje zákon č. 244/2002 Z. z. Účastníci konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe, nemôže však prisúdiť to, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Rovnako nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,

najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca namietal platnosť rozhodcovskej doložky, ktoré podľa jeho názoru predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca mal tiež za to, že v predmetnej veci nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o podrobení sa rozhodcovskému konaniu. Pre platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky sa totiž vyžaduje, aby bola uvedená v samotnej zmluve, ktorá je zmluvnými stranami podpísaná. Relevantné uzavretie rozhodcovskej doložky v súlade so zákonom môže prísť výlučne v podobe obsiahnutia textu rozhodcovskej zmluvy do dokumentu podpísaného oboma zmluvnými stranami. V tejto súvislosti poukazoval na ustanovenie § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomný úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Pre uzavretie rozhodcovskej doložky nepostačuje, ak účastníci zmluvy podpíšu na znak súhlasu zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, do ktorých je inkorporovaná rozhodcovská doložka, sú len prílohou zmluvy, resp. stranou č. 2 zmluvy a neobsahujú podpis zmluvných strán. To isté platí aj v prípade, ak v rámci podpísanej časti zmluvy je uvedený bod, že účastníci zmluvy súhlasia so znením všeobecných obchodných podmienok. Absencia podpisu rozhodcovskej doložky, a tým nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky, nemožno zhojiť ani vyhlásenie o revolvingovom úvere, v zmysle ktorého podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o poskytnutom úvere, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

2. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení namietal pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko účelom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, je zrušenie rozsudku za predpokladu splnenia zákonných podmienok a nie podanie žaloby voči orgánu, ktorý ho vydal. Návrh o zrušenie rozhodcovského konania je akousi obdobou civilného sporového konania, kde účastník konania pri nesúhlase prvostupňového súdu nežaluje súd, ale podáva odvolanie voči rozsudku s označením druhej strany sporu. Z jazykového aj logického výkladu ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žaloba musí smerovať voči subjektu, ktorý bol v rozhodcovskom konaní účastníkom konania a nie voči rozhodcovskému súdu samotnému. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra súdov, napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2012, sp. zn. 6Cdo 89/2012.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.10.2016 uviedol, že z podanej žaloby nevyplýva žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by preukazovala tvrdenie žalobcu o tom, že stály rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na plnenie, ktoré by bolo v rozpore so zákonom, alebo dobrými mravmi. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne a v súlade so zákonom, na samostatnej listine s náležitým poučením o dobrovoľnom charaktere zmluvy a možnosti odstúpenia, pričom obsahuje podpis, ktorý je z formálneho hľadiska totožný s podpisom uvedeným v iných zmluvných dokumentoch. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, nie povinnosťou. Pri odstúpení od zmluvy by bez ohľadu na súhlas (nesúhlas) veriteľa došlo k jej zániku, a to bez ohľadu na ďalšie trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. jednostranne dosiahnuť jej zánik, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na existenciu hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere. V kontexte uzavretia rozhodcovskej zmluvy chápanie pojmu spotrebiteľ znamená, do akej miery žalobca vedel a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie vo vyššie uvedenom zmysle, teda o možnosti, no v žiadnom prípade povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy a dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 z 31.01.2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 z 10.12.2013, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 14/2011 z 22.11.2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014 z 01.10.2015. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. K výberu rozhodcu, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možní hovoriť o nerovnováhe. Ak by žalobu podával spotrebiteľ, bol by v

procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu by patrilo právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, to znamená, že sám spotrebiteľ môže žalobou uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Ak však má spotrebiteľ postavenie žalovaného, ani v konaní pred štátnym súdom si nemôže zvoliť na ktorý súd bude žaloba podaná. Žalovaný v 2. rade poukazoval na súčasnú úpravu v zákone č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého ustanovení zákon predpokladá, že výber spôsobu riešenia sporu prináleží žalobcovi a tým môže byť tak veriteľ, ako aj spotrebiteľ. Tvrdenia o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka sú v rozpore s daným ustanovením. Právna úprava relevantná v čase uzatvorenia zmluvy určila, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak spotrebiteľ môže uplatňovať svoje práve voči dodávateľovi nielen v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa rozhodne aj v občianskoprávnom konaní, uvedené nespôsobuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Žalovaný v 2: rade zároveň poukazoval na ustanovenie § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzatvorenia. V danom prípade je preto potrebné rozhodcovskú zmluvu a všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu posudzovať podľa aktuálnych právnych predpisov platných v danom čase. Žalovaný v 2. rade poprel dôvodnosť tvrdení žalobcu a uviedol, že stály rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy a nezistil žiadne porušenie právnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva. Vzhľadom na uvedené žalovaný v 2. rade navrhol, aby súd žalobu zamietol.

4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 03.04.2017 na ktoré riadne predvolal žalobcu, žalovaného v 1. rade a právneho zástupcu žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade podaním doručeným súdu 09.02.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného v 2. rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Doručenie predvolania mal vykázané 31.01.2017. Súd preto podľa § 180 vec prejednal v neprítomnosti žalovaného v 1. rade a právneho zástupcu žalovaného v 2. rade.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC-1326/15-MK, a to: žalobou zo dňa 23.09.2015, pokusom o zmier zo dňa 26.08.2015, oznámením o zosplatnení zo dňa 03.11.2013, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500022386, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., rozhodcovskou zmluvou č. 8500022386, kópiou obálky, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi

- zmluva o revolvingovom úvere č. 8500022386, kartou klienta, rozsudkom zo dňa 18.02.2016 spolu s doručenkou a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 11.03.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500022386, na základe ktorej žalovaný poskytol úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý mal žalobca uhradiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve, s ročnou úrokovou sadzbou 70,01%, priemernou RPMN 47,29% a celkovou čiastkou, ktorú má dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.375,54 Eur. Zároveň žalobca podpísal so žalovaným aj rozhodcovskú zmluvu č. 8500022386 zo dňa 11.03.2013, v ktorej sa strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o.

7. Žalobca úver nesplácal riadne a včas a dostal sa do omeškania už pri tretej splátke, pričom do dňa podania žaloby zaplatil 2.092,29 Eur. Žalovaný si titulom neuhradenia zostatku poskytnutého úveru uplatnil na Stálom rozhodcovskom súde Victoria Arbiter sumu 1.283,25 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 80,37 Eur od 19.06.2013 do 06.08.2013, zo sumy 80,37 Eur od 19.07.2013 do 06.08.2013,

zo sumy 79,90 Eur od 07.08.2013 do 04.09.2013, zo sumy 80,37 Eur od 19.08.2013 do 04.09.2013, zo sumy 79,43 Eur od 05.09.2013 do 08.10.2013, zo sumy 23,53 Eur od 09.10.2013 do 19.11.2013, zo sumy 23,53 Eur od 09.10.2013 do 19.11.2013, zo sumy 80,37 Eur od 19.09.2013 do 19.11.2013, zo sumy 3,90 Eur od 20.11.2013 do 13.01.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.10.2013 do 13.01.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.11.2013 do 13.01.2014,

zo sumy 59,64 Eur od 14.01.2014 do 11.02.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.12.2013 do 11.02.2014, zo sumy 27,17 Eur od 12.02.2014 do 11.03.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.01.2014 do 11.03.2014, zo sumy 12,54 Eur od 12.03.2014 do 22.04.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.02.2013 do 22.04.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.03.2014 do 22.04.2014, zo sumy 78,28 Eur od 23.04.2014 do 21.05.2014, zo sumy 43,28 Eur od 22.05.2014 do 10.06.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.04.2014 do 10.06.2014, zo sumy 28,65 Eur od 11.06.2014 do 22.06.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.05.2014 do 22.06.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.06.2014 do 22.06.2014, zo sumy 65,74 Eur od 19.07.2014 do 14.08.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.08.2014 do 20.08.2014, zo sumy 60,37 Eur od 21.08.2014 do 08.09.2014, zo sumy 75,- Eur od 19.11.2014 do 24.11.2014, zo sumy 24,63 Eur od 25.11.2014 do 10.12.2014, zo sumy 24,- Eur od 19.12.2014 do 18.01.2015, zo sumy 79,24 Eur od 19.02.2015 do 09.03.2015, zo sumy 79,27 Eur od 19.03.2015 do 09.04.2015, zo sumy 78,80 Eur od 19.04.2015 do 06.07.2015, zo sumy 80,37 Eur od 19.05.2015 do 06.07.2015, zo sumy 78,17 Eur od 07.07.2015 do 15.09.2015, zo sumy 80,37 Eur od 19.06.2015 do 15.09.2015, zo sumy 77,70 Eur od 16.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 19.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 19.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.044,81 Eur od 24.08.2015 do zaplatenia, a to až do dňa, kým úrok a zmluvná pokuta neprevýšia celkovo 1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy bol žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.283,25 Eur do zaplatenia a náhradu trov konania.

8. Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter vydal dňa 18.02.2016 rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK- PC-1326/15-MK, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.283,25 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 80,37 Eur od 19.06.2013 do 06.08.2013, zo sumy 80,37 Eur od 19.07.2013 do 06.08.2013, zo sumy 79,90 Eur od 07.08.2013 do 04.09.2013, zo sumy 80,37 Eur od 19.08.2013 do 04.09.2013, zo sumy 79,43 Eur od 05.09.2013 do 08.10.2013, zo sumy 23,53 Eur od 09.10.2013 do 19.11.2013, zo sumy 23,53 Eur od 09.10.2013 do 19.11.2013, zo sumy 80,37 Eur od 19.09.2013 do 19.11.2013, zo sumy 3,90 Eur od 20.11.2013 do 13.01.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.10.2013 do 13.01.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.11.2013 do 13.01.2014, zo sumy 59,64 Eur od 14.01.2014 do 11.02.2014,

zo sumy 80,37 Eur od 19.12.2013 do 11.02.2014, zo sumy 27,17 Eur od 12.02.2014 do 11.03.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.01.2014 do 11.03.2014, zo sumy 12,54 Eur od 12.03.2014 do 22.04.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.02.2013 do 22.04.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.03.2014 do 22.04.2014, zo sumy 78,28 Eur od 23.04.2014 do 21.05.2014, zo sumy 43,28 Eur od 22.05.2014 do 10.06.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.04.2014 do 10.06.2014, zo sumy 28,65 Eur od 11.06.2014 do 22.06.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.05.2014 do 22.06.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.06.2014 do 22.06.2014, zo sumy 65,74 Eur od 19.07.2014 do 14.08.2014, zo sumy 80,37 Eur od 19.08.2014 do 20.08.2014, zo sumy 60,37 Eur od 21.08.2014 do 08.09.2014, zo sumy 75,- Eur od 19.11.2014 do 24.11.2014, zo sumy 24,63 Eur od 25.11.2014 do 10.12.2014, zo sumy 24,- Eur od 19.12.2014 do 18.01.2015, zo sumy 79,24 Eur od 19.02.2015 do 09.03.2015, zo sumy 79,27 Eur od 19.03.2015 do 09.04.2015, zo sumy 78,80 Eur od 19.04.2015 do 06.07.2015, zo sumy 80,37 Eur od 19.05.2015 do 06.07.2015, zo sumy 78,17 Eur od 07.07.2015 do 15.09.2015, zo sumy 80,37 Eur od 19.06.2015 do 15.09.2015, zo sumy 77,70 Eur od 16.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 19.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 19.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.044,81 Eur od 24.08.2015 do zaplatenia, 9. a to až do dňa, kým úrok a zmluvná pokuta neprevýšia celkovo 1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy bol žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.283,25 Eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 83,76 Eur, trovy konania pozostávajúce so zaplateného súdneho poplatku vo výške 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 167,52 Eur.

10. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 24.02.2016 a žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhala jeho zrušenia dňa 11.03.2016.

11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

12. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

13. Podľa § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa §

18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

15. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

16. Podľa § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

17. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

18. Podľa § 45 ods. 1 písm. i/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

19. Podľa § 45 ods. 1 písm. j/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

20. Podľa § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

21. Podľa § 73 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

22. Podľa § 73 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

23. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

32. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy o revolvingovom úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

34. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

35. Podľa čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (toto ustanovenie bolo prevzaté do Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.2008).

36. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou pasívnej vecnej legitimácie zo strany žalovaného v 1. rade.

37. Na to, aby sa niekto stal stranou v súdnom konaní, nie je potrebné, aby bol aj účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či strany sporu sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a protistrana v konaní subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je

nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom tejto povinnosti, a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.

38. Z ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že v prípade nesúhlasu s vydaným rozhodcovským rozsudkom sa žalobca žalobou môže domáhať na súde zrušenia tohto rozsudku, pričom žaloba má smerovať voči subjektu, ktorý bol v rozhodcovskom konaní účastníkom konania. V danom prípade je táto podmienka splnená vo vzťahu k žalovanému v 2: rade. Žalovaný v 1. rade ako orgán rozhodujúci o podanej žalobe na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy však nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. S ohľadom na uvedené súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol.

39. O náhrade trov konania v zamietajúcej časti voči žalovanému v 1. rade súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovanému v 1. rade ako úspešnej strane konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca prevzal rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter zo dňa 18.02.2016 dňa 24.02.2016 a žalobu na zrušenie tohto rozsudku podal dňa 11.03.2016, teda podal ju v zákonnej lehote v zmysle vyššie uvedeného § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

41. Súd v prvom rade skúmal, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalovaný poskytol žalobcovi úver v rámci svojho podnikania, pričom žalobca nekonal v rámci svojej podnikateľskej prípadne inej obchodnej činnosti.

42. Stály rozhodcovský súd v uvádzanom rozhodcovskom rozsudku síce dospel k záveru, že zmluva o úvere, ktorú dňa 11.03.2013 uzatvoril žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom ako hlavný kauzálny právny vzťah je síce vzťahom spotrebiteľským, avšak uzavrel, že zmluva o revolvingovom úvere je platná a obsahuje všetky zákonom stanovené obsahové náležitosti. V tomto smere však rozhodcovský súd pochybil, keď nebral do úvahy ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré upravuje osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje osobitné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spôsobuje, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

43. Ako bolo vyššie uvedené, predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nakoľko zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že Stály rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a napriek uvedeným skutočnostiam bol žalobca rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.283,25 Eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania, pričom istina zahŕňala všetky poplatky a náklady na uzatvorenie zmluvy a administratívu s tým spojenú.

44. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. i/ zákona o rozhodcovskom konaní.

45. Súd sa v rámci konania zaoberal aj skutočnosťou, či bol vôbec oprávnený vo veci rozhodovať Stály rozhodcovský súd. V zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

46. V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie. Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Následne zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008 bola úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku čiastočne doplnená, a to napríklad aj o § 53 ods. 4 písm. r/.

47. Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q/ tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".

48. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne, podľa názoru súdu napĺňa podmienku uvedenú v § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskom zákonníka, resp. v citovanom písm. q/ bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že hoci rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka.

49. Súd skúmal všetky okolnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, pričom základným kritériom posudzovania, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku je v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka to, či sú v zmluvách obsiahnuté podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôležitým kritériom je, či boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dojednané alebo nie. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia obsiahnuté v návrhu zmluvných podmienok s pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami sa nepovažujú podmienky, ktoré pripravil dodávateľ vopred, a pri ktorých sa mal síce spotrebiteľ možnosť s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len či predložený návrh zmluvy podpíše, alebo odmietne.

50. Napriek tomu, že predmetná rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samotnej listine, tvorila však súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, preto je potrebné posudzovať uvedenú zmluvu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ by mal byť riadne upozornený na obsah a význam

takejto rozhodcovskej zmluvy, čo pre neho takáto zmluva znamená, aby ho znenie zmluvy a v nej zahrnutý spôsob riešenia sporov nemohli uviesť do omylu. V zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo na všeobecný súd je čisto formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd, a to z toho dôvodu, že pokiaľ veriteľ uplatní svoje práva na rozhodcovskom súde je dlžník povinný podriadiť sa rozhodcovskému súdu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve. Takúto rozhodcovskú zmluvu preto nie je možné považovať za platne uzavretú.

51. Predmetná rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu, je však takéto dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa totiž v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Aj v predmetnom prípade žalobca nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre jej neplatnosť. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

52. Vykonaným dokazovaním súd preto dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva zo dňa 11.03.2013 obsahuje neprijateľnú a neplatne uzavretú rozhodcovskú doložku, čo predstavuje ďalší dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní.

53. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

54. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

55. Súd vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie, keď vyhovel žalobe žalobcu, ktorý bol oslobodený od súdnych poplatkov, zaviazal na zaplatenie poplatku za žalobu žalovaného podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.