Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21P-21-2017.pdf
PDF · 87.6 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa B. S., K.. XX.XX.XXXX, O. U. F. C., K.. XX.X.XXXX, O. J.A., T. Q. Q. XXXX/X, R. SR, zastúpené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky B. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. J., T. A. XXXX/XX, R. W. a otca neuvedeného v konaní o návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
I. Maloletá B. S., K.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti F. C., K.. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, maloletého v bežných veciach zastupovať, spravovať jeho bežné záležitosti v tom aj majetkové, poskytovať mu všestrannú starostlivosť, výživu a výchovu a preberať za neho všetky opakované sociálne dávky a iné majetkové a nemajetkové plnenia a nakladať s nimi v jeho prospech.
II. Matka B. S., K.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej B., K.. XX.XX.XXXX výživným v minimálnom rozsahu rovnajúceho sa 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Takto určené výživné je matka p o v i n n á zasielať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.
IV. Žiaden z účastníkov nemí nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd začal vo veci konať na návrh F. C., ktorá žiadala zveriť maloleté dieťa B. S.I., K.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka v písomnom podaní poukázala na to, že maloletá žije s ňou v spoločnej domácnosti 8 mesiacov. V osobe navrhovateľky sa jedná o starú matku maloletej, čo však z dokladov nevyplýva, pretože jej syn B. C., K.. XX.XX.XXXX nie je zapísaný v rodnom liste ako otec. V skutočnosti však matka maloletej B. S. ju za starú matku považuje. Preukazuje to aj skutočnosť, že ju ku nej nosievala na víkendy a to v čase, keď žila so svojím druhom. Matka požiadala o rodičovský príspevok za obdobie od narodenia dieťaťa v sume 1 360,- Eur. V tom čase maloletú znova doniesla ku nej a uviedla, že ide na nákupy, ale viac sa nevrátila, a o maloletú sa ani nezaujíma. Pobyt matky jej nie je známy. Maloletú teda 8 mesiacov vychováva výlučne ona. Žije v 2,5-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve bytového družstva. Žije v spoločnej domácnosti s druhom I. Ž., jeho matkou U. a otcom I. Ž.. Všetci si maloletú obľúbili. Poberá štátne dávky v sume 390,- Eur mesačne a náklady na domácnosť zabezpečujú dospelí členovia bytu. Maloletej potreby zabezpečuje ona. Prechováva k nej silné citové väzby a maloletá jej to rovnako odpláca. Maloletá sa o matku ani nezaujíma a to ani pri prezeraní fotografií. Zo všetkých
uvedených dôvodov žiada o zverenie maloletej do svojej náhradnej osobnej starostlivosti, pretože to je tiež v záujme maloletej.
2. Matka maloletej B. S. sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania bolo vykázané v zmysle § 106 ods. 1 písm. a/ CSP. Súd preto vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti.
3. F. C. na pojednávaní uviedla, že si je vedomá toho, že úradne nie je starou matkou, pretože jej syn B. C. nie je zapísaný v rodnom liste maloletej ako otec. Chce však uviesť, že otec podal návrh na súd o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením, ale matka dieťaťa na súd nechodila, takže žaloba bola zamietnutá, lebo nebolo možné súhlasné vyhlásenie realizovať. Potom podal ďalší návrh na určenie otcovstva, kedy žiadal o vykonanie dedičnobiologických testov, toto konanie stále beží. Jednoznačne sa však cíti byť jej starou matkou. Matka to ani nikdy nepopierala. Maloletá je u nej od minulého roka od júla od veku asi jedného roka. Matka ju doniesla a odišla, pričom povedala, že ide na nákup, ale sa nevrátila. Maloletá ju poznala, takže nebol problém, pretože aj predtým ku nej chodila a pozná sa aj s jej synom, ktorý je však momentálne vo výkone trestu, takže nemajú osobný kontakt. Má u seba maloletú už asi 8 mesiacov. Vie však, že matka sa nestará ani o druhé dieťa, ktoré má 7 rokov, pretože aj o tú sa starala najprv jej matka, ale potom keď zistili, že je postihnutá, tak ju dali do ústavu. Býva v 2,5-izbovom byte s druhom I. Ž.. Má k maloletej blízky vzťah, majú sa radi. Jednu izbu zariadili vyslovene pre ňu, kúpila jej hračky, rada sa hrá s kockami, kúpila jej lego, chodia na prechádzku, pretože momentálne nepracuje. Veľmi si na seba zvykli. Maloletá matku vôbec nespomína. Ako mamu volá ju alebo ju volá starká a jej priateľa dedo. Má príjem 390,60 Eur mesačne.
4. Kolízny opatrovník uviedol, že maloletá má u budúcej náhradnej matky vytvorené veľmi dobré podmienky, aj citová väzba je dobrá medzi oboma osobami a náhradná osobná starostlivosť bude v prospech dieťaťa. Potvrdzuje, že navrhovateľka by podľa všetkého mala byť biologickou starou matkou, avšak keďže otec nie je zapísaný do rodného listu dieťaťa, úradne nie je starou matkou. Je pravdou, že biologický otec podal návrh na určenie otcovstva najprv súhlasným vyhlásením rodičov a keď to sa nepodarilo pre neúčasť matky, tak podal návrh na určenie otcovstva dedičnobiologickou skúškou a toto konanie momentálne beží, z čoho tiež vyplýva, že otec má záujem o určenie otcovstva a všetko to stojí na nezáujme a neprítomnosti matky. O matke nie sú žiadne informácie. Vie len, že poberá štátne dávky na dieťa na účet, ale kde sa nachádza, to nevie. V júli matka dostala 1 219,20 Eur ako doplatok rodičovského príspevku za predchádzajúce mesiace a keď túto sumu dostala, viac sa neukázala. Mesačný príjem matky je teda 226,72 Eur.
5. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu na začatie konania, správou zo šetrenia pomerov, potvrdením o vyplatených dávkach v nezamestnanosti navrhovateľky a potvrdením o poberaní rodičovského príspevku.
6. Podľa § 45 ods. 1, veta prvá a druhá ZR ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Podľa odseku 2 pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. Podľa odseku 3 v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. V zmysle odseku 4 ZR osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Podľa odseku 6 rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Podľa odseku 7 vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Podľa odseku 8 súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Podľa odseku 8 súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Podľa odseku 9 súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
7. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Súd určil splatnosť výživného podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine.
9. Súd prevedeným dokazovaním zistil, že maloletá B. S. žije po dobu najmenej 8 mesiacov v spoločnej domácnosti s F. C., ktorá podľa jej vyjadrenia je jej starou matkou. Biologický otec maloletej, syn navrhovateľky C., doposiaľ totiž nebol zapísaný do rodného listu maloletej ako otec, avšak v súčasnej dobe konanie o určenie otcovstva prebieha, kedy skončené nie je len pre nezáujem matky. Matka sa zdržuje na neznámom mieste a to od doby, ako prevzala rodičovský príspevok v sume 1 360,- Eur. Matka má aj druhé dieťa, ktoré je umiestnené v ústave. Navrhovateľka sa o maloletú dobre stará a má pre ňu vytvorené vhodné podmienky. Navrhovateľka sa cíti byť starou matkou dieťaťa a je na ňu aj citovo viazaná, rovnako ako maloletá na ňu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka má vytvorené podmienky na výchovu maloletej, medzi oboma sú vytvorené citové väzby, matka o maloletú nejaví záujem a biologický otec doposiaľ v matrike nezapísaný je vo výkone trestu odňatia slobody, súd dospel k záveru, že sú vytvorené podmienky na to, aby maloletá B. S. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti F. C..
10. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej v minimálnom rozsahu rovnajúceho sa 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Nakoľko navrhovateľka nie je úradne vedená ako stará matka dieťaťa, je matka povinná zasielať takto určené výživné do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.
11. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ktoré uvádza, že o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 cit. CMP o nárokoch na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko si účastníci trovy konania neuplatnili, súd vyslovil, že náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.