Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/26/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova č. 8, Bratislava, IČO 35 831 154 zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova č. 8 proti žalovanému U. o zaplatenie 2.188,62 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd p r i p ú š ť a , aby na miesto žalobcu vstúpil nový žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, IČO 35 831 154.

Súd konanie ohľadom zaplatenia istiny vo výške 330,78 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

N a r i a ď u j e s a vrátiť žalobcovi Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova č. 8, 821 08 Bratislava 13,30 eur zaplateného súdneho poplatku prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta č. 9, 975 99 Banská Bystrica na účet číslo V. právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.188,62 eur s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o aktivácii a používaní splátkovej karty Quatro, ktorú uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu VÚB, a.s. 2. Žalovaný sa k predmetnej veci nevyjadril, hoci mu bola doručená žaloba na vyjadrenie, nedostavil sa ani na pojednávanie vo veci, hoci bol riadne predvolaný, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. 3. Keďže po podaní žaloby došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného žalobcu spoločnosti VÚB, a.s. na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., súd v zmysle § 80 ods. 1 až 3 C.s.p. vyhovel návrhu na zmenu v osobe žalobcu, aby na miesto pôvodného žalobcu vstúpil nový žalobca, na ktorého prešli práva v súvislosti so zmluvou o aktivácii a používaní splátkovej karty Quatro, pričom nový žalobca spoločnosť Intrum súhlasí, že má vystupovať na mieste žalobcu. 4. Po podaní žaloby žalobca zobral podanú žalobu späť v časti poplatkov vo výške 121,68 eur a sankčných úrokov vo výške 209,10 eur s príslušenstvom a vzhľadom na tú skutočnosť súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil v tejto časti. 5. Zároveň súd nariadil vrátiť žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku, kde po späťvzatí žaloby zostala predmetom konania suma 1.857,84 eur, kde súdny poplatok predstavuje 111,- eur, pričom žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 131,- eur, bolo potrebné vrátiť súdny poplatok vo výške 20,- eur, ktorý je krátený v zmysle § 11 ods. 4 Zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel o 6,70 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o aktivácii a používaní splátkovej karty Quatro zo dňa 09. 01. 2009, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, výpismi z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. na čl. 6 až 13 spisu, návrhom na zmenu strany sporu zo dňa 30. 03. 2017, dokladom o postúpení pohľadávky voči žalovanému, podaním žalobcu zo dňa 30. 03. 2017, výpoveďou zmluvy zo dňa 07. 02. 2014, dokladom o zaslaní výpovede žalovanému, cenníkom VÚB, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 12. 2016 a zistil nasledovný skutkový stav. 7. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 09. 01. 2009 zmluvu o vydaní splátkovej karty Quatro, ktorá zmluva je označená ako žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro, v zmysle ktorej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec 27.000,- Sk s pevnou mesačnou splátkou 900,- Sk, kde iné údaje v tejto zmluve označenej ako žiadosť uvedené neboli. Právny predchodca žalobcu k tejto žiadosti ešte pripojil obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré obchodné podmienky obsahujú jednu stranu textu drobného nečitateľného písma. 8. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 9. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

- neprijateľná podmienka. 10. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 11. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 12. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 13. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 14. V prvom rade bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či medzi stranami sporu došlo platne k písomnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca si odvodzuje svoje právo od žiadosti o vydanie splátkovej karty Quatro, kde bol dohodnutý schválený úverový rámec 27.000,- Sk, ktorú žiadosť podpísal právny predchodca žalobcu a žalovaný. Z podania žalobcu zo dňa 30. 03. 2017 vyplýva, že v zmysle obchodných podmienok prijatím a schválením žiadosti o vydanie splátkovej karty zo strany banky došlo k uzavretiu zmluvy o vydávaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Podľa žalobcu zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 09. 01. 2009. Súd nevylučuje, že horeuvedená skutočnosť môže byť uvedená v obchodných podmienkach, t.j., že prijatím žiadosti o vydanie splátkovej karty bankou dôjde k uzatvoreniu zmluvy o vydávaní a používaní kreditnej platobnej karty, avšak takéto zmluvné dojednanie súd v obchodných podmienkach nezistil vzhľadom na to, že obchodné podmienky sú absolútne neprehľadné, nečitateľné do tej miery, že je možné s nimi sa oboznámiť len za použitia technických prostriedkov, minimálne lupy, takže pri bežnom uzatváraní zmluvy nie je reálna možnosť zo strany spotrebiteľa oboznámiť sa s týmito zmluvnými podmienkami do tej miery, aby súd mohol uzavrieť, že spotrebiteľ sa mohol oboznámiť s týmito obchodnými podmienkami, ktoré mali byť súčasťou zmluvy a na druhej strane žalobca nepreukázal, že by pred uzatvorením zmluvy, resp. podpisom žiadosti o vydanie splátkovej karty žalovaným mu bol vytvorený dostatočný časový priestor na oboznámenie sa nielen so zmluvou - žiadosťou, s jej prvou stranou, ale aj obchodnými podmienkami v rozsahu minimálne jednej až dvoch hodín, a že mu boli poskytnuté primerané technické podmienky na umožnenie si aspoň prečítať zmluvné dojednania k samotnej žiadosti, ako aj v obchodných podmienkach a takéto zmluvné dojednanie, ktoré prípadne môže byť súčasťou obchodných podmienok, súd hodnotí ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, kde ide o ustanovenie, ktoré má spotrebiteľ plniť, s ktorým nemal možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a preto v tejto časti súd uzatvára, že vzhľadom na formuláciu predloženej žiadosti, z čoho vyplýva, že ide o žiadosť spotrebiteľa o úverový rámec, kde nie je preukázané, že by spotrebiteľ bol viazaný zmluvným dojednaním v tom smere, že podpisom tejto žiadosti bankou dochádza k uzavretiu zmluvy, ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je neplatná, keďže zmluva musí mať písomnú formu s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. V danom prípade pri neplatnosti právneho úkonu by vznikol žalobcovi len nárok na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenie § 457 Obč. zákonníka. 15. Pri oboznámení sa so samotnou žiadosťou o vydanie splátkovej karty pomocou technických prostriedkov - lupy súd zistil, že na druhej strane žiadosti je za bodom 13 uvedené „prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s. vydanej v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacej podmienky, ktorou je vydanie potvrdzujúceho listu klientovi, OP cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy“. V prvom rade je treba uviesť, že takéto zmluvné dojednanie zakomponované medzi ďalšie menej podstatné zmluvné dojednania nečitateľným písmom bez osobitného zvýraznenia súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, keďže pre bežného spotrebiteľa neexistuje reálna šanca oboznámiť sa so samotnou žiadosťou, ktorá má dve strany drobného nečitateľného textu a zároveň sa oboznámiť s obchodnými podmienkami v rozsahu jednej strany ešte drobnejšieho nečitateľného textu a takýmito zmluvnými dojednaniami nie je spotrebiteľ viazaný, keďže neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, kde v tejto súvislosti ešte je potrebné uviesť, že v týchto zmluvných podmienkach bola uvedená odkladacia podmienka účinnosti zmluvy, a to vydanie potvrdzujúceho listu klientovi, pričom žalobca takýto potvrdzujúci list v konaní ani nepredložil, ktoré skutočnosti spolu len podporujú záver uvedený vyššie, že ide o neplatne uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. 16. Pokiaľ by súd vychádzal z toho, že došlo platne k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v danom prípade by bolo potrebné zisťovať, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky náležitosti v zmysle vtedy platného Zákona č. 258/2001 Z.z., kde v prvom rade súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 4 citovaného zákona, kde od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V samotnej žiadosti o vydanie splátkovej karty je uvedený schválený úverový rámec 27.000,- Sk s pevnou mesačnou splátkou 900,- Sk. Žiadne iné údaje v tejto časti zmluvy uvedené nie sú, nie sú tam uvedené žiadne úroky, ani žiadne poplatky, kde minimálne výška úrokov ako podstatnej náležitosti zmluvy o úvere by mala byť v tejto zmluve uvedená, a to minimálne na tom mieste, kde je uvedená samotná výška úveru. Súd pôvodne vychádzal z toho, že výška úrokov v tejto zmluve nie je uvedená, keďže tieto úroky sa nedali vôbec v zmluve nájsť a oboznámiť sa s nimi. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 30. 03. 2017 uviedol, že boli dohodnuté zmluvné úroky vo výške 22,68 % v obchodných podmienkach, na základe čoho súd s použitím lupy zistil, že v obchodných podmienkach sa takéto zmluvné dojednanie nenachádza, ale na druhej strane žiadosti je zakomponovaná aj štandardná úroková sadzba v ročnom vyjadrení 22,68 % nachádzajúca sa pri výpočte RPMN. Takéto uvedenie úrokovej sadzby v žiadosti v rámci ďalších menej podstatných zmluvných dojednaniach, ktoré ako súd uviedol vyššie, sú absolútne neprehľadné, nečitateľné, pre bežného spotrebiteľa nie je možné sa s takýmito zmluvnými dojednaniami oboznámiť. Samotná výška úrokov ako podstatnej náležitosti zmluvy by mala byť nejakým spôsobom aspoň zvýraznená a odlíšená v rámci iných zmluvných dojednaní, ktoré sú menej podstatné pre posúdenie výhodnosti poskytovaného úveru a keďže uvedenie úrokovej sadzby takýmto spôsobom v rámci zmluvných dojednaní súd hodnotí ako skryté, absolútne neprehľadné, neumožňujúce sa oboznámiť sa takýmto zmluvným dojednaním pre bežného spotrebiteľa a súd toto uzatvára tak, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvné dojednanie, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorým sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Uvedenie úrokovej sadzby z poskytnutého úveru by malo byť uvedené približne na tom istom mieste, ako je uvedená výška úverového rámca a minimálne takou istou veľkosťou písma, ako uvedený úverový rámec, čo v danom prípade nie je splnené, úroky sú schované v rámci iných zmluvných dojednaní, písmom o polovicu menším, ako uvedenie úverového rámca bez akéhokoľvek zvýraznenia. Takto možno uzavrieť, že v zmluve o úvere nie je uvedená úroková sadzba platne a na takéto úroky žalobca nemá nárok s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. 17. Žalobca si v ďalšom na žalovanom uplatňoval nárok titulom rôznych poplatkov, a to poplatok za správu rizikovej pohľadávky vo výške 24,90 eur vyúčtovaný v apríli 2011 1x, poplatok - náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške 24,90 eur vyúčtovaný od júna 2012 10x a

poplatok za správu kartového účtu vo výške 1,30 eur účtovaný mesačne od februára 2010. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ môže požadovať poplatky len tie, ktoré sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. S použitím technického prostriedku - lupy súd zistil, že v samotnej žiadosti na druhej strane sú uvedené rôzne druhy poplatkov, kde z vyúčtovaných poplatkov tieto zmluvné dojednania neobsahujú žiadny žalobcom si uplatňovaný poplatok, a preto na tieto poplatky žalobca nemá nárok s poukazom na citované ustanovenie § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. 18. Žalobca svojím podaním zo dňa 30. 03. 2017 zobral žalobu späť v časti poplatkov vo výške 121,68 eur, tento svoj nárok žiadnym spôsobom nešpecifikoval, o aké poplatky konkrétne v späťvzatej časti ide, keďže predmetom konania bolo viacero druhov poplatkov, ktoré v sumárnej výške prevyšovali sumu 121,68 eur, v ktorej časti žalobca zobral žalobu späť, a preto nebolo možné sa bližšie zaoberať, ktoré poplatky sú predmetom späťvzatia, kde súd podotýka, že žalobca nemá nárok na žiadne poplatky, ktoré boli vyúčtované v jednotlivých výpisoch tak, ako to súd uviedol vyššie. 19. Obdobná situácia platí aj v časti sankčného úroku vo výške 209,10 eur, v ktorej časti žalobca zobral svoj nárok späť, kde taktiež žalobca svojím podaním bližšie nešpecifikoval, o aké sankčné úroky ide, za aké obdobie, z akej výšky istiny tieto sankčné úroky boli počítané, ktorá otázka však nemala podstatný vplyv pre meritórne rozhodnutie vo veci. 20. Takto záverom súd môže konštatovať, že ide o neplatnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže nebola uzavretá písomne, v danom prípade by mal žalobca nárok len na prípadné bezdôvodné obohatenie, kde v prípade záveru, že ide o platne uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v samotnej zmluve nie sú uvedené žiadne úroky a poplatky, ktoré by spotrebiteľ mal plniť na základe platných zmluvných dojednaní, vzniká žalobcovi len nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré poskytol žalovanému jeho právny predchodca pri zohľadnení platieb žalovaného na predmetnom úvere. Z predložených výpisov, ako aj zaslaného prehľadu platieb žalovaného vyplýva, že žalovanému celkovo boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.396,84 eur a žalovaný do dňa pojednávania uhradil celkovo sumu do roku 2013 1.737,20 eur, t.j. žalovaný uhradil viac finančných prostriedkov ako dostal, a preto buď na základe bezdôvodného obohatenia, alebo na základe konštatovania, že veriteľ má právo len na čistý úver bez úrokov a poplatkov možno uzavrieť, že žalovanému titulom predmetného zmluvného vzťahu nevzniká žiadna povinnosť uhradiť nejaké finančné prostriedky v prospech žalobcu a vzhľadom na tú skutočnosť súd žalobu žalobcu zamietol. V prípade nároku na bezdôvodné obohatenie, čo však nie je tento prípad, by zároveň došlo k premlčaniu tohto prípadného nároku na bezdôvodné obohatenie, keďže právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu a vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku, ktorý dlžný zostatok žalovaný mal uhradiť bezodkladne a výpoveď žalovanému bola doručená dňa 14. 02. 2014, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 23. 01. 2017, ide o nárok, ktorý by bol premlčaný v subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehote s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, keďže najneskôr sa veriteľ pri daní výpovede žalovanému dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 21. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalovaný, ktorý mal úspech v konaní, by mal právo na náhradu trov konania, ktoré trovy konania mu však žiadne nevznikli a žiadne trovy konania si žalovaný v konaní ani neuplatnil, preto súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky.

b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.