Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/2/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrej Radomský, v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná č. 104, 04001 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom kancelárie Janka Kráľa č. 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej: B., o zaplatenie 262,21 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 200,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 200,- Eur od 16.8.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,54 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 4.7.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 262,21 Eur, ročný úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 262,21 Eur od 16.8.2013 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom došlo dňa 24.3.1991 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III bod 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 262,21 Eur, o čom žalobca priložil výpis z bankového účtu. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo do 15.8.2013.

3. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového súdila žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva ako aj samotná Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade žalobcu bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrh samotnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom, teda žalobcom prostredníctvom elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. 4. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku vo výške 262,21 Eur. Výšku odplaty si žalovaná určila sama na webovom sídle žalobcu, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. V zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver,

ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. RPMN uvedená v Zmluve preto skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že a žalovaná zaviazala splatiť žalobcovi dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 15.8.2013. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti v zmysle článku IV. bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania ktorých výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB. 5. Nakoľko súdu sa pobyt žalovanej nepodarilo zistiť, postupoval podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku oznámením o podanej žalobe. Oznámenie bolo zverejnené na webovej stránke a vyvesené na úradnej tabuli dňa 24.11.2016 a zvesené dňa 10.12.2016. 6. Tunajší súd následne nariadil pojednávanie vo veci na deň 3.4.2017, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Sporové strany uzavreli dňa 15.7.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a to na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie. 8. Sporové strany zároveň v ten istý deň uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. a Zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej bezúročný úver vo výške 200,- Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 262,21 Eur do 15.8.2013. V ďalšej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrením pevnej sumy vo výške 62,21 Eur. Zo samotnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je zrejmé, že celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 366,2 %, pričom v súlade s Vyhláškou Ministerstva financií SR č. 289/2010 je ohlásená priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.3.2013 vo výške 418 %.

9. Z výpisu z účtu žalobcu číslo výpisu k 3/2013, číslo účtu 5035452990/0900 vyplýva, že dňa 15.7.2013 došlo k uskutočneniu bezhotovostnej platby z účtu žalobcu na účet žalovanej IBAN č. SK61 0900 0000 0004 8410 3013 vo výške 200,- Eur. 10. Z predchádzajúcej právnej praxe v konaniach iniciovaných žalobcom je súdu zrejmá argumentácia žalobcu, že Rámcová zmluva ako aj samotná Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobudli platnosť a účinnosť dňom vydania súhlasu obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom. Žalovaná ako spotrebiteľ vyjadrila súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty a to kliknutím na odkaz v emaile, ktorý bol spotrebiteľovi zaslaný. Žalovaná sa nemusela v prílohe emailu oboznámiť s predmetnými zmluvami, keďže postup pri uzatváraní zmlúv je u žalobcu taký, že dlžník vyplní na webovom sídle žalobcu svoje údaje, vrátane emailu, následne tieto potvrdí a dlžníkovi je doručený od žalobcu email, ktorého prílohou je zmluvná dokumentácia a až kliknutím na odkaz v emaile dlžník vyjadrí svoj súhlas s obsahom zmluvného vzťahu a pokračuje v procese jeho uzatvárania na webovom sídle žalobcu. 11. Z Vyjadrení žalobcu doručených súdu vyplýva, že istina úveru predstavuje 200,- € a odplata za poskytnutie úveru 62,21 € . 12. Podľa ust. § 37 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „ Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. 13. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 14. Podľa ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. 15. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 16. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 17. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide predmet plnenie, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 19. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 20. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 21. Podľa ust. § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 22. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23. Preskúmaním samotnej zmluvy súd dospel k záveru, že uvedenú zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrel žalobca ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľom, teda predmetná zmluva podlieha režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a Občianskeho zákonníka. 24. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade Zmluva o pôžičke obsahuje, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 200,- Eur dňa 15.7.2013 a žalovaná sa poskytnutú sumu zaviazala splatiť jednorazovou splátkou vo výške 262,21 Eur do dňa 15.8.2013, teda mala pôžičku vrátiť do jedného mesiaca. 25. Podľa ust. § 2 písm. c) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. 26. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a zmluvy o úvere a pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi, spotrebiteľom sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25. 27. Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch NBS v rámci registra veriteľov vedie podregister iných veriteľov. Žalobca je zapísaný do podregistra iných veriteľov podľa údajov z registra iných veriteľov vedených NBS. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je iným veriteľom v zmysle ust. §2 písm. c) Zákona č. 129/2010 Z.z. a žalovaný v konaní vystupuje ako fyzická osoba spotrebiteľ na zmluvu o pôžičke, ktorá nie je spotrebiteľským úverom sa vzťahujú okrem iného aj všetky ustanovenia citované v § 24 ods. 1 Zákona č. 129/2010. 28. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe, alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 29. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 predmetného zákona. Podľa ust. § 2 písm. a) Zákona č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“). Zmluvou na diaľku sa rozumie Zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie.

30. Podľa ust. § 2 písm. c) na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku. 31. Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 266/2005 Z.z. spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania, alebo podnikania. 32. Súd má za to, že medzi žalobcom a žalovanou nebola písomne uzavretá Zmluva o pôžičke na ktorej žalobca zakladá svoj nárok. Žalobca nepredložil súdu ako jediný dôkaz iba písomnosť označenú ako Rámcová zmluva a Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktoré však neboli podpísané žiadnym z účastníkov, sú teda neplatné. Žalobca teda môže od žalovanej požadovať len reálne poskytnuté finančné prostriedky bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov z dôvodu absencie písomnej zmluvy o pôžičke s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. . 33. Súkromné právo spočíva na zásade neformálnosti právneho jednania, preto Občiansky zákonník väčšinou necháva formu prejavu vôle na jednajúcich. Výnimočne sa k platnosti právneho jednania určitá forma vyžaduje či už obligatórna zákonom stanovená, alebo fakultatívne zmluvne zjednaná vzťahuje sa na elektronickú kontraktáciu len forma obecne písomná, pričom v danej veci zároveň je potrebné zohľadniť aj samotné ust. § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 podľa ktorého zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia mať písomnú formu. Otázkou je za akých okolností spĺňajú elektronické prostriedky podmienku písomnosti. 34. Všeobecne platí, že aby bola písomná forma splnená predpokladá sa naplnenie dvoch základných náležitostí. A to listiny (samotnej písomnosti) a podpisu. Listina predstavuje hmotný nosič, ktorý zachycuje právne jednanie. Nemusí sa jednať len o tradičnú papierovú podobu. Za listinu je považovaný aj dokument v elektronickej podobe keďže podstatné je len použitie grafických znakov reči na takomto predmete, ktorý je schopný ich zaznamenať. Podpis zaručuje identifikáciu jednajúceho a pravosť listiny. Spravidla sa pre platnosť právneho úkonu v písomnej forme vyžaduje len vlastnoručný podpis. Občiansky zákonník však pripúšťa výnimky vo forme elektronického podpisu a mechanických prostriedkov kde je to obvyklé. Obvyklosť prípadu sa posudzuje vzhľadom k charakteru právneho jednania, k zavedenej praxi strany, nie vzhľadom k použitému prostriedku komunikácie. Ako náhrada za podpis prichádza v úvahu pečiatka, naskenovanie a vytlačenie podpisu. Už z týchto základných predpokladov by bolo možné interpretáciou dovodiť, kedy je písomná forma naplnená. Zákonodarca ich však z dôvodu prehľadnosti a zrejmosti doplňuje špecifickým pravidlom. Písomná forma sa považuje za zachovanú, ak právne jednanie učinené elektronickými prostriedkami umožňuje zachytenie právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon učinila. Niet pochýb, že ktorákoľvek z foriem elektronickej kontraktácie umožňuje zachytenie obsahu právneho úkonu. Je však zrejmé, že tomu tak nie je v súvislosti s podpisovaním a identifikáciou jednajúceho najmä v prípade emailov. Konkrétne teda nepostačuje „obyčajné vyťukanie“ mena pod textom emailu k naplneniu náležitosti podpisu a tým aj písomnej formy. Nemožno podradiť takýto podpis pod tzv. prostý elektronický podpis. Ten musí jednoznačne určovať identitu podpísanej osoby, čo v tomto prípade neurčuje, keďže autor emailu sa môže podpísať ľubovoľným menom, teda nielen svojim menom. V zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka tento vyžaduje hodnoverné a jednoznačné určenie osoby. Z týchto dôvodov súd zastáva názor, že email podpísaný „vyťukaním mena a ďalších údajov, či zakliknutím konkrétnej položky po zaregistrovaní sa a vyplnením údajov na webom sídle druhej zmluvnej strany“ nezakladá písomnú formu, v dôsledku čoho teda ak bola skriptuálna forma výslovne požadovaná zákonom pôjde o absolútne neplatnú zmluvu. 35. Žalobca teda môže od žalovanej požadovať len reálne poskytnuté finančné prostriedky bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov z dôvodu absencie písomnej zmluvy o pôžičke. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uplatnený nárok žalobcu vo zvyšku posúdil ako nedôvodný a zamietol ho. 37. Podľa ust. § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. 38. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 39. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, s účinnosťou ku dňu uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov ako aj vyššie uvedených úvah, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. 41. Dokazovaním súd zistil, že žalovaná si prevzala od žalobcu sumu vo výške 200,- Eur, pričom túto riadne nesplácala. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť dlhuje žalobcovi sumu vo výške 200,- Eur vrátane úrokov z omeškania v rámci predmetnej sumy. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, pričom v čase omeškania žalovanej činila výška úroku z omeškania výšku 8,50 % ročne. 42. Súd mal teda za preukázané ja tú skutočnosť, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou dlhu. Keďže nastala splatnosť celého dlhu a žalovaná dlh nezaplatila a dostala sa tak s jeho plnením do omeškania je povinná popri plnení peňažného dlhu zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške ako ich správne vyčíslil žalobca, ale iba zo sumy dôvodnej, teda zo sumy 200,- Eur od 16.8.2013 do zaplatenia. 43. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. Vzhľadom k tomu, že bol žalobca v konaní úspešný v časti, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal nárok na trov konania v rozsahu 52,54 %, čo predstavuje tzv. čistý úspech žalobcu v spore, vypočítaný ako rozdiel medzi úspechom (76,27%) a neúspechom (23,73%) žalobcu voči žalovanej. 46. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom rozhodnutí priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v samostatnom uznesení v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.