Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/362/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnáovej v právnej veci navrhovateľky S. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. K. č. XXX proti manželovi navrhovateľky Z. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v H. K. č. XXX t.č. v ÚVTOS so sídlom na Floriánskej ul. č. 18 v Košiciach v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom H. H. nar. X.XX.XXXX, H. nar. X.X.XXXX, D. nar. XX.X.XXXX, Z. nar. XX.XX.XXXX a X. nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 10.12.2015 č.k. 7P/178/2015-86 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o rozvode, výchove maloletých detí a úprave styku.

M e n í rozsudok vo výroku o výživnom tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu maloletých detí H. na každé z nich 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela uzavreté 21.10.2004 pred Matričným úradom obce H. K., zapísané v knihe manželstiev Matričného obce H. K., vo zväzku č. 6, ročník 2004, na strane 161, pod poradovým č. 19, na čas po rozvode zveril mal. deti H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletých na každé z nich po 27,13 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletých od právoplatnosti napadnutého rozsudku do budúcna. Styk otca s maloletými upravil neobmedzene na základe dohody rodičov a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky, ktorý uviedol, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, označil ich za nepravdivé a konštatoval, že ich vzťah a spolunažívanie vždy fungovali normálne, o čom svedčí skutočnosť, že majú spolu šesť detí, až do času, kým sa nedopustila nevery. Poukázal na to, že odišla so spoločnej domácnosti, pričom opustila deti a prestala si plniť rodičovské povinnosti. Dodal, že zanedbávala starostlivosť o maloletých, o čom svedčí aj to, že opakovane ututlala ich vymeškané hodiny v škole. Uviedol, že o pomoc požiadal sociálnu kurátorku, ktorá mu odporúčala umiestniť deti do krízového centra, pričom matka sa vrátila, prosila ho o odpustenie, preto znovu obnovili spolužitie. Zdôraznil, že ju nikdy nebil, ani k nej nebol agresívny, žili spolu v jednej domácnosti intímnym životom, preto s jej návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil a navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd návrh navrhovateľky zamietne.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu jej manžela uviedla, že s ním nedokáže ďalej žiť, pretože je zlý a nedá pokoj ani deťom. Poukázala na to, že je vo väzení , pretože jej každý deň ubližoval. Dodala, že s manželom nie je v kontakte a jeho tvrdenia o ich harmonickom vzťahu a živote označila za klamlivé. Vyslovila presvedčenie, že manžel sa nechce rozviesť len preto, aby jej mohol ďalej ubližovať. V závere vyjadrenia zdôraznila, že na podanom návrhu na rozvod aj naďalej trvá.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení o odvolaniu manžela navrhovateľky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

5. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky opäť uviedol tie isté skutočnosti, ktoré boli obsahom jeho podaného odvolania, pričom zdôraznil, že aj naďalej sa nechce rozviesť a trvá na podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu manžela navrhovateľky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

7. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu jej manžela opäť zdôraznila, že sa chce s manželom rozviesť. 8. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode.

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

10. Podľa ust. § 395 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

11. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom ust. § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami manžela navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a manžel ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že súd môže manželstvo rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na to, že manžel navrhovateľky sa nachádza vo väzbe v ÚVV a ÚTOS, pretože je obvinený z trestného činu nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť voči navrhovateľke, možno dôvodne predpokladať, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, v dôsledku čoho

nemožno očakávať, že dôjde k obnoveniu spolužitia medzi nimi. Poukazuje na to, že konajúci súd sa pokúsil o zmier medzi manželmi, navrhovateľka však opakovane, tak pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom deklarovala, že s manželom nechce žiť, nechce byť jeho manželka a chce sa rozviesť. Odvolací súd je toho názoru, že vedenie trestného konania voči jednému z manželov pre trestný čin, ktorého sa mal dopustiť voči druhému manželovi, je takým narušením dôvery a harmonického trvalého životného spolužitia manželov, že bez ohľadu na jeho výsledok, je dôvodom rozvodu manželstva. K odvolacím námietkam manžela navrhovateľky dodáva, že skutočnosť, že s manželkou majú spolu šesť detí sama o sebe nie je dôvodom, na základe ktorého možno predpokladať obnovu spolužitia medzi manželmi. Odvolací sú dôsledne preskúmal a posúdil zistený skutočný stav veci ohľadom schopností matky postarať sa o maloleté deti a zabezpečiť ich výchovu a výživu a dospel k rovnakému záveru ako konajúci súd, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre riadnu výchovu maloletých a zabezpečenie ich výživy v súlade so zákonnými požiadavkami Zákona o rodine, preto námietky otca o jej neschopnosti postarať sa o deti neobstoja. Zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že otec sa nachádza vo väzbe, konajúci súd správne rozhodol aj o úprave styku s maloletými deťmi. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch o rozvode, výchove a úprave styku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a podľa ust. § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

14. Podľa ust. § 388 Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom ust. § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že konajúci súd síce riadne zistil skutočný stav (§ 25 a § 36 , ale na základe zisteného skutočného stavu veci nesprávne rozhodol o výške výživného, pretože sa dôsledne neriadil ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Konštatuje, že určené výživné je matematickým výpočtom hodnoty 30-tich % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo nezodpovedá účelu citovaného zákonného ustanovenia, ktorým je zabezpečiť plnenie si vyživovacej povinnosti rodičov k deťom aspoň v minimálnom rozsahu, ktorý priamo súvisí a flexibilne reaguje na zmeny zákonom určeného životného minima, ktoré predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Súdom prvej inštancie určené výživné nezohľadňuje objektívnu skutočnosť, že sumy životného minima sa upravujú k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, v dôsledku čoho v prípade, ak dôjde k zvýšeniu sumy životného minima, určené výživné nebude zodpovedať zákonným požiadavkám Zákona o rodine, nakoľko bude nižšie ako minimálny rozsah vyživovacej povinnosti určený zákonom. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o výživnom podľa ust. § 388 tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí H. na každé z nich 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

16. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.