Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-64-2016.pdf
PDF · 97.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2T/64/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného Y. I., na hlavnom pojednávaní dňa 03.04.2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Y. I., B.. XX.XX.XXXX v Beladiciach, trvale bytom U. XXX, toho času bytom Y. B..C.. - U. U. L., J.U. XXX/XX, J. P.,
j e v i n n ý , ž e :
dňa 02.04.2016 v čase okolo 13,50 hod. v obci U. v mieste trvalého bydliska v kuchyni rodinného domu s popisným č. XXX sa pod vplyvom alkoholu opakovane vyhrážal zabitím svojej manželke Y. I. so slovami "Zaškrtím ťa, uberiem ti kyslík, dôjde k tragédii", pričom držal v pravej ruke kuchynský nôž, ktorým smeroval na poškodenú, následne poškodená pred obžalovaným ušla na dvor rodinného domu, pričom uvedeným konaním obžalovaný Y.Á. I. vzbudil u poškodenej Y. I., B.. XX.XX.XXXX dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
t e d a :
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - na blízkej osobe - manželke a na osobe vyššieho veku,
č í m s p á c h a l :
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere =200,-€ (dvesto eur).
Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená peňažná suma pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
V trestnej veci obžalovaného bola podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry v Partizánskom dňa 08.09.2016 na tunajší súd obžaloba č.k. Pv 152/16/3305-70 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. na skutkovom základe podľa obžaloby. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému podal obvinený včas odpor.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej Y. I., U. Y. I., vykonal výsluch znalcov PhDr. Andreja Benkoviča, MUDr. Viktora Segedu, vykonal previerku výpovede na mieste činu, oboznámil listinné dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaný Y. I. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný, na manželku sa nožom nezaháňal, nehrozil jej smrťou, slovné spojenie uvedené v obžalobe používala poškodená. Nachádzal sa síce v kuchyni, ale len preto, že krájal slaninu na bryndzové halušky. Po tom, čo mal poznámku k osobe, o ktorej si myslí, že má jeho manželka vzťah táto odišla z miestnosti a zavolala políciu. S manželkou má dlhodobé nezhody. Tiež uviedol, že má obmedzené zorné pole, teda nemohol ani manipulovať s nožom tak, ako uvádza poškodená.
Poškodená Y. I. popísala skutok tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku, pričom výpoveď zmenila v časti ako skutok pokračoval v časti obžaloby mimo kuchyne domu. Zotrvala však na tom, že sa jej v kuchyni rodinného domu, ktorý spolu obývali manžel opakovane vyhrážal zabitím so slovami "Zaškrtím ťa, uberiem ti kyslík, dôjde k tragédii", pričom držal v pravej ruke kuchynský nôž, ktorým na ňu smeroval, následne pred obžalovaným ušla na dvor rodinného domu. Z jeho správania mala dôvodnú obavu, ktorá vyplynula aj z jeho postoja a výrazu v čase skutku tiež správania v minulosti. Popísala spolužitie s obžalovaným ako dlhodobo problémové aj pre jeho nadmerné požívanie alkoholu.
Poškodená v konaní predkladala fotodokumentáciu preukazujúcu stav obžalovaného pod vplyvom alkoholu, tak na záhrade či v dome, ktorú súd oboznámil.
Súd vykonal výsluch Y. I., syna obžalovaného z manželstva s poškodenou na návrh poškodenej, ktorý uviedol, že sa mu matka zdôverila, že sa jej obžalovaný zas vyhrážal. Oznámila mu to niekedy podvečer, nevedel uviesť či v deň skutku. Bola rozrušená. Obžalovaný ju napadol aj v minulosti polícia to riešila dohovorom. Príčinu sporov vidí v otcovi, ktorému prekážali aj malichernosti. Matka podľa neho celé roky správanie obžalovaného trpela neohlasovala, pritom obyvatelia obce sa jej po skutku otočili chrbtom. Sám zažil správanie otca, bol aj svedkom toho ako napadol matku, tiež je mu známe ako sa správal pod vplyvom alkoholu. Matka ho prosila aby to neoznamoval, aj preto, že keď sa zastarie, má ona potom doma peklo. Obžalovaný pil ovocné destiláty, bol svedkom toho počas návštevy v domácnosti rodičov, ako ležal obžalovaný opitý pod stolom. Vedel o tom, že sa poškodená pred obžalovaným zamykala. Chcel aby sa otec liečil zo závislosti na alkohole, ale otec mu povedal, aby sa do toho nemiešal. On odporúčal matke, aby oznámila polícii, keby sa niečo stalo.
Obžalovaný namietol vierohodnosť výpovede svedka poukazujúc na jeho zaujatosť a nedôveryhodnosť, keďže bol prepustený z polície pre protiprávne konanie.
Súd vykonal výsluch znalca PhDr. Andreja Benkoviča, znalca v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých k znaleckému posudku č. 58/2016 z 15.06.2016, podľa ktorého všeobecná psychologická vierohodnosť poškodenej Y. I. je zachovaná, rozumová (mentálna) chápavosť je primerane zachovaná, mnestické (pamäťové) funkcie sú intaktné, kognitívne funkcie nevykazujú narušenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežila a ktorých sa zúčastnila priamo, neboli u nej zistené poruchy vnímania a myslenia.
Špecifická psychologická vierohodnosť poškodenej je výrazne znížená, špecifická vierohodnosť poškodenej je výrazne znížená, nie je sebakritická, chýba jej primeraný náhľad na vlastnú osobnosť a svoje konanie. Jej osobnosť je zvýraznená s histrionskými črtami v správaní prítomná častá manipulácia s druhými pre dosiahnutie vlastných cieľov, má nedostatok ohľadu voči druhým produkuje intrigy.
Súd vykonal výsluch znalca MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria, k znaleckému posudku č. 36/2016 z 23.05.2016, ktorý zistil u obžalovaného chronický abúzus alkoholu s vývojom závislosti od alkoholu, pričom ide o iniciálne štádium závislosti, kde obžalovaný požíva alkohol z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením a pod vplyvom požitého alkoholu sa u neho mohli prejaviť sklony k zvýšenej agresivite a poruchy správania, preto mu znalec navrhol uložiť ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.
Súd vykonal previerku výpovede na mieste činu podľa § 158 Tr. por. na návrh obhajoby, a to z dôvodu, že obžalovaný s poškodenou sa vo výpovediach nezhodovali okrem iného v tej časti, či poškodená mohla v stiesnených priestoroch kuchyne obísť obžalovaného a odísť z miestnosti, čo obžalovaný považoval za nemožné, pretože sedel pri dverách. Nepovažoval za možné, ani aby ho poškodená obišla pri kuchynskej linke pre stiesnený priestor. Tiež uvádzal, že dvere do chodby boli zavreté ako aj to, že pokiaľ by boli otvorené a mal odsunutú stoličku nemohla by poškodená vyjsť z miestnosti. Vykonanie previerky na mieste činu tak mohlo vyvrátiť verziu poškodenej, a tiež bolo spôsobilé prispieť k posúdeniu vierohodností výpovedí poškodenej ako aj obžalovaného. Vykonanou previerkou bolo zistené, že poškodená mala možnosť obžalovaného obísť, prešmyknúť sa popri ňom v uličke pri kuchynskej linke, čo tvrdila na hlavnom pojednávaní, pokiaľ by jej tento výslovne nebránil stavaním sa do cesty či zadržaním rukami. Tiež, že je možné, aby poza osobu sediacu na stoličke pri dverách poškodená vyšla z kuchyne alebo si pootvorila na tento účel dvere, to platí aj pri situácii, že odchádza z miestnosti popri obžalovanom, ktorý sa nachádza v uličke pri kuchynskej linke, a je potrebné otvoriť dvere či prejsť cez otvorené dvere do chodby domu. Previerka výpovede na mieste činu tak prispela vierohodnosti verzii poškodenej, pričom tvrdenia obžalovaného sa nepreukázali byť pravdivé. Námietky obžalovaného o tom, že nebola použitá presne tá stolička, ktorá bola v kuchyni v čase skutku, keďže je zrejmé, že neuvádzal, že by išlo o rozmer významne vymykajúci sa štandardu, súd považoval za nedôvodnú. Aj pri previerke výpovede na mieste činu bolo zo správania obžalovaného a poškodenej zrejmé, že nie sú schopní a to obojstranne akejkoľvek spolupráce či vôbec komunikácie bez prejavov averzie.
V priebehu súdneho konania prebiehalo na tunajšom súde aj konanie o rozvod manželstva obžalovaného s poškodenou, pričom z pripojeného rozsudku sp. zn. 1Pc/14/2016-24 z 30.01.2017, právoplatného 03.02.2017 súd zistil, že ich manželstvo bolo rozvedené.
Zo záznamu o vykonaní dychovej skúšky na č.l. 88 súd zistil, že sa obžalovaný dňa 02.04.2016 o 19:45 hod. podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu s výsledkom 0,05 mg/l.
Ostatné vykonané dôkazy súd nepovažoval za rozhodné čo do odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej.
Prokurátor navrhol uznať obžalovaného vinným na podklade obžaloby v návrhu trestu navrhol uloženie aj trestu prepadnutia veci - kuchynského noža. Navrhol uloženie ochranného liečenia protialkoholického ambulantnou formou obžalovanému. Poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila. Obhajoby navrhla na základe zásady in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, s poukazom na konzistentnosť výpovedí obžalovaného od prípravného konania v porovnaním so zmenenou výpoveďou poškodenej, tiež nato že neexistuje svedok skutku, pričom pravdivosti výpovede obžalovaného nasvedčujú závery znaleckého posudku znalca v odbore psychológia s poukazom na ktorý nepovažuje obhajoba výpoveď poškodenej za vierohodnú.
Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k právnemu záveru, že bolo preukázané, a možno vyvodiť jednoznačný záver, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a to na skutkovom základe ako je uvedené s skutkovej vete rozsudku, ktorú súd na základe vykonaného dokazovania upravil.
Je zrejmé, že hodnotenie dôkazov pri trestných činoch, ktoré mali byť spáchané bez prítomnosti svedkov, ktorých následky nie sú viditeľné, ba znakom skutkovej podstaty je vnútorný pocit poškodeného - dôvodná obava o život či zdravie, nemôže spočívať v porovnaní len dvoch protichodných verzií páchateľa a poškodeného, pretože už len to by znamenalo, že existuje pochybnosť, ktorá verzia je pravdivá, a teda výsledkom by bolo oslobodenie obžalovaného na základe zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Je potrebné vziať v úvahu okolnosti, ktoré skutku predchádzali, vzájomný vzťah osoby obžalovaného a poškodeného, ich osobnostné rysy, samotný priebeh skutku a napokon aj motívy konania týchto osôb.
V tomto prípade v neprospech verzie poškodenej je to, že nezotrvala na pôvodnej výpovedi o pokračovaní skutku v iných priestoroch ako kuchyni. Tu však súd uvádza, že zo skutočnosti, že v časti nezotrvala na výpovedi z prípravného konania, nemožno vyvodiť záver o tom, že by si poškodená skutok vymyslela. Dôvod prečo vypovedala rozdielne, mal byť odstránený jej výsluchom. V časti skutku, ktorý nebol preukázaný, je výsledok dokazovania v prospech obhajoby, pretože obžaloba neuniesla dôkazné bremeno. V neprospech verzie poškodenej sú závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológia, podľa ktorých špecifická vierohodnosť poškodenej je výrazne znížená, nie je sebakritická, chýba jej primeraný náhľad na vlastnú osobnosť a svoje konanie. V správaní prítomná častá manipulácia s druhými pre dosiahnutie vlastných cieľov, má nedostatok ohľadu voči druhým produkuje intrigy. Je však tiež potrebné uviesť, že na hlavnom pojednávaní znalec tieto závery v podstate odôvodnil len tým, že sa poškodená nezmienila o jej psychiatrickej liečbe v minulosti, a nepreukázali jej tvrdenia, že mala byť v minulosti znásilnená obžalovaným, najmä pre nesúlad s lekárskou správou gynekológa, čo znalec vyhodnotil ako manipuláciu v prezentovaní skutočnosti. V neprospech verzie poškodenej je tiež to, čo nebolo sporné, a v podstate čo prezentoval obžalovaný s poškodenou nie len na hlavnom pojednávaní, ale aj písomnými podaniami či pri previerke na mieste činu, že ich vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že ich spolužitie je v podstate sústavne sprevádzané nezhodami.
Je však potrebné uviesť, že obžalovaný tiež na hlavnom pojednávaní prispôsoboval skutočný stav vlastnej verzii udalosti, tu poukazujúc na závery previerky výpovede na mieste činu, bagatelizoval svoje požívanie alkoholu, pričom znalec jednoznačne zistil u neho chronický abúzus alkoholu, za príčinu nezhôd s poškodenou označoval jej správanie popieral negatívne prejavy jeho správania, čo je v rozpore s výpoveďou jeho syna. Znalec z odboru psychológia u obžalovaného uvádza, že z hľadiska špecifickej vierohodnosti je výpoveď obvineného zachovaná, v štruktúre osobnosti nezistil žiadne známky psychopatológie, ktoré by mali vplyv na vierohodnosť výpovede. Obžalovaný má primeraný reálny pohľad pri hodnotení seba samého, nemá tendenciu k agraviácie v pozitívnom resp. negatívnom smere hodnotenia seba a sociálne žiaducim odpovediam. Súd teda hodnotiac vyššie uvedené závery dokazovania, záverom znalca vo vzťahu k obžalovanému, ale aj poškodenej neprikladá pri hodnotení dôkazov podstatný význam. Rovnako súd nemá z to, že by zdravotný stav obžalovaného mohol brániť spáchaniu skutku, či na schopnosť hroziť nožom poškodenej mala vplyv zraková vada obžalovaného, ktorý sa pohybuje samostatne v domácnosti aj mimo nej, je schopný nožom manipulovať napríklad pri príprave jedla. Vierohodnosti výpovede poškodenej svedčí výpoveď svedka Y. I.É., ktorý sa vyjadroval s spolužitiu rodičov a zažitým udalostiam vzťahujúcim sa aj k telefonickému hovoru s poškodenou po skutku. Súd teda prisvedčil tomu, že obžalovaný sa obdobne správal už aj v minulosti, poškodená jeho správanie trpela, pričom až v spojení s hrozbou nožom dosiahlo konanie obžalovaného tú intenzitu, že naplnil znaky žalovaného prečinu. V tejto súvislosti bolo aj logické a prirodzené počínanie poškodenej, ktorá po skutku kontaktovala políciu. Hoci obžalovaný spochybňoval vierohodnosť výpovede Y. I., poukazujúc na jeho morálne zlyhania z minulosti, opäť je potrebné uviesť, že táto argumentácia sa zdá byť absurdná, pretože ide o výpoveď vlastného syna k spolužitiu rodičov a svedectvu k zažitému správaniu obžalovaného po dlhú dobu spoločného života a vzájomného kontaktu, bez ohľadu na súčasnú frekvenciu stretávania a ich vzájomný vzťah. Obrana obžalovaného spočíva teda v podstate v tom, že výpovede či poškodenej alebo svedka považuje za nevierohodné poukazujúc na úmysel mu škodiť aj za cenu ich krivej výpovede.
Súd hodnotil aj pravdivosť výpovedí z hľadiska možného motívu konania obvineného alebo poškodenej. Tu je zrejmé, že tak obžalovaný, ako aj poškodená majú vážne narušené vzájomné vzťahy, napriek tomu obývajú spoločnú domácnosť k čomu prispieva zrejme aj spoločný majetok - najmä obydlie, ktorého sa nik nechce do vyporiadania vzdať. Je im vlastná neústupčivosť. Súd má za to, že verbálny konflikt za situácie, keď obžalovaný skutočne držal nôž za účelom prípravy jedla, aj za prispenia určitého množstva požitého alkoholu obžalovaným eskaloval k tomu, že spôsobom uvedeným v skutkovej vete rozsudku
hrozil smrťou poškodenej. Táto vidiac rozhnevaného obžalovaného s nožom v ruke dôvodne mohla pociťovať obavu o život. Je zrejmé, že obžalovaný nijako aktívne nebránil poškodenej opustiť miestnosť, pretože pre malé rozmery miestnosti sa mohol, pokiaľ by chcel, pokúsiť cestu zatarasiť vlastným telom a snažiť sa ju zadržať, či zavrieť vstupné dvere a pristúpiť k nim tak, aby z kuchyne neodišla, no neučinil to.
Bagatelizovať však správanie obžalovaného za tejto situácie poukazujúc na psychologický profil poškodenej podľa názoru súdu nie je dôvodné. V opačnom prípade by poškodená bola v podstate osobou, vo vzťahu ku ktorej obžalovaný nemôže byť nikdy páchateľom predmetného prečinu, pretože majú dlhodobé vzájomné nezhody, vzájomnej konfrontácii sa nikto z nich nevyhýba, psychologický profil obžalovaného nasvedčuje jeho dôveryhodnosti, ba jeho zdravotný stav mu neumožňuje predstavovať akúkoľvek hrozbu, naopak psychologický profil poškodenej by budil dôvodnú pochybnosť o vážnosti (či vôbec existencii) akéhokoľvek ďalšieho obdobného skutku, z ktorého by mohol byť obžalovaný obvinený v budúcnosti.
Z hľadiska možného motívu konania poškodenej, súd nemá za to, že následkom bežnej hádky v kuchyni (či dokonca len jedinej narážky na neveru poškodenej, ktorú jej obžalovaný vyčítal - vychádzajúc z jeho výpovede) by bolo to, že po dlhodobých nezhodách v spolužití s obžalovaným sa poškodená náhle rozhodne kontaktovať políciu a krivo obviniť obžalovaného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania z dôvodu mu škodiť, dosiahnuť jeho väzobné stíhanie, či získať kontrolu nad jeho majetkom.
Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených úvah súd prisvedčil pravdivosti verzii poškodenej a uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - na blízkej osobe - manželke a na osobe vyššieho veku. Obžalovaný konal v priamom úmysle a ohrozil záujem na pokojnom občianskom spolunažívaní.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok.
Obžalovaný je toho času už rozvedený, poberá starobný dôchodok cca 496,-€ mesačne. Obžalovaný podľa odpisu z registra trestov doposiaľ nebol súdne trestaný, podľa registra priestupkov a pripojeného spisu bol jedenkrát postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu pokarhaním Okresným úradom Prievidza, pre skutok zo dňa 02.12.2015, kedy vulgárne nadával poškodenej Y. I. v mieste bydliska. Evidované sú ďalšie štyri priestupkové konania, ktoré boli zastavené - skutky z 28.02.2016, 08.02.2016, 03.10.2015, 05.12.2011, pričom išlo o prejednávanie priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, kde bol obvinený Y.B. I. a poškodená Y. I. - túto skutočnosť súd uvádza len z dôvodu, že je zrejmé, že k vzájomným nezhodám v domácnosti obžalovaného dochádza dlhodobo.
Súd neprihliadnuc ani k jednej poľahčujúcej či priťažujúcej okolnosti uložil trest s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. Najmä prihliadnuc k osobe páchateľa, jeho veku a tomu, že možno mať za to, že za vzájomné nezhody a neschopnosť konštruktívne riešiť problémy v spolužití je zodpovedný tak obžalovaný ako poškodená, ktorí sa navzájom zo zodpovednosti obviňujú, pričom ani jeden z nich sa konfrontácii nevyhýba a nepôsobí výslovne defenzívne, súd obžalovanému uložil trest v podstate symbolický, predstavujúci najmä morálne odsúdenie. Preto mu podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 200,-€, primeraný majetkovým pomerom obžalovaného a pre prípad úmyselného zmarenia podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda na dolnej hranici trestnej sadzby pre predmetný prečin.
Na základe výsledkov znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia psychiatria obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila. Súd o doličnej veci rozsudkom nerozhodol, pretože ide o vec v BSM (teda aj v spoluvlastníctve poškodenej), a z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy ani trest prepadnutia veci ani jej zhabanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.