Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom v právnej veci žalobkyne: K.. R. Y., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX N., zastúpená Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/7292-0002 Št zo dňa 15. júla 2016, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „ÚPSVaR Zvolen“) dňa 24. novembra 2014 požiadala o pomoc v hmotnej núdzi. Z pripojeného potvrdenia vyplýva, že žalobkyňa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30. mája 2014 do 31. augusta 2014. Jej pracovný pomer v Slovenských liečebných kúpeľoch Rajecké Teplice, a.s. bol skončený v skúšobnej dobe dňa 10. septembra 2014. ÚPSVaR Zvolen zaradil žalobkyňu do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 11. septembra 2014. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen svojím rozhodnutím č.7387/2014-ZV-DvN zo dňa 17. októbra 2014 rozhodla tak, že žalobkyňa nemá nárok na dávky v nezamestnanosti. ÚPSVaR Zvolen svojím rozhodnutím číslo: ZV3/USVR/SOC/2014/42434-0007 zo dňa 27. novembra 2014 rozhodol, že žalobkyňa je fyzickou osobou v hmotnej núdzi a priznal jej pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01. novembra 2014. ÚPSVaR Zvolen žalobkyňu prípisom zo dňa 11. marca 2016 vyzval, aby v lehote 5 dní od doručenia výzvy predložila na úrad tlačivo „Ponuka“, zaslané v prílohe výzvy, na ktorom je potrebné vyznačiť, či ponúkaný výkon činností žalobkyňa prijíma alebo odmieta. V poučení ÚPSVaR Zvolen uviedol, že ak žalobkyňa ponuku činností odmietne alebo ak ju nedoručí na úrad v stanovenej lehote, úrad to bude považovať za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Zároveň upozornil, že v zmysle zákona č.417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len „zákon č.417/2013 Z.z.“) sa dávka v hmotnej núdzi zníži o sumu 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý sa nezúčastní na vykonávaní činnosti, pretože odmietne ponuku, nedoručí ponuku alebo prijme ponuku a nezúčastní sa vykonávania činnosti. Listom zo dňa 23. marca 2016 prvostupňový orgán verejnej správy žalobkyni opätovne zaslal ponuku s doplnenou lokalitou aktivačných činností a prílohou - vysvetlivkami k druhom vykonávaných činností. ÚPSVaR Zvolen v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. ponúkol žalobkyni vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne u organizátora činností, ktorým je Obec N.. V ponuke bol uvedený kontakt na zástupcu organizátora ako aj dátum, miesto, čas vykonávaných činností a druh vykonávaných činností A1. Výzvy žalobkyňa prevzala dňa 16. marca 2016 a 24. marca 2016. Nakoľko žalobkyňa na výzvy nereagovala, ÚPSVaR Zvolen rozhodnutím číslo: ZV3/RHNNVaŠSD/SOC/2016/27951-0013 zo dňa 26.

apríla 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 10 ods. 3, § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. tak, že žalobkyni odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01. apríla 2016. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom tvrdila, že požadované tlačivo „Ponuka“ odoslala 29. marca 2016 na ÚPSVaR - aktivačné centrum Detva, pani L. a má za to, že odôvodnenie rozhodnutia je neoprávnené. Žiadala o informácie o ďalších možnostiach riešenia jej hmotnej núdze, pričom odpoveď neobdržala. Jedinou odpoveďou zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy bolo rozhodnutie o odňatí pomoci v hmotnej núdzi. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Bratislava (ďalej len „žalovaný“) pod č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/7292-0002 Št zo dňa 15. júla 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietlo a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdilo. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. augusta 2016.

2. ÚPSVaR Zvolen svojím prvostupňovým rozhodnutím podľa § 10 ods. 3, § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. žalobkyni odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01. apríla 2016. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že poskytovanú pomoc v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur mesačne bolo potrebné prehodnotiť a odňať 01. apríla 2016, nakoľko príjemkyňa pomoci v hmotnej núdzi dňa 24. marca 2016 prevzala výzvu ÚPSVaR Zvolen na preukázanie požadovaných skutočností číslo ZV3/AC/ZAM/2016/17088-3 zo dňa 11. marca 2016, kde v poučení bola upozornená, že nedoručenie tlačiva bude považované za odmietnutie ponuky, čo má za následok zníženie pomoci v hmotnej núdzi o dávku v sume 61,60 Eur. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na ustanovenie § 10 ods. 3 a § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z..

3. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný svojím rozhodnutím č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/7292-0002 Št zo dňa 15. júla 2016 zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na priebeh konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, obsah podaného odvolania a poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, 3 a § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z.. Mal za preukázané, že odvolateľke bola zasielaná ponuka na vykonávanie činností dňa 11. marca 2016, pričom odvolateľka po doručení uvedenej ponuky sa osobne dožadovala uvedenia lokality vykonávania činností v ponuke. Bolo jej vysvetlené, o aký druh činností ide a v akej lokalite sa vykonávanie činností uskutoční. Dňa 23. marca 2016 bola odvolateľke opätovne zaslaná ponuka na vykonávanie činností v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z., podľa jej požiadavky, ktorú obratom doručila úradu s dotazom, aký iný druh činností vhodnej k jej vzdelaniu jej môže obec ponúknuť. K otázke vhodného druhu činností k vzdelaniu odvolateľky žalovaný poukázal na to, že zákon č. 417/2013 Z.z. nehovorí o vykonávaní činností vhodných podľa dosiahnutého vzdelania, či iných kritérií, ale stanovuje pre všetkých poberateľov dávky v hmotnej núdzi splnenie identickej podmienky, a to vykonanie aktivačnej činnosti v rozsahu 32 hodín, buď formou menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Ak prijímateľ dávky v hmotnej núdzi tento zákonný predpoklad nesplní, dávka sa bez ďalšieho znižuje o 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý sa ponúknutej činnosti nezúčastní. Žalovaný poukázal tiež na to, že osoba, ktorá vykonáva požadované činnosti, by mala vnímať výkon činnosti ako prostriedok svojej užitočnosti a socializácie, nie ako právny mechanizmus ochrany pred krátením dávky. Nakoľko odvolateľka sa ponúkaného vykonávania činnosti nezúčastnila, dávka v hmotnej núdzi jej bola krátená o sumu 61,60 Eur. Nakoľko však mala nárok len na dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur, prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol správne, keď podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. odňal pomoc v hmotnej núdzi.

4. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žalobu o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V žalobe popísala priebeh administratívneho konania a obsah napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Mala za to, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia účelovo neobsahovalo opis toho, v čom spočívalo konanie alebo nekonanie žalobkyne, ktorým sa mala dopustiť porušenia § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z.. V odôvodnení je uvedený dátum vydania pôvodnej ponuky 11. marca 2016, ktorý mala žalobkyňa prevziať 24. marca 2016, pričom prvostupňový orgán verejnej správy zamlčal duplicitné vydanie „Ponuky“ z dôvodu chýbajúcich príloh. Odôvodnenie sa ďalej nezmieňuje o tom, že žalobkyňa doručila prvostupňovému úradu verejnej správy dve reakcie na doručenú ponuku, ktoré neboli odmietnutím

ponuky. Voči takto nesprávnemu prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, pričom žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa na „ponuku“ reagovala v stanovenej lehote, neodmietla ju a nedostala na svoju žiadosť odpoveď. Žalovaný svoje rozhodnutie zdôvodnil formálnym poukazom na § 10 ods.3 zákona č. 417/2013 Z.z.. Z podania žalobkyne zo dňa 29. marca 2016 vyplýva, že táto na ponuku reagovala, ponuku neodmietla, ani neprijala, pričom požiadala ÚPSVaR Zvolen o doplnenie informácií. Žalobkyňa tak má za to, že postupovala v súlade s poučením úradu, keď neurobila úkon stanovený v poučení, ktorý by zakladal právo na odňatie dávky v hmotnej núdzi. Odňatie dávky v hmotnej núdzi žalobkyni tak bolo neoprávnené.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že v žalobe uvedené námietky sú neopodstatnené a napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho postup bol v súlade s právnymi predpismi. Opätovne popísal priebeh administratívneho konania a zistený skutkový stav, skutočnosti, ktoré mal preukázané a konštatoval, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa sa ponúknutého vykonávania činnosti v zmysle § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z. nezúčastnila, dávka v hmotnej núdzi sa jej znížila o sumu 61,60 Eur. Žalovaný na základe podaného odvolania preskúmal skutočnosti rozhodujúce pre zníženie pomoci v hmotnej núdzi a riadne a zákonne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Zdôraznil, že žalobkyňa v žalobe uviedla dôvody, ktoré sú nad rámec odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobkyňa bola už pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi poučená v súvislosti s aplikáciou § 10 zákona č.417/2013 Z.z. a taktiež bola poučená vo Výzve zo dňa 11. marca 2016 ako aj o následkoch nevyhovenia výzve. Žalobkyni tak bolo známe, že pri jej zaradení na výkon činnosti nebude vykonávať činnosti podľa Zákonníka práce, ale podľa § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z.. Po doručení ponuky na výkon činností a po jej doplnení o miesto výkonu činnosti a druhu činnosti bolo žalobkyni známe, že ponuku má prijať resp. odmietnuť a vyplnenú ponuku má v lehote predložiť ÚPSVaR Zvolen. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa v lehote piatich dní nepredložila ÚPSVaR Zvolen riadne vyplnenú ponuku o výkon činností, t.j. nevyznačila jej prijatie resp. odmietnutie tak, ako to bolo stanovené vo výzve. V rozpore s poučením žalobkyňa vpísala, že žiada o uvedenie iného druhu činností vhodného k jej vzdelaniu. Žalobkyňa teda vedome v stanovenej ponuke doručila ponuku na činnosť v rozpore s pokynmi prvostupňového orgánu verejnej správy, a preto bol prijatý záver, že žalobkyňa ponuku odmietla. Žalobné tvrdenie, že žalobkyňou nebola ponuka odmietnutá, je tak v rozpore s preukázanými skutočnosťami. Nešlo ani o duplicitné vydanie ponuky, nakoľko išlo o tú istú ponuku, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 16. marca 2016 a po jej doplnení o miesto a druh činnosti doručená dňa 24. marca 2016. Žalovaný tak konštatoval, že dôvody uvedené v žalobe sú účelové, nezodpovedajú skutočnostiam, ktoré boli rozhodujúce pri vydaní napadnutého rozhodnutia a žalobkyňa dospela k subjektívnemu záveru nezodpovedajúcemu s objektívnymi skutočnosťami.

6. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenie vo veci podané nebolo.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

8. Zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Žalobkyňa mala záujem vykonávať aktivačné práce, ale vo veci nebola dostatočne informovaná a napriek jej plnej spolupráci s ÚPSVaR Zvolen jej bola dávka v hmotnej núdzi odňatá. Žalobkyňa neodmietla zúčastniť sa aktivačných prác, na ponuku riadne reagovala, avšak požadovala informácie, ktoré jej zamestnanec ÚPSVaR Zvolen bol povinný poskytnúť v zmysle § 29 ods.2 zákona č.417/2013 Z.z. a tieto informácie jej poskytnuté neboli.

9. Žalovaný na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a v písomnom vyjadrení k žalobe. Žalobkyni bola riadne zaslaná ponuka spolu s výzvou, v ktorej bola riadne poučená o tom, že má v lehote 5 dní doručiť podpísanú ponuku s uvedením, či ponuku prijíma alebo odmieta. Považoval za nesporné, že žalobkyňa ponuku prevzala, nakoľko túto doplnila o otázky, ktoré boli v doplnení ponuky uvedené, a teda druhy činností, ktoré mala žalobkyňa vykonávať a miestno výkonu činností. Nakoľko žalobkyňa nezaslala vyplnenú ponuku, ÚPSVaR Zvolen mal zato, že nesplnila podmienku výkonu činností. Žalovaný pritom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý žalobkyni odňal pomoc v hmotnej núdzi. Ak žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v konaní uviedla, že mala záujem aktívne sa zúčastňovať na

výkone činností a riadne reagovala na výzvu ÚPSVaR Zvolen, toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Žalobkyňa na výzvu riadne nereagovala, nakoľko mala v lehote piatich dní oznámiť, či s ponukou súhlasí alebo nesúhlasí. V ponuke bolo presne uvedené, na koho sa má kontaktovať a kedy, s uvedením telefónneho čísla. Záujem, ktorý prejavila na pojednávaní v administratívnom konaní neprejavila.

10. Žalobkyňa na pojednávaní zdôraznila, že niektoré skutočnosti z výzvy a ponuky jej boli nejasné, najmä spôsob dopravy z miesta jej bydliska, druh činností. Predo sa dožadovala poskytnutia informácií, pričom je bola opätovne doručená ponuka s vysvetlivkami druhu činností A1, s miestom výkonu činností N. 36. Aj keď tam bol uvedený aj telefonický kontakt, ona nemá finančné zdroje aby mohla telefonovať. Jej bolo zrejmé, čo znamenajú činnosti uvedené pod A1, ona chcel vykonávať iné činnosti, dopytovala sa, aký druh činností by jej mohla obec N. poskytnúť, zodpovedajúce jej vzdelaniu a na túto svoju otázku odpoveď nedostala. Ohľadne výkonu činností nebola nikdy osobne poučená, tvrdenie pani L. je nepravdivé. Považuje za pochopiteľné, že sa na nejasnosti výzvy a ponuky pýtala. Po doručení opakovanej ponuky žiadala o inú činnosť, ak by nič iné nebolo, nastúpila by aj na pôvodne ponúknuté činnosti. Mohla robiť napríklad označovanie cyklistických chodníkov, čo síce nezodpovedá jej vzdelaniu, ale bol by to prínos aj pre ňu, nakoľko rada chodí na turistiku a cykloturistiku. Zdôraznila, že pri návšteve terénnych pracovníčok ÚPSVaR Zvolen dňa 1. júna (2016) nahliadla do spisovej dokumentácie, v ktorej sa nachádzali ponuky na činnosti, ktoré ona prvostupňovému orgánu verejnej správy nezaslala, neboli tam uvedené jej žiadosti o informácie ohľadne druhu činností, miesta výkonu činností. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaný nerozhodol v zákonnej lehote 30-tich dní, nebola upovedomená o tom, že napadnuté rozhodnutie bude vydané neskôr, bolo to úmyselne zadržané a má to vplyv na jej dávku v hmotnej núdzi. Ňou vyplnené ponuky boli zatajené a k spisu pripojené neboli. Jej vyjadrenia neboli odmietnutím ponuky, ponuku doručila prvostupňovému orgánu v lehote. K prijatiu sa nevyjadrila, nakoľko v poučení bolo uvedené, že podpísaním ponuky občan potvrdzuje, že ponuke porozumel. Ona pritom ponuke nerozumela, nerozumela druhu činností a miestu výkonu práce, chcela aby jej doplnili informácie. Pred nástupom na výkon činností nikoho nekontaktovala, mali aj oni jej telefónne číslo a mohli jej zavolať. Uviedla, že má vysokoškolské vzdelanie v odbore racionálna výživa ľudí.

11. Podľa § 2 SSP

(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 6 ods.1 písm.c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

14. Podľa § 199 ods.1 písm.d) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

15. Podľa § 199 ods.2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

16. Podľa § 202 SSP správnu žalobu fyzickej osoby posudzuje správny súd neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods.1.

17. Podľa § 203 ods.1 ods.2 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

18. Podľa § 204 SSP ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.

19. Podľa § 10 ods.1 zákona č.417/2013 Z.z. dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.

20. Podľa § 10 ods.2 písm.a) zákona č.417/2013 Z.z. dávka je 61,60 Eur mesačne, ak ide o jednotlivca.

21. Podľa § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z. ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

22. Podľa § 25 ods.1 zákona č.417/2013 Z.z. pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.

23. Podľa § 28 ods.2 písm.b) zákona č.417/2013 Z.z. príjemca je povinný na výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom.

24. Podľa § 29 ods.2 zákona č.417/2013 Z.z. zamestnanec úradu je povinný a) informovať žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi alebo príjemcu o možnostiach riešenia hmotnej núdze, b) poskytovať pomoc pri uplatnení nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

24. Podľa § 22 ods.1 zákona č.417/2013 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods.3, § 33 ods.2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku §, § 19 ods.1 a v § 28 ods.2 písm.a) nie je ustanovené inak.

25. Predmetom preskúmavacieho konania je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2016/7292-0002 Št zo dňa 15. júla 2016 v spojení s rozhodnutím ÚPSVaR Zvolen ako prvostupňového orgánu verejnej správy č. ZV3/RHNNVaŠSD/SOC/2016/27951-0013 zo dňa 26. apríla 2016 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento žalobkyni odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 1. apríla 2016.

26. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie, ktorým žalobkyni odňal pomoc v hmotnej núdzi založil na skutočnosti, že pomoc v hmotnej núdzi bolo potrebné prehodnotiť a odňať, nakoľko žalobkyňa ako príjemkyňa pomoci v hmotnej núdzi prevzala výzvu ÚPSVaR Zvolen na preukázanie požadovaných skutočností a bola upozornená, že nedoručenie tlačiva bude považované za odmietnutie ponuky, čo má za následok odňatie pomoci v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur. Prvostupňový orgán verejnej správy aplikoval ustanovenia § 10 ods.3 a § 15 ods.1 zákona č.417/2013 Z.z., z ktorých vyplýva, za akých podmienok dochádza k zníženiu dávky v hmotnej núdzi. Žalovaný napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že žalobkyňa sa ponúknutého vykonávania činností nezúčastnila, a preto sa jej dávka v hmotnej núdzi znížila o sumu 61,60 Eur.

27. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré podľa jej tvrdenia účelovo neobsahovalo opis toho, v čom spočívalo jej konanie, ktorým sa mala

dopustiť porušenia ustanovenia § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z.. Tvrdila, že prvostupňový orgán verejne správy zamlčal duplicitné vydanie „Ponuky“. Namietala tiež, že z odôvodnenia nevyplýva skutočnosť, že žalobkyňa doručila ÚPSVaR Zvolen dve reakcie, ktoré neboli odmietnutím ponuky. Žalovaný sa pritom v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s tým, že žalobkyňa reagovala na výzvu prvostupňového orgánu verejnej správy reagovala v stanovenej lehote, ponuku neodmietla a na svoju žiadosť nedostala žiadnu odpoveď.

28. Zákon č.417/2013 Z.z. upravuje okrem iného právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi (§ 1 ods.1 písm.a/ citovaného zákona). Niet sporu o tom, že žalobkyni bolo priznané postavenie občana v hmotnej núdzi a poberala dávku v hmotnej núdzi. Z ustanovenia § 10 ods.1 zákona č.417/2013 Z.z. vyplýva, že dávka v hmotnej núdzi je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Výšku dávky určuje § 10 ods.2 citovaného zákona. Možnosti zníženia dávky v hmotnej núdzi definuje ustanovenie § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z., dávka v hmotnej núdzi sa zníži v prípade, ak sa poberateľ dávky v hmotnej núdzi nezúčastní na vykonávaní menších obecných služieb, v preskúmavanom prípade pre obec. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 zákona č.417/2013 Z.z.. Vo veciach pomoci v hmotnej núdzi ÚPSVaR kontroluje účasť na výkone menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa § 10 ods.3 písm.c) zákona č.417/2013 Z.z.. Z citovaných ustanovení zákona č.417/2013 Z.z. vyplýva, že poberateľovi pomoci v hmotnej núdzi vzniká povinnosť, pod hrozbou zníženia dávky v hmotnej núdzi, účasti na výkone menších obecných prác, dobrovoľníckej činnosti alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie alebo v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie.

29. Pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok v hmotnej núdzi. Rozhodujúcou skutočnosťou je aj splnenie, resp. nesplnenie podmienky uvedenej v § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z., odôvodňujúcej zníženie dávky v hmotnej núdzi. Za podmienok uvedených v § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z. tak môže príslušný ÚPSVaR rozhodnúť o znížení dávky v hmotnej núdzi.

30. Z administratívneho spisu nesporne vyplýva, že žalobkyňa bola zaslaná ponuka na vykonávanie drobných obecných prác v zmysle § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z.. Je nesporné, že žalobkyňa sa nezúčastnila výkonu činností ponúknutých je ÚPSVaR Zvolen. V preskúmavanej veci z administratívneho spisu tiež vyplýva, že ÚPSVaR Zvolen žalobkyni zaslal výzvu na preukázanie požadovaných skutočností v súlade s § 28 ods.2 písm.b) zákona č.417/2013 Z.z. spolu s ponukou na výkon činností podľa § 10 ods.3 citovaného zákona. Z výzvy na preukázanie požadovaných skutočností vyplýva, že žalobkyňa bola poučená o tom, že „ak Ponuku činnosti odmietne, alebo ak ju nedoručí na úrad v stanovenej lehote, úrad to bude považovať za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činnosti v zmysle § 10 ods.3 zákona v hmotnej núdzi. V zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa dávka v hmotnej núdzi zníži o sumu 61,60 Eur na každého plnoletého člena domácnosti, ktorý sa nezúčastní na vykonávaní činností, pretože:

- odmietne ponuku,

- nedoručí ponuku,

- prijme ponuku a nezúčastní sa vykonávania činností“.

31. Z ustanovení zákona č.417/2013 Z.z. vyplýva, že zníženie dávky v hmotnej núdzi je spojené s neúčasťou fyzickej osoby v hmotnej núdzi na vykonávaní prác vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods.3 písm.a), b) a c) citovaného zákona, o čom bola žalobkyňa vo výzve podľa § 28 ods.2 písm.b) zákona č.417/2013 Z.z. správne poučená. Zníženie dávky v hmotnej núdzi nie je spojené s nevyhovením výzve, prvostupňový orgán verejne správy však za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností považoval odmietnutie ponuky, resp. jej nedoručenie v stanovenej lehote úradu. Nakoľko sa žalobkyňa nesporne výkonu činností nezúčastnila, aplikácia ustanovenia § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z. a 25 ods.2 zákona č.417/2013 Z.z. tak bola dôvodná.

32. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, z ktorého podľa jej tvrdení nevyplýva, v čom spočívalo jej konanie, ktorým sa mala dopustiť porušenia ustanovenia § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z., v zamlčaní duplicitného zaslania ponuky a skutočnosti, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje skutočnosť, že žalobkyňa zaslala prvostupňovému orgánu dve reakcie na doručenú ponuku. V tomto smere správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy

a konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo. V prvostupňovom rozhodnutí síce nie je explicitne uvedené, že dávka v hmotnej núdzi bola znížená (odňatá) z dôvodu, že žalobkyňa sa nezúčastnila výkonu činností podľa § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z., z kontextu prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo táto skutočnosť vyplýva. Je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy nedoručenie vyplnenej ponuky na výkon činností považoval za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností, čo spolu s neúčasťou na takomto výkone má za následok aplikáciu ustanovenia § 10 ods.3 citovaného zákona z dôvodu neúčasti žalobkyne na vykonávaní činností. Podstatnou skutočnosťou, pre ktorú bola žalobkyni dávky hmotnej núdzi znížená, resp. odňatá, bola jej neúčasť na výkone činností, a preto prvostupňové rozhodnutie netrpí nepreskúmateľnosťou z dôvodu absencie poukazu na „duplicitné“ zaslanie ponuky a na dve reakcie žalobkyne na doručenú ponuku. V konečnom dôsledku žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v dôsledku podaného odvolania špecifikoval dôvod, pre ktorý bola dávka v hmotnej núdzi znížená konštatovaním, že dávka v hmotnej núdzi bola znížená v dôsledku, že žalobkyňa sa ponúknutého vykonávania činností nezúčastnila.

33. Žalobkyňa mala zato, že aj napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný sa vo svojom rozhodnutím nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa na „ponuku“ reagovala v stanovenej lehote, neodmietla ju a nedostala na svoju žiadosť žiadnu odpoveď. Táto námietka je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že žalovaný sa zaoberal skutočnosťou, že žalobkyni bola zaslaná výzva zo dňa 11. marca 2016 a taktiež dňa 23. marca 2016 a zistil, že žalobkyňa doručila ÚPSVaR Zvolen ponuku bez vyjadrenia, či ponuku prijíma alebo odmieta, pričom do tlačiva vpísala, že žiada o uvedenie iného druhu činností vhodného jej vzdelaniu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že zákon č.417/2013 Z.z. v súvislosti s aplikáciou § 10 ods.3 citovaného zákona nehovorí o vykonávaní činností vhodných podľa dosiahnutého vzdelania ale stanovuje pre všetkých poberateľov dávky v hmotnej núdzi splnenie identickej podmienky, a to vykonanie aktivačnej činnosti v rozsahu 32 hodín. Dal tak odpoveď na odvolaciu námietku žalobkyne, ktorá namietala, že žiadala informácie o ďalších možnostiach riešenia jej hmotnej núdze (druh činnosti podľa jej vzdelania) a na túto žiadosť nedostala odpoveď. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že žalobkyňa sa vykonávania činností uvedených v § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z. nezúčastnila a odôvodnil, z akého dôvodu považoval prvostupňové rozhodnutie za správne. Žalobkyňa dostala odpoveď na podstatné odvolanie námietky a napadnuté rozhodnutie žalovaného tak vadou nepreskúmateľnosti netrpí.

34. Ak žalobkyňa v žalobe tvrdila, že na ponuku na výkon činnosti reagovala, ponuku neodmietla a ani ju neprijala a požadovala doplnenie informácií, správny súd uvádza, že nie prijatie, resp. odmietnutie ponuky má za následok zníženie dávky v hmotnej núdzi. Pokiaľ prvostupňový orgán verejnej správy v poučení uviedol, že odmietnutie ponuky alebo jej nedoručenie na úrad v stanovenej lehote bude považovať za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností, nepostupoval v rozpore so zákonom, najmä ak poučil aj o tom, zákonným dôvodom zníženia dávky v hmotnej núdzi je skutočnosť, že sa fyzická osoba nezúčastní na vykonávaní činnosti, nakoľko odmietne ponuku, nedoručí ponuku, resp. prijme ponuku a nezúčastní sa vykonávania činností. Žalobkyňa nepreukázala, a ani netvrdila, že sa vykonávania činností zúčastnila a žalovaný svoje rozhodnutie založil v súlade s ustanovením § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z. práve na skutočnosti, že žalobkyňa sa vykonávania činností nezúčastnila.

35. S poukazom na § 203 ods.1 SSP správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj z dôvodov prednesených na pojednávaní. Ak žalobkyňa tvrdila, že žalovaný rozhodol po uplynutí 30 dňovej zákonnej lehoty, táto námietka nie je dôvodná. ÚPSVaR Zvolen odvolanie odstúpil žalovanému listom zo dňa 7. júna 2016, žalovaný o podanom odvolaní rozhodol zňa 15. júla 2016. Ak by aj došlo k nedodržaniu lehoty na rozhodnutie, táto skutočnosť v žiadnom prípade nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a byť dôvodom pre jeho zrušenie.

36. Žalobkyňa namietala, že niektoré skutočnosti z výzvy a ponuky jej boli nejasné, najmä spôsob dopravy z miesta jej bydliska a druh činností. K tomu správny súd uvádza, že prípadné vady, resp. neurčitosť ponuky, ÚPSVaR Zvolen odstránil tým, že žalobkyni bola doručená doplnená ponuka s vysvetlivkami druhu činností, s uvedením miesta výkonu činností a uvedením telefonického kontaktu. Tejto výzve a ponuke už nemožno nič vytknúť, netrpela neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou, čo v konečnom dôsledku žalobkyňa potvrdila, tým že následne sa dožadovala len uvedenia druhu činností vhodných k jej vzdelaniu, ktoré jej môže obec N. ponúknuť.

36. Ak žalobkyňa namietala, že nebola zamestnancami ÚPSVaR Zvolen riadne poučená, správny súd poukazuje na obsah poučení uvedených v žalobkyňou vyplnenej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 24. novembra 2014 týkajúcich sa povinností žiadateľa a príjemcu pomoci v hmotnej núdzi. Žalobkyňa bola súčasne dňa 24. novembra 2014 poučená v súvislosti s aplikáciou § 10 zákona č.417/2013 Z.z., ktoré poučenie vlastnoručne podpísala. Rovnako bola poučená vo výzve na preukázanie požadovaných skutočností zo dňa 11. marca 2016 resp. zo dňa 23. marca 2016, ktoré konanie, resp. nekonanie bode úrad považovať za prejav nesúhlasu zúčastniť sa vykonávania činností a aké sú následky nezúčastnenia sa na vykonávaní činností. Ani táto námietka tak nie je dôvodná.

37. Z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa so skutočnosťou, že jej bola opätovne zaslaná ponuka s doplnenou lokalitou a s prílohou - vysvetlivky k druhom vykonávaných činností, zaoberal. Rovnako sa zaoberal a vyhodnotil odpoveď žalobkyne na výzvu, ktorou žiadala uvedenie iného druhu činností vhodného k jej vzdelaniu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal k dispozícii celý spisový materiál vrátane odpovedí žalobkyne na doručené výzvy na preukázanie požadovaných skutočností a námietka zatajenia resp. neúplnosti administratívneho spisu v odvolacom konaní nie je dôvodná.

38. Žalobkyňa v preskúmavacom konaní zdôrazňovala predovšetkým skutočnosť, že ponuku ÚPSVaR Zvolen neodmietla, ponuku doručila ÚPSVaR Zvolen v lehote a dožadovala sa len poskytnutie informácií. Na uvedenú námietku správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo založené na skutočnosti, že žalobkyňa sa nezúčastnila na vykonávaní drobných obecných prác v zmysle § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z.. Výzva na preukázanie požadovaných skutočností spolu s ponukou činností bola po jej doplnení dostatočne určitá na zo, aby sa žalobkyňa vykonávania činností zúčastnila. Ak po špecifikácií druhu činností, ktoré mala žalobkyňa vykonávať, bolo zrejmé miesto a čas výkonu ako aj druh činností, nebol ÚPSVaR Zvolen na ďalšiu žiadosť týkajúcu sa iných činností vhodných vzdelaniu žalobkyne povinný odpovedať, najmä pokiaľ zákon č.417/2013 Z.z. nespája vykonávanie činností podľa § 10 ods.3 zákona č.417/2013 Z.z. s dosiahnutým vzdelaním ale stanovuje ich ako podmienku spoločnú pre všetkých poberateľov dávky v hmotnej núdzi.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe a namietaných na pojednávaní, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. Správny súd dôvody nezákonnosti rozhodnutia nezistil ani s poukazom na § 203 ods.2 SSP.

42. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods.1 a § 168 ods.1 SSP. Žalobkyni, v konaní v celom rozsahu neúspešnej, náhrada účelne vynaložených trov konania nepatrí. Žalovaný, v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.