Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/21/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v právnej veci žalobcu: MARADA Real Estates a.s., Alžbetina 41, Košice, práv. zast.: NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., Františkánska 5, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.12.2016 č. 1795004/2016, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 20.02.2017 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca včas podanou správnou žalobou zo dňa 20.02.2017, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.02.2017, sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto uznesenia, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta Košice zo dňa 31.01.2012 č. N.-XX, ktorým bola v zmysle ust. § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2011 v sume 93.460,36 eur.

2. Žalobca súčasne v obsahu správnej žaloby navrhol, „aby súd v zmysle ust. § 185 ods. 1 písm. a) SSP priznal žalobcom podanej správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej z dôvodu, že žalobcovi hrozí výkonom napadnutého Rozhodnutia FR SR v spojení s Platobným výmerom Mesta Košice závažná ujma a značná hospodárska a finančná škoda, keďže priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Základným účelom odkladu vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje (Nález Ústavného súdu I. ÚS 23/01 z 15. júla 2003). Zákonom vyžadovanými požiadavkami pre odklad vykonateľnosti napadnutých právoplatných rozhodnutí správnych orgánov je tvrdenie skutočností, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy ich okamžitým výkonom. Nevyžaduje sa, aby žalobca preukázal, že ujma bezprostredne nastala, ale naopak, je potrebné preukázať hrozbu závažnej ujmy a ak je tá preukázaná je dôvodné odložiť vykonateľnosť správneho rozhodnutia voči ktorému smeruje žaloba (Uznesenie KS Žilina sp. zn. 20S/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010 a 10S/26/2006 zo dňa 10.11.2006). Nepriznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe by mohlo vykonaním napadnutého rozhodnutia by mať za následok vznik nenapraviteľných škôd na majetku žalobcu a tiež vznik škôd aj v jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca má zároveň za to, že priznaním odkladného účinku podanej správnej žalobe nedôjde k zmareniu vykonateľnosti napádaného rozhodnutia za predpokladu, že súd žalobe nevyhovie a rozhodnutie ostane právoplatné, a to z dôvodu, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť niekoľko rokov, vytvára pravidelné mesačné obraty na bankovom účte a vlastní aj hmotný hnuteľný majetok, ktorý v nevyhnutnom prípade bude stačiť na prípadný výkon rozhodnutia voči ktorému smeruje táto žaloba. Ak však k priznaniu odkladného účinku správnej žaloby nedôjde, hrozí žalobcovi značná majetková ujma a ohrozenie jeho ďalšej činnosti ako aj možnosť plniť si svoje záväzky voči iným

obchodným partnerom. Okrem uvedeného žalobca zdôrazňuje, že daň z nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zapísaných na LV č. XXXX, ktoré sa ku dňu 01.01.2011 podľa údajov katastra nehnuteľností nachádzali v k.ú. Z. a nenachádzali sa v k.ú. Ž., bola za rok 2011 na základe Platobného výmeru obce Z. č. XXXXXX zo dňa 09.03.2011 preukázateľne obci Z. ako správcovi dane zaplatená v celej výške, t.j. v sume 54.512,16 €. S prihliadnutím na túto skutočnosť, by nepriznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe mohlo mať za následok vznik nenapraviteľných škôd na majetku, keďže žalobca by bol v tomto prípade v jednom a tom istom zdaňovacom období (v roku 2011) nezákonne zaťažený dvojitou daňovou povinnosťou za tie isté nehnuteľnosti, čo je v rozpore s ust. § 2 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, ako aj s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov ale aj predpismi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.“

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žaloby vyjadril vo vyjadrení zo dňa 24.03.2017. Vo vyjadrení uviedol, že sám „žalobca v správnej žalobe (časť X) navrhuje Krajskému súdu v Košiciach, aby v zmysle § 185 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku priznal predmetnej správnej žalobe odkladný účinok, a to z dôvodu, že výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím Mesta Košice mu hrozí závažná ujma a značná hospodárska a finančná škoda a keďže priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Sám žalobca v časti X žaloby poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 23/01, zo dňa 15.07.2003 a na uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/97/2009-50, zo dňa 07.12.2010 a sp. zn. 10S/26/2006, zo dňa 10.11.2006, s tým, že: „Zákonom vyžadovanými požiadavkami pre odklad vykonateľnosti napadnutých právoplatných rozhodnutí správnych orgánov je tvrdenie skutočností, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy ich okamžitým výkonom. Nevyžaduje sa, aby žalobca preukázal, že ujma bezprostredne nastala, ale naopak, je potrebné preukázať hrozbu závažnej ujmy a ak je tá preukázaná, je dôvodné odložiť vykonateľnosť správneho rozhodnutia, voči ktorému smeruje žaloba.“. Žalobca v žalobe iba vo všeobecnej rovine uviedol, že nepriznaním odkladného účinku by došlo k vzniku nenapraviteľných škôd na majetku žalobcu a tiež škôd v jeho podnikateľskej činnosti (možnosť plniť si záväzky voči obchodným partnerom). Žalobca žiadnu hrozbu závažnej ujmy nepreukázal. Práve naopak, v žalobe uviedol, že vytvára pravidelné mesačné obraty na bankovom účte a vlastní aj hmotný hnuteľný majetok, ktorý v nevyhnutnom prípade bude stačiť na prípadný výkon rozhodnutia, voči ktorému smeruje žaloba. Žalovaný preto k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uvádza, že nepovažuje tento návrh za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žalovaný na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nevyhovel.“

4. Podľa ust. § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

6. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konajúci správny súd zdôrazňuje, že ide o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého ale musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.

7. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe však neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, finančnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku a ani z administratívneho spisu žalovaného hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva.

8. Podľa právneho názoru správneho súdu dôvody, ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (bod 2 tohto uznesenia), nie sú dôvodmi, ktoré má na mysli ust. § 185 písm. a) SSP (bod 4 tohto uznesenia). Ust. § 185 písm. a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žaloby hrozbou ujmy na subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a splnením ďalšej podmienky, to znamená, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Pretože žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jeho právach, súd sa už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, to znamená, či priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Správny súd poznamenáva, že rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žaloby zo dňa 20.02.2017 nemá vplyv na rozhodnutie správneho súdu v merite veci.

9. Z vyššie uvedených dôvodov, preto správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žaloby zamietol podľa ust. § 188 SSP.

10. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).