Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-282-2016.pdf
PDF · 109.17 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/282/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. Z. N., Y.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, dieťa rodičov: matky Š. Z., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. Ž. XX o otca V. N., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. Ž. XX, L..Č.. Č. B., N. L., S. X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9P/104/2012 - 17 zo dňa 25.04.2012 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. Z. a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. Z. zo sumy 30,- EUR mesačne na sumu 100,- EUR mesačne, počnúc od 28.09.2016, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. Z. za obdobie od 28.09.2016 do 31.03.2017 v celkovej výške 144,20 EUR je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.09.2016 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú Z. zo sumy 30,--EUR na sumu 150,--EUR s účinnosťou od 19.2016.
2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 9P/104/2012 zo dňa 25.4.2012 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej je mal. Z. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu dcéry mesačnou sumu po 30,--EUR. Otec maloletej v septembri 2015 odišiel za prácou do Českej republiky do Moravskej Třebovej. Za celý rok prišiel domov asi trikrát na niekoľko dní a opäť odišiel do Českej republiky. Na výživu dcéry prispieva nepravidelne podľa svojho uváženia. Poslednýkrát prispel dcére sumou 2.000,--Kč, dvakrát poslal dcére balík, v ktorom boli sladkosti, šaty a potreby do školy. Maloletá je žiačkou 3. ročníka, ktorý navštevuje v základnej škole v Gelnici. Dcére uhrádza obedy v priemernej výške 20,--EUR, ZRPŠ a pomôcky na vyučovanie. Ona je invalidná dôchodkyňa a jej príjmom je dôchodok vo výške 107,70 EUR, na dcéru poberá rodinné prídavky vo výške 23,50 EUR. Mesačne uhrádza inkaso v sume 60,--EUR, ktoré má toho času zvýšené, nakoľko mali nedoplatok. So zabezpečovaním dreva jej pomáha staršia dcéra P., ktorá žije s nimi v spoločnej domácnosti a tiež prispieva na inkaso. Dcéra Z.Q.R. denne cestuje autobusom do školy. Navštevuje záujmové krúžky v škole. S otcom nie je v kontakte a otec sa o dcéru nezaujíma. V čase rozhodovania o výživnom bol otec nezamestnaný, bez príjmu. V septembri 2015 došlo na strane otca k výraznej zmene a to tým, že sa mu zvýšil príjem.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, výsluchom otca cestou dožiadaného súdu v Českej republike, oboznámením s listinnými dôkazmi a pripojenými spismi a zistil tento skutkový stav:
4. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 9P/104/2012-17 zo 5.4.2012 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 30,--EUR mesačne počnúc od 1.4.2012. Uvedený rozsudok v zmysle § 157 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku obsahoval len predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého súd rozhodoval, nakoľko rodičia dcéry sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
5. Z obsahu uvedeného spisu však vyplynulo, že otec maloletej v tom čase bol od roku 2010 dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a bez príjmu. Vyživovaciu povinnosť mal len k tejto dcére. Vlastnil rodinný dom, ktorý zakúpil zo svojich peňazí, ktoré mal našetrené ešte z čias, kedy pracoval v zahraničí. Matka maloletej do januára 2012 poberala rodičovský príspevok v sume 139,45 Eur a od februára 2012 bola bez príjmu. Okrem dcéry Z. mala vyživovaciu povinnosť ešte k dcére P., ktorá navštevovala strednú školu v Košiciach. Obaja rodičia v tom čase žili v spoločnej domácnosti, avšak spoločne nehospodárili. Maloletá Z. v tom čase ešte nenavštevovala predškolské zariadenie. Náklady na domácnosť predstavovali poplatky za vodu a elektrinu v sume 65,--EUR a na zimu si zabezpečovali palivo, t.j. drevo.
6. Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov, matka toho času býva s maloletou dcéru v rodinnom dome, ktorého výlučným vlastníkom je otec maloletej, ktorý však s nimi nebýva. So starostlivosťou o túto domácnosť jej vypomáha jej staršia dcéra, ktorá je už dospelá a ktorá jej pomáha zakupovať do domácnosti aj tuhé palivo. Poberá čiastočný invalidný dôchodok od januára 2017 vo výške 111,17 EUR mesačne a rodičovský príspevok na mal. Z. v sume 23,52 EUR mesačne. Uhrádza náklady na domácnosť a to poplatok SIPO v celkovej výške 73,82 EUR mesačne (november 2016, január 2017, február 2017 a marec 2017), v čom je zahrnutý poplatok za elektrinu, vodu a RTVS. Dcére uhrádza životnú poistku „život junior“ v sume 20,--EUR mesačne. Za komunálny odpad uhrádza sumu 57,45 EUR ročne. Okrem mal. Z. už inú vyživovaciu povinnosť nemá.
7. Otec je zamestnaný v spoločnosti V. N., C..B..W.., I. X, u ktorej za obdobie od januára 2016 do januára 2017 vrátane dosiahol celkový príjem vo výške 120.778,--Kč, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 9.290,62 Kč. Podľa jeho účastníckej výpovede v prípade ak má odpracované všetky hodiny jeho príjem sa pohybuje až vo výške 17.000,--Kč. Na hodinu takto dostáva 89,--Kč, a pokiaľ majú celozávodnú dovolenku tak len 75,--Kč. Podľa správy Městského úřadu Moravská Třebová nie je vedený v evidencii uvedeného úradu ako držiteľ motorového vozidla. V Českej republike podľa správ Úřadu práce ČR nepoberá žiadne štátne sociálne dávky a ani dávky v hmotnej núdzi. Podľa jeho účastníckej výpovede pre dožiadaným súdom býva na ubytovni, ktorú mu zabezpečuje jeho zamestnávateľ a na úhradu ktorej mu z jeho výplaty strháva príslušný poplatok. Má k dispozícii kuchyňu a jednu miestnosť, pričom na izbe je ešte s jedným kolegom. Podľa jeho vyjadrenia v roku 2015 bol bezdôvodne vo väzbe, kde strávil 21 dní a Väzenskou službou mu bol vyúčtovaný poplatok 280,--EUR. Dosiaľ ho okrem dvoch splátok nemá uhradený. Iné dlhy či exekúcie v Českej republike nemá. Nemá ani zvýšené výdaje v súvislosti so svojim zdravotným stavom. Okrem maloletej Z. už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
8. Mal. Z. navštevuje 3. ročník Základnej školy na ulici J. Č.. X G. S.. Stravuje sa v škole, kde jej matka uhrádza podľa predložených poštových poukazov poplatky za stravu v rozsahu 11,44 EUR (12.1.2017) až 18,48 EUR (18.5.2016) mesačne. Matka dcére uhrádza aj školský klub deti a to v sume 10,--EUR raz za dva mesiace ( dňa 26.2.2016, dňa 18.3.2016, dňa 5.5.2016). Matka dcére hradí cestovné do školy, kde cesta zo Žakaroviec do Gelnice stojí 0,31 centov za jeden deň a cesta späť z Gelnice zo Žakaroviec 0,40 centov na jeden deň.
9. Otec na výživu dcéry prispieva výživným , kedy dňa 27.8.2016 uhradil sumu 69,--EUR, dňa 25.10.2016 sumu 74,--EUR , dňa 28.11.2016 sumu 50,--EUR, dňa 19.12.2016 sumu 74,--EUR, dňa 25.1.2017 sumu 73,--EUR, dňa 7.3.2017 sumu 80,--EUR a dňa 11.3.2017 sumu 72,80 EUR. Spolu tak za obdobie mesiacov september 2016 až marec 2017 vrátane uhradil na výživu dcéry čiastku 492,80 EUR. S dcérou sa nekontaktuje, a to ani telefonicky.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
14. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
15. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
19. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
26. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
28. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
29. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
30. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky, je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to bolo pôvodne žiadané.
31. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd pri určovaní poslednej výšky výživného v rozsudku sp.zn. 9P/104/2012-17 zo 5.4.2012. Táto podstatná zmena pomerov nastala ako na strane maloletého dieťaťa, tak aj na strane otca a v neposlednom rade aj na strane matky maloletého dieťaťa.
32. Maloletá Z. v čase pôvodného rozhodovania tunajšieho súdu vyššie uvedeným rozsudkom nenavštevovala ešte ani predškolské zariadenie. Toho času je žiačkou 3. ročníka základnej školy. V prípade tejto maloletej dcéry teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti súd konštatuje , že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
33. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, , ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o
zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť požiadavky na zvýšenie výživného pre dcéru .
34. K zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane matky a táto spočívala v miernom náraste jej príjmov, kedy pri poslednej úprave bola bez príjmu, nakoľko rodičovský príspevok jej skončil mesiac pred vyhlásením rozsudku sp.zn. 9P/104/2012-17 zo 5.4.2012. Toho času je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 111,17 EUR mesačne a zároveň jej už odpadla aj vyživovacia povinnosť k staršej dcére, ktorá je dospelá a sama zabezpečuje príjem do spoločnej domácnosti.
35. Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
36. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
37. Pokiaľ ide o otca maloletej dcéry, tento bol dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a bez príjmu. V súčasnosti podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa za obdobie od januára 2016 do januára 2017 vrátane dosiahol celkový čistý príjem vo výške 120.778,--Kč, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 9.290,62 Kč. V prepočte na menu EURO pri kurze dňa 30.3.2017, ktorý je 1,--EURO = 27,022 CZK to predstavuje sumu 343,82 EUR. Podľa jeho účastníckej výpovede za určitých priaznivých okolností jeho príjem môže dokonca do mesiaca dosahovať čiastku až 17.000,--Kč, čo v prepočte na menu EURO podľa vyššie uvedeného kurzu by predstavovalo sumu cca 629,12 EUR. Táto skutočnosť, však nie je osvedčená správu zamestnávateľa otca, podľa ktorej tento dosiahol dosiaľ maximálny príjem len do výške 12.135,--Kč (október 2016). Otec má náklady na svoje ubytovanie, ktoré mu však strháva priamo jeho zamestnávateľ a nemá už žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
38. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby mal. Z. prihliadajúc na skutočnosť, že táto je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa tejto takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, súd ustálil výšku výživného na maloletú Z. na 100,- EUR mesačne, a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
39. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť v sume EURO, aby táto čiastka bola stabilná, a nepodliehala prípadným kurzovým výkyvom medzi menou Česká koruna a menou EURO.
40. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 28.09.2016, t.j. odo dňa, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú dcéru, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.
41. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie zvýšeného výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil. V čase, kedy podala predmetný návrh už relevantné zmeny pomerov na strane ako maloletej dcéry, ktorá už chodila do školy, tak aj povinného otca, ktorý bol zamestnaný, nastali, takže bolo možné rozhodovať o tomto navrhnutom zvýšení výživného.
42. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú dcéru za obdobie od 28.09.2016 na sumu 100,- EUR mesačne, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 28.09.2016 do 31.03.2017 , a to vo výške 144,20 EUR, ktorý súd zaviazal otca uhradiť k rukám matky do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
43. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace október 2016 až marec 2017 vrátane v sume 100,--EUR mesačne a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac september 2016 zodpovedajúcej 3 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 28.9.2016 do 30.9.2016), čo predstavovalo čiastku 10,-- EUR (t.j. 100,-- EUR / 30 dní x 3 dní). Celkové takto novourčené výživné za uvedené obdobie predstavovalo čiastku 610,-- EUR ( t.j. 10,--EUR + 100,-- EUR x 6 mesiacov).
44. V konaní bolo preukázané že otec od podania návrhu uhradil k rukám matky na výživu maloletej dcéry sumu 492,80 EUR, kedy dňa 27.8.2016 uhradil sumu 69,--EUR, dňa 25.10.2016 sumu 74,-- EUR , dňa 28.11.2016 sumu 50,--EUR, dňa 19.12.2016 sumu 74,--EUR, dňa 25.1.2017 sumu 73,-- EUR, dňa 7.3.2017 sumu 80,--EUR a dňa 11.3.2017 sumu 72,80 EUR. Z takto otcom uhradeného výživného súd odrátal sumu 27,-- EUR ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného 30,-- EUR zodpovedajúceho 27 dňom z mesiaca september 2016 (t.j. do dňa predchádzajúceho dňu , kedy matka podala návrh na súdu, a teda výpočet uvedenej sumy je : 30,-- EUR/ 30 dní x 27 dní ) a výslednú sumu následne odrátal od vyššie určenej čiastky novourčeného výživného. Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za uvedené obdobie (t.j. 610,-- EUR
- /492,80 EUR -27,-- EUR / = 144,20 EUR ).
45. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.3.2017, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac apríl 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
46. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
47. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
48. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.