Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/661/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného: K. X.,s.r.o., G. : XXXXXXXX, ul. X. Q. č.XX, XXX XX W., zastúpený spoločnosťou Právny dom-advokáti, s.r.o., Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793 proti povinnému: 1) X. s.r.o., so sídlom v O., U. trieda XX, IČO : XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátom, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 57, 2) Ing. Zoltán O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX/XX, Q., zastúpený JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 57, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Marcely Zummerovej, sídlo exekútorského úradu v Michalovciach, Kpt. Nálepku 22, pod sp. zn. EX 89/2015, o vymoženie 2.607,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 24.06.2016, č. k. 48Er/963/2015-107, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinného v 1. rade a 2. rade na zastavenie exekúcie zo dňa 16.05.2016 a 15.06.2016.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 11.03.2015 a žiadosti o udelenie poverenia súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučným titulom je opravený rozhodcovský rozsudok, sp. zn. OS 112/2014 zo dňa 13.11.2014. Povinní doručili súdu prvej inštancie dňa 17.05.2016 a dňa 16.06.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na základe listinných dôkazov povinní preukazovali, že pohľadávka oprávneného bola povinným v 1. rade uhradená, a to na základe Inventarizácie záväzkov, zo dňa 3.6.2016, potvrdenej oprávneným, z ktorej vyplýva stav záväzku ku dňu 31.12.2014, a teda, že celá pohľadávka, ktorá je uplatňovaná v predmetnom exekučnom konaní, bola povinným v 1. rade uhradená a to už pred vydaním rozhodcovského rozsudku, dňa 13.11.2014 a pred podaním návrhu na začatie exekučného konania. Ďalej považovali opravený rozhodcovský rozsudok za nespôsobilý pre účely exekučného konania pre skutočnosť, že je v rozpore so zákonom v časti uvedenia dátumu jeho (skutočného) vydania. Keďže celý záväzok bol uhradený pred vydaním exekučného titulu, navrhli exekúciu zastaviť v celom jej rozsahu. Súd prvej inštancie následne vychádzal z ust. § 57 ods. 1 písm. f) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 330 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 513/1991 Zb. a uviedol, že predmetné exekučné konanie sa vedie na základe opraveného rozhodcovského rozsudku, sp. zn. OS 112/14 zo dňa 13.11.2014. Oprávnený nepredložil rozhodcovský rozsudok vo veci samej vo vyššie citovanom rozhodcovskom konaní spolu s opraveným rozhodcovským rozsudkom, ale predložil ako exekučný titul len opravený rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd vydal opravený

rozhodcovský rozsudok s totožným dátumom ako je vydaný rozhodcovský rozsudok a to s dátumom 13.11.2014, čo je v rozpore so zákonom nakoľko k podaniu žiadosti žalobcu o vykonanie opravy došlo dňa 02.12.2014 a opravený rozhodcovský rozsudok na základe, ktorého sa vedie predmetné exekučné konanie je vydaný s dátumom 13.11.2014. Ak došlo k vykonaniu opravy rozhodcovského rozsudku, bolo povinnosťou oprávneného priložiť rozhodcovský rozsudok spolu s opraveným rozhodcovským rozsudkom ako aj súd prvej inštancie považoval za nedôsledný postup rozhodcovského súdu v tom, že nie je uvedené vo výroku rozsudku z akého dôvodu došlo k vydaniu opraveného rozhodcovského dôvodu resp. z akého dôvodu je uvedený totožný dátum na oboch rozhodcovských rozhodnutiach. Súd prvej inštancie ďalej vykonal šetrenie preukázaných plnení povinných a to najmä z predložených fotokópií výpisov z účtu povinného 1. rade a zistil, že ku dňu 31.12.2014, bola celá pohľadávka, uplatňovaná v predmetnom exekučnom konaní, povinným v 1. rade uhradená a to pred vydaním rozhodcovského rozsudku a pred podaním návrhu na začatie exekučného konania, čo potvrdzuje aj oprávnený čl. 98 potvrdením o neevidencii záväzkov voči povinnému. Z obsahu vyplýva, že povinný v 1. rade spolu uhradil na základe uznania záväzku zo dňa 05.03.2013, uznania záväzku č. EXE 3204/2013, Rámcovej zmluve zo dňa 02.07.2013 spolu 77.002,11 eur čo vyplýva z inventarizácii záväzkov ( Inventarizácia záväzkov č.l. 98 , bankové výpisy - č.l. 63-85). Súd prvej inštancie ďalej zistil, že jednotlivé faktúry na ktoré sa aj odvoláva rozhodcovský rozsudok uvedené v inventarizácií záväzkov predložený povinným v 1. rade boli uhradené v časovom období od 12.11.2012 do 23.09.2014, čim došlo k úhrade pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu, súd prvej inštancie exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil. Následne súd prvej inštancie rozhodol aj o návrhu povinných na odklad exekúcie v zmysle ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, tak že po preskúmaní návrhu povinných a spisového materiálu dospel k záveru, že v danom prípade je nevyhnutné povolenie odkladu exekúcie a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinných na zastavení exekúcie. Z uvedeného dôvodu, súd prvej inštancie povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 485,32 eura.

4. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého údajne došlo k úhrade vymáhaného nároku ešte pred začatím exekučného a rozhodcovského konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Podľa názoru oprávneného tak súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc, keď pri vydaní uznesenia preskúmal aj vecnú správnosť exekučného titulu. Tieto tvrdenia mali povinní predložiť v základom konaní, čo však neurobili. Pričom v konaní pred rozhodcovským súdom mali povinní možnosť sa vyjadriť, avšak svoje právo nevyužili. Z uvedeného dôvodu, keď súd posudzoval aj hmotnoprávnu stránku veci a posudzoval vecnú správnosť exekučného titulu, čím zaťažil konanie vadou, keď vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013 a sp. zn. 3 M Cdo 11/2011. Oprávnený ďalej zdôraznil, že len samotná listina označená ako Inventarizácia pohľadávok predložená povinnými ako listinný dôkaz o úhrade pohľadávky, nemôže postačovať pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie. Oprávnený zároveň predložil odvolaciemu súdu písomné dôkazy preukazujúce to, že po začatí exekučného konania prebiehali medzi účastníkmi exekučného konania rokovania o vysporiadaní predmetnej pohľadávky, pričom rokovania prebiehajú aj v súčasnosti. K tomu oprávnený predložil aj komunikáciu s právnym zástupcom povinných, z čoho vyplýva, že pokiaľ by povinní skutočne svoj celý záväzok vysporiadali, s oprávneným by nerokovali o vysporiadaní svojho záväzku. Oprávnený namietal, že zo strany súdu prvej inštancie nebol vyzvaný na vyjadrenie k návrhu povinných, čím bola podľa názoru oprávneného porušená zásada rovnosti účastníkov konania a tým pádom k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Oprávnený ďalej nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že predmetný exekučný titul na základe ktorého sa vedie exekučné konanie nie je spôsobilým exekučným titulom, pričom však súd prvej inštancie svoje tvrdenie

nijako bližšie neodôvodnil. Podľa oprávneného opravený rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu nahradil pôvodný rozhodcovský rozsudok, nakoľko obsahuje kompletné odôvodnenie vrátane poučenia o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na záver oprávnený poukázal na to, povinní v predmetnom exekučnom konaní nie sú spotrebitelia. Vzťah medi oprávneným a povinnými predstavuje vzťah obchodnoprávny. Povinný v 1. rade je právnická osoba a povinný v 2. rade v pozícii konateľa povinného v 1. rade prevzal ručenie za záväzky povinného v 1. rade. Ani povinný v 2. rade nekonal v medziach vlastných potrieb, ale v súvislosti s predmetnom podnikania obchodnej spoločnosti.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrili aj povinní prostredníctvom spoločného právneho zástupcu, ktorý uviedol, že predmetný dlh bol uhradený už pred vydaním exekučného titulu. Mal za to, že exekučný súd je povinný vecne preskúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. K tomu poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. V posudzovanom prípade však ani nejde o preskúmanie vecnej stránky exekučného titulu, ale o preskúmanie obrany povinných, že nárok v exekučnom titule, bol už uhradený pred jeho vydaním. Rovnako sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie o nespôsobilosti exekučného titulu, nakoľko opravený rozhodcovský rozsudok nemohol byť vydaný v rovnaký deň ako pôvodný rozhodcovský rozsudok, navyše v odôvodnení opraveného rozhodcovského rozsudku chýba údaj o dôvode opravy. Povinní vyjadrili obavu nad vecnou správnosťou rozhodcovského rozsudku, a o vedomom judikovaní neexistujúceho nároku v čase vynesenia opraveného rozhodcovského rozsudku. Ďalej uviedol, že o úhrade pohľadávky svedčia účtovné, platobné a bankové doklady povinného v 1. rade, a potvrdenie oprávneného, a to Inventarizácia, o vyrovnaní súm z faktúr a záväzkov, ktoré sú predmetom exekučného titulu. Je v súlade so zákonom, ak exekučný súd skúma, či pohľadávka z exekučného titulu bola uhradená, najmä, ak je to obranou povinného. Ku skutočnosti, že pohľadávka bola uhradená oprávnený nepreukazuje žiaden vecný protiargument a ani dôkaz o opaku povinnými preukázanými tvrdeniami. Práve predmetná Inventarizácia je dôkazom o tom, že pohľadávka neexistovala už ku dňa vydania exekučného titulu, čomu súčasne zodpovedajú platobné a bankové transakcie povinného v 1. rade, ktorými preukazuje predmetné plnenie. K tomu, že povinní najprv akceptovali dlžnú sumu a preto sa snažili uzavrieť mimosúdnu dohodu, právny zástupca povinných uviedol, že takýto postup nevylučuje skutočnosť, že pohľadávka už bola v tom čase uhradená. Oprávneným predložené dôkazy, a to návrhy dohôd o mimosúdnom zámere na vysporiadaní pohľadávky, sú dôkazom iba jeho ďalšieho nekorektného postupu, keď povinných tlačil do ďalších obchodných záväzkov pod rôznymi sankciami. Povinný v 1. rade požiadal oprávneného o inventarizáciu záväzku, výsledkom ktorého bolo potvrdenie skutočnosti, že predmetný dlh bol uhradený už pred vydaním exekučného titulu. Na záver právny zástupca povinných poukázal na to, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Banská Bystrica konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku pod, sp. zn. 64Cr/2/2015.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 od. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Keďže odvolanie oprávneného bolo podané pred 01.07.2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho stavu exitujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva Článok 3 ods. 1 .

10. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia z hľadísk oprávneným uplatnených odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu v súlade s § 387 ods. 2 poukazuje. Odvolanie oprávneného nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s § 132 a nasl. O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a správne tak vec právne posúdil.

12. Skutočnosti a námietky, ktoré oprávnený uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a neumožňujú ani záver o vadách konania, v dôsledku ktorých by stranám bola odňatá možnosť konať pred súdom.

13. Po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

14. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu povinného odvolací súd dodáva nasledovné.

15. Oprávnený vo svojom odvolaní namietal najmä materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, a prekročenie právomoci súdu prvej inštancie pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku.

16. V posudzovanom prípade je exekučným titulom opravený rozhodcovský rozsudok Obchodného súdu, Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., sp. zn. OS 112/2014 zo dňa 13.11.2014, vydaný rozhodcom JUDr. Jakubom Kajbom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2015 a vykonateľnosť dňa 13.01.2015.

17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia (exekučného titulu) vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Exekučné konanie však svoj cieľ, čiže uspokojenie práv oprávneného, realizuje za súčasnej ochrany povinného pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi inštitútov exekúcie do práv povinného, vychádzajúc z princípov exekučného práva. Exekučný titul však nie je možné v rámci prebiehajúceho exekučného konania exekučným súdom posudzovať z hľadiska jeho vecnej správnosti a nemožno ho zrušovať, nakoľko na tieto úkony exekučný súd nie je vecne príslušný.

18. Avšak povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vyplýva aj zo samotného Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

19. Rovnaký záver možno vyvodiť aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010, podľa ktorého právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez tohto, aby sa exekučný titul stal vykonateľným, alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, alebo

ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo, alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

20. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku za súladný so zákonom, a teda aj s Ústavou Slovenskej republiky.

21. K odvolacej námietke oprávneného, že súd zdanlivo na účely preskúmania podmienok vedenia exekúcie podľa Exekučného poriadku nesprávne vykonal dokazovanie, odvolací súd uvádza, že v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 188 C.s.p.), postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.

22. Rovnako aj odvolací súd mal z dokladov založených v spise (č.l. 63 - 90 a čl. 98 - 106) za preukázané, že povinný v 1. rade uhradil vymáhanú pohľadávku v celom rozsahu, čo potvrdil aj oprávnený v Inventarizácii záväzkov zo dňa 03.06.2016 (č.l. 98-99), v zmysle ktoré ku dňu 31.12.2014 neevidoval voči povinnému žiadnu neuhradenú čiastku. Povinný v 1. rade tak preukázal okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Celková pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola uhradená ešte pred začatím exekučného konania, ktoré sa začalo dňa 11.03.2015, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

23. Zánik vymáhaného nároku je nepochybne dôvodom na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, navyše ak nastal ešte pred začatím exekučného konania.

24. Súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu, keďže poverenie v exekučnom konaní vydané bolo, vymáha sa plnenie, na ktoré oprávnený nemá právo a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. Súdna exekúcia môže byt nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byt v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (porovnaj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí R 58/1997).

25. Oprávnený podal odvolanie voči celému rozhodnutiu, čiže aj proti druhému výroku, ktorým súd povolil odklad exekúcie. Odvolateľ však v tejto časti svoje odvolanie bližšie nešpecifikoval a odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným stranám sporu preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).