Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CbZm/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, zast. Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou, Hlavná 14, 080 01 Prešov, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, v konaní o zaplatenie 3 312,77 EUR s príslušenstvom, o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I č.k. 30Zm/8/2011 - 43 zo dňa 07. apríla 2011 takto

rozhodol:

Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I č. k. 30Zm/8/2011-43 zo dňa 07. apríla 2011 ponecháva v platnosti v celom rozsahu.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 890,29 EUR, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. 30Zm/8/2011 návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu doručeným súdu dňa 18.3.2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 3 312,77 EUR spolu s úrokom vo výške 6% ročne odo dňa 08.02.2011 do zaplatenia a sumy 11,04 EUR ako zmenkovej odmeny. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že žalovaným ako veriteľom bol dlžníkovi J. D., nar. XX.XX.XXXX, H. O. XX, XXX XX Y., na základe zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. XXXXXXXXXX ( ďalej len zmluva ) poskytnutý úver, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v zmluvne stanovených lehotách. Žalovaný postúpil pohľa- dávku zo zmluvy voči dlžníkovi spoločnosti BBF capital, a.s., so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 618 268 a táto spoločnosť postúpila uvedenú pohľadávku spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., so sídlom Tajovského 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 435 601. Spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 postúpila uvedenú pohľadávku žalobcovi. STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD Slovenskej bankovej asociácie vydal dňa 27.11.2009 rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. II/2009-1713, ktorý nadobudol dňa 24.02.2010 právoplatnosť a dňa 27.02.2010 vykonateľnosť voči dlžníkovi v prospech žalobcu. Do dnešného dňa nedošlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu ani formou exekúcie. Uvedený úver bol zabezpečený vlastnou bianco zmenkou vystavenou dlžníkom ako zmenkovým dlžníkom v prospech žalovaného ako pôvodného zmenkového veriteľa, v ktorej nebol vyplnený údaj o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti zmenky. Zmenkový dlžník udelil v dohode o vyplňovacom práve k zmenke zmenkovému veriteľovi právo na doplnenie chýbajúcich údajov na zmenke tak, aby bola perfektná. Ako zmenkovú

sumu je zmenkový veriteľ oprávnený uviesť sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva, doplniť chýbajúce údaje na zmenke a ako dátum splatnosti je zmenkový veriteľ oprávnený uviesť deň výkonu práva doplniť chýbajúce údaje na zmenke. Žalovaný ako pôvodný zmenkový veriteľ indosoval zmenku v prospech spoločnosti BBF capital, a.s., so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 618 268 a táto v prospech spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. so sídlom Tajovského 5, Žilina 010 01, IČO: 36 435 601. Spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. indosovala zmenku v prospech žalobcu. Žalobca ako postupník vstúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 do práv zmenkového veriteľa v dohode o vyplňovacom práve k zmenke. Uvedená zmenka bola súčasným zmenkovým veriteľom - žalobcom vyplnená v deň 07.02.2011, ktorý bol dňom výkonu práva a ako dlžná suma je uvedená suma rovnajúca sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva vo výške 3 312,77 EUR. Miestom platenia bol na zmenke uvedený údaj: OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka: Košice, so sídlom: Murgašova 3, Košice. Dlžník bol vyzvaný, aby sa v deň výkonu práva dostavili do OTP Banky Slovensko, a.s., pobočky: Košice so sídlom Murgašova 3, Košice za účelom zaplatenia zmenky. V uvedený deň sa však na miesto platenia nedostavil a teda nedošlo k uspokojeniu nároku žalobcu. Žalobca vyplnil zmenku v súlade s článkom 1 odsek 3 Dohody o vyplňovacom práve k zmenke. Následne žalobca v zákonnej lehote zaslal svojmu predchádzajúcemu indosantovi a dlžníkovi ako vystaviteľovi zmenky upovedomenie indosanta o výkone práva vyplniť neúplnú zmenku a o odopretom zaplatení zmenky zmenkovým dlžníkom. Vzhľadom na to, že nedošlo k uspokojeniu postúpenej pohľadávky dlžníkom, žalobca v súlade s ustanovením ust. § 47 ods. 5 zák. č. 19/1950 Zb. uplatnil svoj nárok voči jednému z indosantov. Na základe uvedeného vznikol žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie zmenkovej sumy 3 312,77 EUR, úrokov vo výške 6% od 08.02.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 11,04 EUR, sumy 199 EUR ako náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok a sumy 121,17 EUR ako trov právneho zastúpenia.

3.Okresný súd Košice I zmenkovým platobným rozkazom č. k. 30Zm/8/2011-43 zo dňa 07. apríla 2011 uložil žalovanému, aby do 3 dní odo dňa doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu 3 312,77 EUR, 6% úrok ročne zo sumy 3 312,77 EUR od 08.02.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 11,04 EUR, alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Ďalej uložil žalovanému, aby uhradil právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania vo výške 199 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a 121,17 EUR titulom právneho zastúpenia.

4.Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Uviedol, že zmenka, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, nie je platobnou zmenkou ale zmenkou zabezpečovacou - slúžila na zabezpečenie splatenia úveru poskytnutého žalovaným zmenkovému dlžníkovi. Zabezpečovacia zmenka slúži ako zabezpečovací inštitút, preto na rozdiel od platobnej zmenky je možné pri nej použiť aj tzv. kauzálne námietky vyplývajúce z hlavného nadriadeného právneho vzťahu, ktorý zabezpečuje. Zabezpečovacia zmenka v tomto prípade slúžila výlučne ako zabezpečovací prostriedok úverovej pohľadávky, preto neoddeliteľne súvisí s úverovým právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje. Žalovaný postúpil pohľadávku z úverového vzťahu, ktorú táto zmenka zabezpečovala zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2006 na spoločnosť BBF capital, a.s.. V zmysle ust. § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca ručí za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky len keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal ( a to tiež len do výšky prijatej odplaty ). V zmysle uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok postupca neručil postupníkovi za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok. Z tohto dôvodu je potrebné prihliadnuť na túto kauzálnu námietku, a preto nie je možné prihliadnuť na zodpovednosť indosanta podľa ust. § 15 a § 47 zák. č. 191/1950 Zb. Postupník bol uzrozumený s tým, že žalovaný nijak neručí za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok a preto podanú žalobu voči žalovanému považujeme aj za odporujúcu poctivému obchodnému styku a za šikanózny výkon práva, čo je v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Poukazujeme na ust. § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Zároveň poukazujeme aj na čl. III bod 4 zmluvy o postúpení pohľadávok, kde zmluvné strany vyhlásili, že postúpením pohľadávok po úhrade dohodnutej odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z právneho vzťahu postúpenia pohľadávok - aj keby teda mal postupník voči žalovanému nárok podľa ust. § 15 ods. 1 a § 47 zák. č. 191/1950 Zb. týmto dojednaním tento nárok zanikol. Na základe vyššie uvedeného zároveň namietal v zmysle ust. § 10 a § 17 zák. č. 191/1950 Zb., že žalobca nadobudol a uplatňuje voči nemu zmenku zlomyseľne a pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu žalovaného, pričom pri nevyplnenej zmenke sa pod nadobudnutím zmenky rozumie vyplnenie údajov na blankozmenke, pretože až vtedy sa stáva blankozmenka zmenkou. Namietal tiež,

že zmenkový dlžník dohodou o vyplňovacom práve k zmenke udelil vyplňovacie právo na vyplnenie zmenky len OTP Banke Slovensko, a.s., preto žalobca toto vyplňovacie právo nemal. Žalovaný toto právo nepostúpil zmluvou o postúpení pohľadávok. Ďalej platí, že vyplňovacie právo voči indosantovi môže byť uplatnené len vtedy, ak sám indosant toto vyplňovacie právo osobe, ktorá ho vykonala, udelil. Žalovaný nikdy neudelil vyplňovacie právo k predmetnej zmenke žalobcovi. Aj v prípade, že by žalobca bol oprávnený zmenku vyplniť, urobil tak až po premlčaní práva vyplniť zmenku. Preto zároveň vzniesol námietku premlčania práva vyplniť zmenku, trojročná premlčacia lehota začala plynúť v deň, keď osoba oprávnená vyplniť zmenku tak mohla prvýkrát urobiť, premlčacia lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po dni splatnosti pohľadávky ( resp. jej časti ), ktorú zmenka zabezpečovala, lebo v tento deň mohla byť zmenka prvýkrát vyplnená. Zároveň týmto namietal aj premlčanie samotnej úverovej pohľadávky zabezpečenej zmenkou po premlčaní zmenkou zabezpečovanej pohľadávky už nie je možné vyplniť ani uplatniť zmenku a ani priznať zmenkovú sumu súdom majiteľovi zmenky. Ďalej namietal výšku zmenkovej sumy. Žalobca nijak nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy sa rovná zabezpečovanej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Zároveň namietal zmeškanie lehoty žalobcom určenej na predloženie zmenky na platenie, žalobca nepreukázal, že zmenka bola predložená zmenkovému dlžníkovi na platenie a ten ju odmietol zaplatiť; zmeškaním tejto lehoty žalobca podľa ust. § 53 zák. č. 191/1950 Sb. stratil práva voči indosantom. Uviedol, že súd mu nepredložil prílohy, ktoré žalobca pripojil k žalobe, preto nemal možnosť posúdiť zmluvy o postúpení pohľadávok, na ktoré sa žalobca odvoláva. Namietal skutočnosť, že tieto zmluvy môžu byť podkladom na uplatnenie akýchkoľvek práv žalobcu voči žalovanému. Podľa názoru žalovaného žalobca nemohol de iure zmluvou o postúpení pohľadávky vstúpiť do práv zmenkového veriteľa, ako to tvrdí v žalobe. Navrhol vykonať výsluch zmenkového dlžníka Eleny Vandrákovej k otázkam splácania dlžnej sumy a predloženiu zmenky na platenie.

5.Po podaní námietok bola spisu pridelená nová spisová značka 26CbZm/1/2012.

6.Žalobca nesúhlasil s námietkami žalovaného a uviedol, že zákon č. 191/1950 Sb. zákon šekový a zmenkový rozlišuje zmenky cudzie a vlastné. Zákon nepozná termín zmenka zabezpečovacia a zmenka platobná. Uvedený argument je bezpredmetný, nakoľko nemá oporu v zákone. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke bola uzatvorená v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zák. č. 191/1950 Sb. zákon šekový a zmenkový, pričom žiadny z týchto právnych predpisov nepozná termín platobná a zabezpečovacia zmenka. Zmenka ako právny inštitút je upravená zákonom č. 191/1950 Sb. zákon šekový a zmenkový, pričom ide o abstraktný právny úkon, neprihliada sa na účel ani dôvod jej vystavenia. V zmysle § 17 zák. č. 191/1950 Sb. zákon šekový a zmenkový, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka a zároveň v zmysle ust. § 19 ods.2 osoby zmenečne zaviazané nemôžu robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch k indosantovi okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka zák. č. 191/1950 Sb. zákon šekový a zmenkový. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený nekonal na škodu dlžníka. Zmenečne zaviazaná osoba žiadnym spôsobom nepreukázala „zlomyseľnosť “ či „ nedobromyseľnosť.“ Veriteľ si svoju pohľadávku riadne uplatnil v súdnom konaní, vzhľadom na to, že nebola uspokojená využil riadne zákonné prostriedky na uspokojenie svojej pohľadávky. Nikomu nemôže byť na škodu uplatnenie si jeho práv. V zmysle ust. § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. zákon šekový a zmenkový indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. V zmysle ust. § 524 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. S prevodom alebo prechodom blankozmenky prechádza na nadobúdateľa bez ďalšieho aj právo ju vyplniť ( rozsudok NS SR zo dňa 24.09.2008, sp. zn. 29 Odo 1407/2006 ). Právo vyplniť blankozmenku sa nepremlčuje. Kým existuje bianko zmenka, musí existovať aj právo doplniť chýbajúce údaje na zmenke. K nepremlčateľnosti nároku na vyplnenie blankozmenky sa viaže množstvo rozhodnutí súdov, poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 18.10.2004, sp. zn. 9Cmo 274/2004, R 71/2005. Suma na zmenke, či spôsob jej výpočtu sa nepreukazuje, keďže zmenkový dlžník nenamieta správnosť výpočtu zmenkovej sumy, námietky zmenečne zaviazanej osoby sú nedôvodné. Oprávnený súdu ako dôkaz predložil Protokol vystavený OTP bankou , a.s., že v deň splatnosti zmenky sa oprávnený riadne dostavil na miesto platenia, na ktoré sa ale nedostavil dlžník. V súlade so zák. č. 191/1950 Sb. zákon šekový a zmenkový bola správa o nezaplatení zmenky podaná dlžníkovi ako aj indosantovi. Zo spisového materiálu súdu vyplýva, že OTP banke, a.s. bol zaslaný zmenkový platobný rozkaz spolu s návrhom a prílohami. S uvedenou skutočnosťou sa oprávnený oboznámil nahliadnutím do

súdneho spisu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

7.Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 20.03.2012 uviedol, že predmetná zmenka bola vystavená na zabezpečenie splatenia pohľadávok s príslušenstvom vyplývajúcich z úverovej zmluvy, uzavretej medzi odporcom ako veriteľom a J. D. ako dlžníkom a odporcom bola indosovaná na právneho predchodcu navrhovateľa spolu s postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorú zabezpečovala. Poukázal na to, že je potrebné rozlišovať zmenku ako platobný prostriedok a zmenku ako prostriedok zabezpečenia záväzkov. V právnej teórii sa bežne používa rozdelenie zmeniek na zmenky zabezpečovacie a zmenky platobné. Zatiaľ čo pri platobných zmenkách nie je potrebné skúmať kauzu, teda do popredia vystupuje ich abstraktný charakter, tak naopak pri zabezpečovacích zmenkách je existencia kauzálneho vzťahu nevyhnutná. Abstraktný charakter zmenky môže byť právne relevantný len dovtedy, pokiaľ zmenka nie je spojená s konkrétnym kauzálnym vzťahom, teda pokiaľ nejde o zabezpečovaciu zmenku. Ak teda nejde o typickú platobnú zmenku ale o zmenku, ktorá slúži ako prostriedok zabezpečenia pohľadávky, tak plnenie, ktoré žalobca od žalovaného na základe zmenky požaduje, nemôže byť len formálne opreté o abstraktný charakter zmenky ( prevodné účinky zmenky ), ale je potrebné, aby bol preukázaný aj príčinný kauzálny obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom ( resp. jeho právnym predchodcom ) a žalovaným, na základe ktorého je žalobca oprávnený od žalovaného požadovať takéto plnenie. V opačnom prípade by išlo o vecne bezdôvodné plnenie. Žalobca takýto vzťah nielenže nepreukázal, ale dokonca aj sám uznáva, že takýto vzťah medzi ním a žalovaným nie je. Žalovaný trval na tom, že v danom prípade sa jedná o zmenku zabezpečovaciu a teda je možné v tomto prípade použiť kauzálne námietky, t.j. námietky vychádzajúce z kauzálneho vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky a k jej prevodu. Kauzálnym vzťahom je v tomto prípade úverový právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a právny vzťah z postúpenia pohľadávky, pričom v zmysle čl. VII bod 1. zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 26.09.2006 medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu založenej v súdnom spise žalovaný ako postupca neručil postupníkovi ( právnemu predchodcovi žalobcu ) za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok ( Rozhodnutie NS SR 1M obdo V 9/2007 ). V čl. III bod 4. uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok zmluvné strany vyhlásili, že postúpením pohľadávok po úhrade dohodnutej odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z právneho vzťahu postúpenia pohľadávok. Skutočná vôľa účastníkov, ktorú zmluvne prejavili a s ktorou vystupovali do právneho vzťahu, je tu teda nepochybná. Konanie žalobcu je jednoznačne v rozpore s takto prejavenou vôľou, keď požaduje od žalovaného plnenie, ktoré nevymohol od úverového dlžníka na zaplatenie postúpenej úverovej pohľadávky. Základným princípom každého právneho štátu by mala byť spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov subjektov práva. Formálny resp. arbitrárny výklad práva, opierajúci sa len o formálne znenie zákona - abstraktný charakter zmenky, ale nerešpektujúci skutočnú vôľu strán, s ktorou do právneho vzťahu vstupovali a ktorú pri jeho uzavretí aj prejavili, zjavne nezodpovedá chápaniu materiálneho právneho štátu. Podanú žalobu považuje aj za odporujúcu poctivému obchodnému styku a za šikanózny výkon práva, čo je v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka a s § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Ani skutočnosť, že na zmenke žalovaný opomenul vyznačiť doložku „ bez záväzkov “ ( spoliehajúc sa na rešpektovanie jednoznačne zmluvne prejavenej vôle strán ) nič nemení na tom, že žalobca len zneužíva právo, keď požaduje od žalovaného plnenie, na ktoré podľa uzavretého obchodno-záväzkového vzťahu nemá nárok. Žalobca si bol vedomý toho, že žalovaný za vymoženie pohľadávky z úverového vzťahu neručí, avšak využil zmenkový vzťah na to, aby pohľadávku vymáhal od žalovaného. Takémuto nepoctivému konaniu a zneužívaniu práva by sa v právnom štáte nemala poskytovať právna ochrana. V tomto postupe žalobcu je zjavné zlomyseľné konanie žalobcu na škodu žalovaného. Žalovaný, ktorý rešpektuje pravidlá poctivého obchodného styku, by nikdy nepožadoval napr. od úverového dlžníka plnenie zo zmenky, zabezpečujúcej úverovú pohľadávku, ak úverová pohľadávka bola zaplatená, aj keď by ( odvolávajúc sa len na abstraktný charakter zmenky ) takéto plnenie formálne podľa zmenkového zákona požadovať mohol. Uviedol tiež, že vyplňovacie právo môže byť uplatnené voči indosantovi len vtedy, ak sám indosant toto vyplňovacie právo osobe, ktorá ho vykonala udelil. Nesúhlasil s tým, že vyplňovacie právo, ktoré zmenkový dlžník udelil žalovanému mohol žalobca uplatniť aj voči žalovanému. Vyplňovacie právo k blankozmenke mohlo byť aj po postúpení úverovej pohľadávky naďalej uplatnené len voči osobe, ktorá toto vyplňovacie právo udelila, ale nie voči žalovanému. Napr. v praxi platí, že ak avalista pri blankozmenke sám za seba neudelí právo vyplniť zmenku, tak vyplnená zmenka sa voči nemu uplatniť nemôže. Vyplňovacie právo teda v danom prípade mohlo byť realizované s právnymi účinkami len voči priamemu dlžníkovi - vystaviteľovi zmenky, ktorý ho voči svojej osobe udelil, ale nie voči žalovanému ako indosantovi, ktorý nikomu toto právo vyplniť

zmenku s právnymi účinkami voči nemu neudelil. Protokol o predložení zmenky žalovaný nepovažuje za dôkaz o tom, že zmenka bola predložená na platenie dlžníkovi v zmysle ust. § 38 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový ( ďalej len ZŠZ ) v deň splatnosti zmenky resp. v jeden deň z dvoch nasledujúcich pracovných dní nasledujúcich po splatnosti a ten ju odmietol zaplatiť. Z uvedeného dôvodu má za to, že žalobca lehotu na predloženie zmenky dlžníkovi zmeškal a tým stratil v zmysle ust. § 53 ZŠZ práva voči indosantom. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že právo vyplniť blankozmenku sa nepremlčuje a musí trvať dovtedy, pokiaľ existuje blankozmenka. Uvedený názor nie je možné oprieť o žiadne ustanovenia zákona, práve naopak, tento názor odporuje základnému princípu inštitútu premlčania, ktorým je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva, keď premlčanie má nútiť oprávnený subjekt, aby donekonečna neodďaľoval požiadavku plnenia od povinného subjektu. Ak by majiteľ blankozmenky mohol neobmedzene odďaľovať jej vyplnenie, znamenalo by to, že osoby povinné plniť zo zmenky by boli donekonečna vystavené požiadavke na plnenie z tejto zmenky, čo právnej istote a účelu inštitútu premlčania zjavne nezodpovedá. Podľa zákona sa pritom premlčujú tak majetkové ako aj nemajetkové práva s výnimkou tých, o ktorých zákon priamo ustanovuje, že sú nepremlčateľné. Vzniesol námietku premlčania vyplniť blankozmenku, t.j. vyplniť ju 3 roky odo dňa splatnosti pohľadávky, ktorú zmenka zabezpečuje. Dlžník sa prvýkrát dostal do omeškania dňa 19.10.2005, o čom predložil Potvrdenie o omeškaní dlžníka, podľa ktorého bola najstaršia neuhradená splátka zo dňa 15.10.2005. Na základe uvedeného navrhol zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu.

8.Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 26CbZm/1/2012-118 zo dňa 27.04.2012 zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I č. k. 30Zm/8/2011-43 zo dňa 7. apríla 2011 ponechal v platnosti v celom rozsahu a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

9.Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

10.Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2CoZm/3/2013-166 zo dňa 20.09.2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

11.Žalovaný podal proti rozsudkom krajského súdu a okresného súdu dovolanie. Namietal výkon práva v rozpore so zásadami ekvity. Uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2006 medzi žalovaným a spoločnosťou BBF capital, a.s., postúpil žalovaný na spoločnosť BBF capital, a.s. pohľadávku v celkovej výške 15 351 838,99 Sk za odplatu vo výške 26% z hodnoty pohľadávok, t.j. 3 991 478,14 Sk (medzi nimi aj úverovú pohľadávku voči pani J. D.Z., ktorú zabezpečuje zmenka uplatnená žalobcom v konaní). Tvrdil, že postupník si bol vedomý, že predmetom postúpenia sú pohľadávky v omeškaní, ktoré v niektorých prípadoch nebude môcť voči dlžníkom vymôcť. S ohľadom na toto riziko preto bol ochotný postupca zaplatiť žalovanému len odplatu vo výške 26% hodnoty týchto pohľadávok. Rovnaké východisko platí pre žalobcu, ktorý následne po ďalších postúpeniach úverové pohľadávky spolu s indosovanými zabezpečovacími zmenkami nadobudol. V čl. III ods. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok zmluvné strany vyhlásili, že „postúpením pohľadávok Postupcu uvedených v čl. II v prospech Postupníka, po úhrade dohodnutej ceny Postupníkom v lehote splatnosti podľa bodov 2. a 3. tohto článku, nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z právneho vzťahu postúpenia pohľadávok ...“. Podľa čl. VII ods. 1: „Postupca neručí Postupníkovi za vymožiteľnosť pohľadávok.“ Je teda zrejmé, že zrozumiteľná a jednoznačne prejavená vôľa strán smerovala k tomu, aby za od platu 26% boli ich vzájomné práva a povinnosti v zásade konzumované a žiadna strana nemohla od druhej už nič dodatočne požadovať. Skutočnosť, že popri uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok indosoval žalovaný na postupníka aj zmenky, zabezpečujúce postupované úverové pohľadávky, bezprostredne kauzálne súvisí s postúpením pohľadávok, zmenky mali slúžiť postupcovi a jeho právnym nástupcom len na uľahčenie dôkazného bremena a procesného postupu voči dlžníkom. Táto skutočnosť, t.j. indosovanie zabezpečovacích zmeniek, však podľa vôle strán prejavenej v zmluve o postúpené pohľadávok rozhodne nemala nijak umožniť postupníkovi, či jeho právnemu nástupcovi - žalobcovi uplatniť nevymožiteľné pohľadávky, odkúpené v hodnote 26% ich nominálnej hodnoty, v plnej výške voči žalovanému. Akceptácia konštrukcie, aprobovanej prvostupňovým i napadnutým rozsudkom, podľa ktorej žalovaný i keď nie de iure zo Zm1uvy o postúpení pohľadávok ale de iure aj de facto z indosovania zabezpečovacích zmeniek, znáša zodpovednosť za 100%-nú vymožiteľnosť postúpených pohľadávok, hoci ich odpredal len za ich 26%-nú hodnotu, znamená absolútne abstrahovanie od prejavenej vôle strán a bezprecedentné poškodenie žalovaného. Je preto nepochybné, že žalobca, ktorý sa domáha privodenia takéhoto protiprávneho stavu nekoná v dobrej viere, postupuje šikanózne v rozpore so

základnými princípmi dobrých mravov a koná tak v zmysle § 17 zák. č. 191/1950 Sb. na škodu dlžníka. Ani prvostupňový a ani odvolací súd vo svojom odôvodnení nevysvetlili, prečo je podľa ich právneho názoru v súlade s týmito esenciálnymi zásadami občianskoprávnych i obchodno-právnych vzťahov, ak postupník, ktorý za nadobudnutie týchto pohľadávok uhradí odplatu 26% ich nominálnej hodnoty (resp. jeho právny nástupca), môže od postupcu požadovať úhradu 100% hodnoty postúpenej pohľadávky (i keď de iure z titulu garančného účinku indosovania zmenky), keď túto nedokáže vymôcť od dlžníka, hoci sa postupník s postupcom výslovne dohodli, že postupca za vymožiteľnosť pohľadávok neručí. Postupník, ktorému žalovaný pohľadávky postúpil, ako aj žalobca ako jeho právny nástupca, vstupovali do Zmluvy o postúpení pohľadávok s dávkou obchodného rizika, že časť nadobúdaných pohľadávok nevymôžu. Ak by však úspech ich vymáhania prekročil hranicu 26% predstavovalo by to pre nich čistý zisk. Prvostupňový i napadnutý rozsudok však toto obchodné riziko, ktoré sa žalobca slobodne odhodlal znášať v rámci svojho podnikania, transformovali na istotu, že žalobca v nákupnej hodnote 26% získa peňažné prostriedky vo výške 100%, a to na úkor žalovaného. Podľa názoru žalovaného, je právny názor súdu, ktorý pripúšťa takýto postup neprimerane obohacujúci žalobcu a poškodzujúci žalovaného v rozpore s dojednaniami zakotvenými v Zmluve o postúpení pohľadávok v rozpore nielen so základnými súkromnoprávnymi princípmi ale i s podstatou samotného právneho štátu. Žalovaný mal za to, že uplatňovanie takéhoto pochybného práva žalobcu nemôže požívať súdnu ochranu, t.j. takýto nárok je nutné zamietnuť. Prvostupňový ani odvolací sud v odôvodnení náležite nezdôvodnili námietky žalovaného, že nárok, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému v tomto konaní považuje aj za zneužívajúci šikanózny výkon práva, čo je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v každom svojom písomnom podaní v konaní pred prvostupňovým aj odvolacím sudom uviedol, že žalobca len zneužíva právo, keď požaduje od žalovaného plnenie, na ktoré podľa jednoznačne prejavenej vôle strán a ich zmluvného dojednania nemá nárok. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že na rubopise zmenky žalovaný pri indosovaní zmenky nevyznačil do1ožku ,,bez záväzkov“, .spoliehajúc sa na rešpektovanie zmluvne prejavenej vôle strán. Takémuto nepoctivému konaniu a zneužívaniu práva by sa v právom štáte nemala poskytovať súdna ochrana. V tomto postupe žalobcu je zjavné zlomyseľné konanie žalobcu na škodu žalovaného. Žalovaný, ktorý rešpektuje pravidlá dobrých mravov, by nikdy nepožadoval napr. od úverového dlžníka plnenie zo zmenky, zabezpečujúcej úverovú pohľadávku, ak úverová pohľadávka bola zaplatená, aj keď by ( odvolávajúc sa len na abstraktný charakter zmenky) takéto plnenie formálne podľa zmenkového zákona požadovať mohol. Uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je kogentným ustanovením. Je v ňom zakotvený základný právny princíp, podľa ktorého zneužitie práva, nemorálne konanie nepožíva právnu/súdnu ochranu, tento princíp jednoznačne platí a musí byť rešpektovaný aj v zmenkovom práve, nie je možné ho popierať len formálnym, odvo1avaním sa na garančný účinok indosamentov a abstraktný charakter zmeniek. Zmenka je inštitútom civilného práva, a realizácia práva na plnenie zo zmenky preto tak ako realizácia akéhokoľvek iného súkromného práva podlieha výhrade, že prebieha v súlade so za kladnými princípmi, či už ide o dobré mravy alebo zákaz zneužitia práv. Poukázal na to, že v zmysle judikatúry sa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzťahuje aj na zmenkové vzťahy. Účelom garančného (záručného) účinku rubopisu zmenky je poskytnutie garancie indosanta voči novému majiteľovi zmenky za materiálnu kvalitu predávaného cenného papiera z hľadiska jeho vymožiteľnosti. Tento účel však chýba v prípade, ak indosant rubopisuje zmenku na indosatára bezodplatne a v kauzálnej súvislosti s odplatným postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy. Bolo by v rozpore s elementárnou spravodlivosťou a základnými princípmi civilného práva, ak by indosant, abstrahujúc od hospodárskeho účelu indosovania zmeniek, ručil indosatárovi za vymožiteľnosť zmenky, ktorú na neho indosoval bezodplatne. Zákon chráni výkon subjektívnych práv, avšak nechráni taký výkon práva, ktorý sa prieči dobrým mravom, bez ohľadu na to, či vykonávané právo abstrahovane formálne, v rozpore so základným zásadami súkromného práva, aj zodpovedá zákonu a neporušuje ho. Teda aj výkon práva, ktorý sa síce opiera o zákon, vyplýva zo zákona, ale je v rozpore s dobrými mravmi či zákazom šikanózneho výkonu práva a jeho snahou je znevýhodniť druhú stranu‚ spôsobiť jej ujmu, nemá požívať súdnu ochranu. Súd je ex offo povinný takýto výkon práva odmietnuť. Žalobca účelovo, zjavne s úmyslom obohatiť sa na škodu žalovaného prezentuje v tomto prípade zabezpečovacie zmenky ako abstraktný inštitút plne nezávislý od zabezpečovanej kauzy. Prvostupňový a aj odvolací sud sa bez ďalšieho iba obmedzili na odôvodnenie podľa tvrdení žalobcu, pričom celkom formálne a v rozpore so všeobecnou právnou úpravou konštatovali ustanovenia zmenkového zákona. Táto konštrukcia ponúkaná žalobcom a potvrdená napadnutým rozsudkom pritom pripúšťa absurdnú situáciu, kedy by žalobca úspešne uplatnil voči všetkým dlžníkom 100% nominálnej hodnoty pohľadávok z titulu postúpenia pohľadávok a popri tom by sa mohol z titulu „abstraktných“ zmeniek domáhať 100% tejto istej sumy ešte raz aj od žalovaného. Pritom z uvedeného je zrejmé výlučne to, že žalobca si uplatňuje zmenky voči žalovanému v rozpore s dojednanou kauzou

nedobromyseľne. Je preto zrejmé, že žalobca, ktorý svoje právo voči žalovanému pod zásterkou abstraktnej zmenky uplatňuje, nekoná dobromyseľne a výkon takéhoto práva nemôže v právnom štáte požívať právnej/súdnej ochrany. Je to naopak žalovaný, ktorému v takom prípade musí byť poskytnutá náležitá súdna ochrana pred žalobcom, ktorý si takéto šikanózne právo voči nemu uplatňuje. Žalovaný mal za to, že v súlade s rímskoprávnou zásadou „summum ius, summa iniura“ právne normy nemožno uplatňovať či vykonávať len prísne formálne, doslovne a striktne bez prihliadnutia na mimoprávne ale aj právne pravidlá humanizácie realizácie práva, čo potvrdzuje aj konštantná judikatúra Ústavného sudu SR: „Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci, k extrémne nespravodlivému záveru potom znamená porušenie základných práv.“ Na základe uvedeného namietal v zmysle § 17 zmenkového zákona, že žalobca nadobudol a uplatňuje voči žalovanému zmenku zlomyseľne a pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu žalovaného. Poukázal aj na nález Ústavného súdu III. ÚS 72/2010, podľa ktorého súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona. Žalovaný tiež uviedol, že v danom prípade sa jedná o zabezpečovaciu zmenku, pri ktorej obzvlášť sú prípustné kauzálne námietky vyplývajúce z kauzálneho vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky. Tvrdil, že prvostupňový ani odvolací súd sa nezaoberali významom kauzálnych námietok v prípade zabezpečovacej zmenky. Prvostupňový súd v rozsudku celkom formálne a bez náležitej aplikácie základných ustanovení Občianskeho zákonníka posudzuje danú zmenku výlučne ako abstraktný, bezpodmienečný záväzok z cenného papiera, a súčasne uvádza, že k výkonu práva zo zmenky žiadnu kauzu nepotrebuje. Je pritom nepochybné, že hoci zmenkový zákon tieto pojmy výslovne nepoužíva, právna doktrína zaoberajúca sa zmenkovým právom, či komentujúca zmenkový zákon jednoznačne rozlišuje zmenky z hľadiska ich hospodárskeho účelu na zmenky platobné ( či už pro soluto aloebo pro solvendo) a zmenky zabezpečovacie. Ignorovanie tohto významu a pridŕžanie sa výlučne zákonného znenia či zásadne abstraktného charakteru zmenky, je ďalším prejavom ústavne nekonformného formalistického postupu a arbitrárnosti prvostupňového aj odvolacieho sudu. Obidva súdy postupovali neprávne, keď sa nevysporiadali s kľúčovými kauzálnymi námietkami týkajúcimi sa právneho vzťahu, z ktorého zmenka vychádza, čo je relevantné. Poukázal pri tom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V9/2007, sp. zn. 1 Obdo V 43/2006 a sp. zn. 5 Obo 190/2006. Tvrdil, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR je teda nesporné, že v prípade zabezpečovacích zmeniek, ktorou predmetná zmenka, predložená súdu žalobcom nepochybne je, sú prípustné tzv. relatívne kauzálne námietky. Predmetom kauzálnych námietok v predmetnej veci je namietanie uplatnenia nárokov žalobcu zo zmenky voči žalovanému z dôvodu, že žalobca nemôže u žalovaného subsidiárne uplatňovať nevymožiteľnosť hlavného záväzku zabezpečeného zmenkou, t.j, postúpená úverová pohľadávka voči pani J. D., keďže to vylučuje zmluva o postúpení pohľadávok, kde bolo ručenie za vymožiteľnosť výslovne vylúčené. Žalobca teda nemá voči žalovanému právny nárok, ktorý by bol zmenkou zabezpečený. S ohľadom na hospodársky účel zmenky preto žalobca nie je voči žalovanému oprávnený požadovať ani plnenie zo zmenky. Žalobca v konaní neunieso1 dôkazné bremeno, keď nepreukázal konkrétny exitujúci kauzálny vzťah, resp. záväzok na strane žalovaného voči žalobcovi, ktorý by žalovaná zmenka kryla. Toto dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu po vznesení kauzálnych námietok žalovaného, sám žalobca už v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu jednoznačne kauzálny vzťah opísal a preukázal znením dohody o postúpení pohľadávok, že žiadny dohodnutý právny dôvod vystavenia zmenky vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným neexistuje, t.j. neexistuje kauzálny vzťah žalobcu voči žalovanému, ktorý by zmenka zabezpečovala. Akceptácia názoru prvostupňového a odvolacieho súdu, ktoré ignorovali zabezpečovací charakter zmenky a túto posudzovali výlučne abstraktne izolovane od kauzálneho vzťahu založeného Zmluvou o postúpení pohľadávok, by viedla navyše k absurdnému záveru, že i v prípade, ak by dlžník uhradil žalobcovi postúpenú pohľadávku z titulu zmluvy o spotrebnom úvere (teda nie z titulu zmenky), mohol by žalobca napriek tomu nezávisle od toho uplatniť voči žalovanému nárok z predmetnej zmenky, keďže boli tieto vzťahy obidvoma konajúcimi súdmi posúdené ako autonómne a nezávislé. Pri akceptácii takto nedostatočne odôvodneného rozsudku by vyplývalo. že žalobca by tak v konečnom dôsledku mohol obdržať duplicitné plnenie v plnej výške pohľadávky od dlžníka i od žalovaného, a to všetko za zohľadnenia skutočnosti, že právny predchodca žalobcu, ktorému žalovaný pohľadávky postúpil, za tieto uhradil žalovanému len 26% ich nominálnej hodnoty, na základe dohody účastníkov v Zmluve o postúpení pohľadávok. Kauzálne námietky žalovaného v konaní a rovnako všetky písomné podania žalovaného, vrátane odvolania súčasne zodpovedajú § 17 zmenkového zákona, keďže tieto sa zakladajú na vzťahu žalobcu k žalovanému (hoci Zmluva o postúpení pohľadávok nebola uzavretá priamo medzi žalobcom a žalovaným, žalobca je však právnym nástupcom postupníka z tejto zmluvy, a teda rovnako ako postupník nemá ani žalobca žiaden ručiteľský nárok voči žalovanému z titulu

nevymožiteľnosti postúpených pohľadávok). Žalovaný je preto oprávnený namietať aj voči žalobcovi ako majiteľovi zmenky absenciu kauzy uplatnenej zmenky, ktorá vyplýva z jeho vzťahu voči svojmu postupníkovi, ako predchádzajúcemu majiteľovi zmenky, nakoľko žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Na naplnenie požiadavky § 17 zmenkového zákona majiteľ zmenky ani nemusí mať úmysel škodu dlžníkovi - žalovanému spôsobiť. Plne postačuje, aby išlo o konanie vedomé, teda aby mal vedomosť o tom, že takto žalovanému škodu spôsobiť môže. Posúdiť, či majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní koná vedome na škodu žalovaného, možno len so zohľadnením konkrétneho kauzálneho vzťahu, ktorý zmenku sprevádza. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.09.2009, sp. zn. 2Obo/87/2009 a zo dňa 01.04.2009 sp. zn. 2Obo/17/2009. Tvrdil, že je zrejmé, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného, keď mu bol známy obsah zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, ktorá vylučovala zodpovednosť žalovaného za vymožiteľnosť postupovaných pohľadávok. Túto skutočnosť, podľa ktorej žalobca vedel, že žalovaný by voči svojmu indosatárovi mohol úspešne uplatniť námietky neexistujúcej kauzy v dôsledku vylúčenia zodpovednosti za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok, preukazuje jednoznačne text Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o. (podľa čl. 5.6 tejto zmluvy „Postupník prehlasuje, že sa v plnom rozsahu oboznámil s obsahom postupovaných Pohľadávok, a že je plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto Pohľadávok, a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto Pohľadávky vzťahuje. Postupník ďalej prehlasuje, že v súlade s dohodou Zmluvných strán súhlasí s tým, že postupca za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť Pohľadávok voči Dlžníkom alebo voči osobám, ktoré prípadne poskytli zabezpečenie Pohľadávok.“). Žalobca teda podľa jeho vlastných zmluvných vyhlásení pri nadobúdaní pohľadávok od spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. preukázateľne poznal pôvod a stav postúpených pohľadávok, vedel, že žalovaný za ich vymožiteľnosť spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. nezodpovedal, vedel, že poskytnuté zabezpečenie (zmenky) neslúži na zabezpečenie subsidiárnej vymožiteľnosti postúpených pohľadávok od žalovaného, ba dokonca sám súhlasil, že ani spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. voči žalobcovi za vymožiteľnosť pohľadávok nezodpovedá. Z vyššie citovaného textu, v ktorom bola vylúčená zodpovednosť spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. za vymožiteľnosť pohľadávok nielen voči dlžníkom z úverových zmlúv, ale aj voči ,,osobám, ktoré prípadne poskytli zabezpečenie Pohľadávok“, je zrejmé, že žalobca a LICITOR factoring, s.r.o. počítali s tým, že žalovaný bude uplatňovať nároky aj voči žalobcovi. Je totiž zrejmé, že ,,osobami, ktoré prípadne poskytli zabezpečenie pohľadávok“ bol myslený žalovaný, ktorý poskytol právnemu predchodcovi žalobcu s postupovanými pohľadávkami aj zmenky vystavené dlžníkmi, čiže poskytol tejto spoločnosti zabezpečenie pohľadávok úverových dlžníkov. Indosovanie zmeniek na tento účel na žalobcu, ktoré prebehlo súčasne s postúpením pohľadávok na žalobcu, preto nemožno objektívne označiť inak ako zlomyseľné. Je teda zrejmé, že účelom indosovania zmeniek na žalobcu bolo práve sťažiť uplatnenie kauzálnych námietok, vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu žalovaného a postupníka, ktorému žalovaný postúpil úverové pohľadávky, o preukazovanie toho, že súčasný nový majiteľ zmeniek - žalobca - tieto nadobudol a uplatnil vedome na škodu žalovaného. Je však nepochybné, že postup žalobcu, ktorý sa v podstate snaží získať 100%-nú hodnotu pohľadávok, za ktoré jeho právny predchodca zaplatil žalovanému len 26% ich hodnoty s vedomím, že výška, akú sa jej od dlžníkov podarí vymôcť, je jeho vlastným podnikateľským rizikom, je vedomým konaním na škodu dlžníka - žalovaného. Žalobca totiž nepochybne mal vedomosť o tom, že žalovaný nezodpovedá za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok, pretože takáto konštrukcia by na strane žalovaného zákonite spôsobila negatívny hospodársky výsledok vo výške 74% hodnoty postúpených úverových pohľadávok. Neoddeliteľnú previazanosť zmeniek s postupovanými pohľadávkami preukazuje skutočnosť, že zmenky boli na žalobcu indosované v rovnaký deň, ako na neho boli postúpené úverové pohľadávky. Žalobca teda nemôže poprieť, že nadobudnutie a uplatnenie zmeniek voči žalovanému realizoval bez toho, aby si uvedomoval, že tým žalovanému spôsobí škodu v tejto výške. Nie je pritom vôbec rozhodujúce, či primárny úmysel žalobcu bolo uplatniť zmenky len voči dlžníkom z úverových pohľadávok. Určujúce je, že pri nadobúdaní zmeniek žalobca vedel, a pre prípad, že sa tak stane bol s tým uzrozumený, že uplatnením takto nadobudnutých zmeniek voči žalovanému, žalovanému spôsobí neodôvodnenú škodu v rozpore so sprievodnými kauzálnymi dojednaniami. Uvedené skutočnosti podľa názoru žalovanému zakladajú právo žalovaného uplatniť v súlade s § 17 zmenkového zákona kauzálne námietky založené na jeho zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, aj voči žalobcovi. Skutočná vôľa účastníkov sporu, ktorú zmluvne prejavili a s ktorou vstupovali do právneho vzťahu, je tu nepochybná. Konanie žalobcu je jednoznačne v rozpore s takto prejavenou vôľou, keď požaduje od žalovaného plnenie, ktoré nevymohol od úverového dlžníka na zaplatenie postúpenej úverovej pohľadávky. Predmetná zmenka nebola prevedená žalovaným v rámci samostatného obchodného prípadu, prevod zmenky

bol akcesorickým úkonom urobeným z dôvodu postúpenia úverovej pohľadávky touto zmenkou zabezpečenej. Kauzou zmenkového záväzku žalovaného je teda postúpenie úverovej pohľadávky, ku ktorej bola predmetná zmenka ako zabezpečovací prostriedok úverovým dlžníkom vystavená. Prevod zmenky svoj hospodársky dôvod mal a ten spočíval vo vyššie uvedenom postúpení pohľadávky. Preto v rámci riadneho výkonu zmenkového práva nemôže žalobca získať od žalovaného plnenie, ktoré zjavne nemal obdržať podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky, ani prostredníctvom zabezpečovacej zmenky, ktorá bola na žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) prevedená len z dôvodu, že zabezpečovala postupovanú úverovú pohľadávku a mala žalobcovi len uľahčiť vymáhanie postupovanej úverovej pohľadávky voči úverovému dlžníkovi. Tvrdil, že voči žalovanému - postupcovi je pod zámienkou „abstraktnej“ zmenky požadované plnenie, o ktorom zmluvné strany - postupca a postupník jasne deklarovali, že postupníkovi od postupcu neprináleží. Posudzovaná zmenka má teda vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky povahu pridaného zabezpečovacieho nástroja k postupovanej pohľadávke, pričom jedným z limitov riadneho uplatnenia zabezpečovacej zmenky je fakt, že sa jej majiteľ nesnaží jej uplatnením získať plnenie od osoby, na ktoré v kauzálnom vzťahu voči nej nemá právo. Pretože kauzou posudzovanej zmenky je vo vzťahu medzi žalovaným a žalobcom postúpenie pohľadávky a pretože postúpenie pohľadávky bolo koncipované ako bezregresný prevod, nie je uplatnenie posudzovanej zmenky voči žalovanému riadnym výkonom zmenkového práva a odporuje kauze zmenkového záväzku. Uplatnením zmenky sa žalobca snaží získať od žalovaného plnenie, ktoré mu teda zjavne neprináleží. Uplatnenie zmenky voči žalovanému má jednoznačne povahu zneužitia tejto zmenky voči žalovanému na škodu žalovaného, keď je uplatňovaná v rozpore s účelom, pre ktorý bola žalovaným na právneho predchodcu žalobcu prevedená a na ktorú by mal žalovaný dokonca zaplatiť viac, ako obdržal ako odplatu za postupovanú pohľadávku. Pritom aj v zmenkovom práve platí, že obranu postihovému dlžníkovi, ktorý vstúpil do záväzku zo zákona (v danom prípade podľa § 15 ods. 1 zmenkového zákona), môžu poskytnúť aj okolnosti stojace mimo zmenky. Existencia samotného zmenkového záväzku je jedna vec, ale uplatniteľnosť zmenky voči zmenkovému dlžníkovi je otázkou druhou. Všetky kauzálne námietky v zmenkovom práve sú založené na právnom režime, že zmenkový záväzok dlžníkov (či už priamych alebo nepriamych - postihových) síce existuje, sú však prítomné okolnosti, ktoré bránia tomu, aby im súd uložil povinnosť tento zmenkový záväzok zaplatiť. Abstraktný charakter zmenky len uľahčuje dôkazné bremeno v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu, tento abstraktný charakter sa však stiera po vznesení kauzálnych námietok, ktorými sa môže dlžník vždy legitímne brániť. V kontexte postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy zo žalovaného na právneho predchodcu žalobcu a z neho následne na žalobcu, je nevyhnutné prihliadnuť na účel indosovania zmenky. Jednotlivé zmenky neboli v tomto prípade indosované samoúčelne, hospodársky účel tohto indosovania zakladá kauzu zmenkového záväzku. Žalovaný poukázal na skutočnosť že právny predchodca žalobcu v súlade s princípom nemo plus iuris nemohol postúpiť na žalobcu viac práv než sám mal. Každá jedna indosovaná zmenka zabezpečovala vždy len pohľadávku z príslušnej úverovej zmluvy voči konkrétnemu dlžníkovi. Len na tento účel smel oprávnený zo zmenky blankozmenku vystaviť. Vôľa strán a hospodársky účel všetkých týchto bezprostredne súvisiacich právnych úkonov sú preto zrejmé. Ak žalovaný postupoval na právneho predchodcu žalobcu a ten následne na žalobcu predmetné pohľadávky z úverových zmlúv s odplatou len 26% ich nominálnej hodnoty, nie je možné predpokladať, že zmenky, ktoré žalovaný na právneho predchodcu žalobcu a ten následne na žalobcu indosovali spolu s postúpením pohľadávok, mali podľa vôle strán slúžiť ako nástroj voči žalovanému, prostredníctvom ktorého si právny predchodca žalobcu či žalobca budú môcť v budúcnosti vymôcť u žalovaného 100% nominálnej hodnoty postupovaných pohľadávok. Žalovaný tiež namietal výšku zmenkovej sumy. Tvrdil, že prvostupňový súd zjavne nesprávne právne posúdil otázku dôkazného bremena, nakoľko je to žalobca, ktorý uplatnil právo vyplniť blankozmenku, a ktorý v konaní uplatnil právo požadovať úhradu sumy, ktorú do blankozmenky doplnil. Je preto prirodzené, že to je žalobca, ktorý by mal preukázať, že výška sumy, ktorú do blankozmenky doplnil, a ktorej sa v konaní domáha, je právne opodstatnená. Akceptácia právneho názoru prvostupňového súdu by znamenala, že žalobca môže blankozmenku vyplniť svojvoľne na ľubovoľnú sumu a žalovaný je túto povinný mu za každých okolností uhradiť, ak nevie preukázať, aká iná suma mala byť do blankozmenky doplnená. Štandardne je to pritom jedine remitent ako osoba oprávnená zo zmenky, ktorá výšku tejto sumy môže poznať a preukázať.

12.Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu doručenom súdu dňa 28.03.2014 k námietkam žalovaného týkajúcim sa inštitútu tzv. „zabezpečovacej zmenky“ a oprávnenosti vznesenia kauzálnych námietok uviedol, že zákon č. 191/1950 Sb. nepozná termín zabezpečovacia zmenka a platobná zmenka. Žalovaný sa indosovaním zmenky zaručil za jej vymoženie a keďže garančný účinok zmenky doložkou napísanou na zmenke nevylúčil, stal sa indosovaním zmenky nepriamym dlžníkom priamo ex lege.

Zmenka je abstraktný, bezpodmienečný záväzok z cenného papiera a k tomu, aby platne existovali záväzky do nej vtelené nepotrebuje žiadnu kauzu. Abstraktnosť zmenky ako cenného papiera spočíva v tom, že zákon č. 191/1950 Sb. obsahuje komplexnú úpravu zmenkového práva, neviaže na vznik zmenkových záväzkov žiadne iné okolnosti, ako na plnenie formalít, ktoré predpisuje. Právna úprava v oblasti zmenkového práva abstrahuje zmenku od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu. Mal za to že, vystavením zmenky vzniká zo zmenky špecifický (zmenkový) právny vzťah, ktorého abstraktný charakter tkvie v tom, že právny dôvod (kauza) nie je pre jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je úplne samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Poukázal pritom na rozhodovaciu činnosť súdov, napr. podľa uznesenia Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5 Cmo 14/1997 ,,existencia záväzku zo zmenky je nezávislá na existencii záväzku z určitej pohľadávky“. Žalovaný v podanom dovolaní opakovane uvádza, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného, indosovanie zmeniek, ktoré prebehlo súčasne s postúpením pohľadávok na žalobcu označuje ako zlomyseľné a nežiaduce konanie, ktorému nemôže byť poskytovaná právna, resp. súdna ochrana. K týmto tvrdeniam žalovaného uviedol, že žalobca ako nadobúdateľ zmenky sa nikdy nepodieľal na indosovaní zmeniek, indosovanie zmeniek prebehlo v čase, keď ešte nebol majiteľom samotnej zmenky a toto nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalobca dôsledne a v súlade so Zmenkovým a šekovým zákonom vykonával svoje práva majiteľa zmenky. Mal teda za to, že akékoľvek tvrdenie žalovaného o zlomyseľnosti indosovania a porušenia zásad poctivého obchodného styku v súvislosti s indosovaním zmenky možno považovať za účelové. Uviedol, že to bol práve žalovaný, ktorý svojím konaním umožnil žalobcovi uplatnenie svojich práv v medziach zákona, a to predovšetkým tým, že dotknutá zmenka neobsahuje opačnú doložku. Z § 15 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. nepochybne vyplýva garančná povinnosť žalovaného ako indosanta a jeho zodpovednosť za prijatie a zaplatenie zmenky. Žalovaný takýto krok neučinil, a teda sa dostavil dôsledok zodpovednosti indosanta v podobe postihu pre neplatenie. Indosant je na zmenke vždy osobou podpísanou a vystupuje ako jeden zo zmenkových dlžníkov. V jeho prípade však ide vždy o dlžníka nepriameho, ktorý zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky iba vtedy, ak tak neučiní v prípade vlastnej zmenky jej vystaviteľ. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ vystaviteľ neuskutoční príslušný úkon spočívajúci v zaplatení zmenkovej sumy, dostavuje sa dôsledok zodpovednosti indosanta, a to v podobe postihu pre neplatenie, Zodpovednosť za zaplatenie alebo prijatie zmenky môžu všetci indosanti bez obmedzenia odmietnuť výslovnou doložkou, a tým vylúčiť zodpovednosť za prijatie zmenky, zodpovednosť za zaplatenie zmenky, alebo oboje. V takom prípade je indosant síce na zmenke podpísaný, avšak jeho rubopis má len prevodné a legitimačné účinky, v žiadnom prípade nemá účinky garančné. Takýto indosant následne stojí mimo okruhu zmenkových dlžníkov. Žalovaný mal možnosť vylúčiť svoju zodpovednosť za prijatie a zaplatenie zmenky, avšak neučinil tak a zmenka neobsahovala opačnú doložku. Zákon jednoznačne umožňuje vylúčiť garančný účinok na zmenke tým, že indosant k rubopisu pripíše doložku, napr. ,,bez záväzkov“, ,,sine obligo“ alebo pod. Avšak len ten indosant, ktorý takto učiní a takúto doložku k rubopisu pripojí, za zaplatenie zmenky nezodpovedá. Indosant patrí k nepriamym dlžníkom zo zmenky, jeho zodpovednosť vyplýva priamo zo zákona, podmienky vzniku zodpovednosti za vymoženie zmenky vyplývajú výlučne zo zákona č. 151/1950 Sb. ako osobitného predpisu, a preto nemožno vylúčiť záručný účinok indosamentu mimozmenkovou dohodou. Poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nie je pre zmenkový záväzok žalovaného podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky. S tvrdením žalovaného ohľadne nesprávne určenej výšky zmenkovej sumy sa nestotožnil a súhlasil s argumentmi prvostupňového a odvolacieho súdu. Žalovaný v konaní niekoľkokrát namietal nesprávne určenie výšky samotnej zmenkovej sumy, avšak vo svojich tvrdeniach sa obmedzil iba na strohé konštatovanie, že výška zmenkovej sumy nie je správna. Neuviedol v čom vidí nesprávnosť vyplnenia zmenky ani v akom rozsahu namieta časť uplatneného nároku žalobcu. Mal za to, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že zmenka nebola vypísaná správne, mal by vedieť relevantne preukázať opak. Na preukázanie týchto skutočností žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, nepreukázal nesprávnosť alebo omyl žalobcu pri výpočte zmenkovej sumy, a teda neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho ako účastníka konania v konaní zaťažuje. Tvrdil, že podstatou procesnej obrany žalovaného a ním podaného dovolania vo vzťahu k spochybňovaniu rozhodnutí prvostupňového i odvolacieho súdu je iba snaha žalovaného zbaviť sa zodpovednosti pri indosovaní zmenky.

13.Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2 Obdo/19/2014 zo dňa 29.10.2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.09.2013 č.k. 2CoZm/3/2013-166 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd uviedol, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Odvolací súd riadne neodôvodnil najmä namietané nesprávne posúdenie kauzy zo zmenky ako prostriedku na zabezpečenie záväzkov

a nevenoval pozornosť námietke žalovaného, a to konaniu žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom a konaniu žalobcu smerujúcemu k šikanóznemu výkonu práv. Najvyšší súd tiež uviedol, že súdy nižšieho stupňa prehliadli aj skutočnosť, že z obsahu spisu sa javí zmenka ako zmenka „spotrebiteľská“ a nezaoberali sa jej platnosťou.

14.Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2CoZm/3/2016-231 zo dňa 26.02.2016 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa, aby doplnil dokazovanie o to, či sa jedná o tzv. „spotrebiteľskú zmenku“, alebo zmenku zabezpečovaciu s možnosťou použitia kauzálnych námietok. Súd prvého stupňa sa mal vysporiadať aj so zmluvou o postúpení pohľadávok ako aj s poukazom žalovaného na ust. § 265 Obchodného zákonníka. Úlohou súdu prvého stupňa je aj posúdiť nadobudnutie zmenky žalobcom, dohodu o vyplňacom práve, námietku premlčania a výšku zmenkovej sumy.

15.Žalovaný v podaní zo dňa 13.09.2016 zotrval na námietkach, že žalobca nadobudol zmenku vedome na škodu žalovaného a že zo strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Poukázal na povinnosť súdu ex offo skúmať platnosť zmenky s prihliadnutím na jej súvis so spotrebiteľskou zmluvou.

16.V zmysle ust. § 152 ods. 5 zák. č. 543/2005 Z.z. v platnom znení bola veci pridele-ná nová spisová značka 26CbZm/3/2016.

17.Žalobca v podaní zo dňa 02.11.2016 vo vzťahu k námietke žalovaného, že sa jedná o spotrebiteľskú zmenku uviedol, že účelom zmien, ktoré boli zákonom č. 438/2016 Z.z. s účinnosťou od 23.12.2015 zavedené do zmenkového a šekového zákona bolo zabezpečiť ochranu osôb, ktorých zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Mal za to, že zaviazanosť žalovaného zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej by mal on sám postavenie dodávateľa, ale jedine v súvislosti s garančným účinkom indosamentu. Tvrdil, že žalovaný sa nemôže dovolávať ochrany, ktorú zmenkový a šekový zákon priznáva spotrebiteľovi a ani očakávať, že súd bude ex offo skúmať podmienky, ktoré sám žalovaný vo formulári o vyplňovacom práve k zmenke koncipoval. Uviedol, že žalovaný až v tomto štádiu konania argumentoval ,,spotrebiteľským“ charakterom zmenky, a teda v tomto prípade došlo zo strany žalovaného k porušeniu koncentračnej zásady, pretože žalovaný v námietkach voči zmenkovému platobného rozkazu túto skutočnosť nenamietal. Tvrdil, že s argumentáciou žalovaného ohľadom ,.spotrebiteľského“ charakteru zmenky sa vzhľadom na vyššie uvedené nemožno stotožniť a možno ju považovať zo strany žalovaného za účelovú.

18.Žalovaný v podaní zo dňa 10.11.2016 opätovne poukázal na Zákon č. 438/2015 Z.z. (,,novela“), ktorým sa mení a dopĺňa OSP, ktorou došlo k novelizácii § 17 zmenkového a šekového zákona, podľa ktorého: ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy (teda nie len vtedy, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Táto zmena ustanovenia § 17 zmenkového zákona platí aj pre už prebiehajúce zmenkové spory, keďže uvedená novelizácia zmenkového a šekového zákona nemá žiadne prechodné ustanovenia a teda je priamo aplikovateľná od jej účinnosti, t.j. od 23.23.2015.

19.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

20.Zmluvou o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 19.07.2005 uzavretou medzi žalovaným ako veriteľom a Elenou Vandrákovou ako dlžníkom bolo súdu preukázané, že žalovaný poskytol dlžníkovi úver vo výške 40.000,-Sk za podmienok uvedených v zmluve a v Obchodných podmienkach OTP Banky Slovensko, a.s..

21.Dohodou o vyplňacom práve k zmenke zo dňa 19.07.2005 uzavretou medzi žalovaným ako zmenkovým veriteľom a J. D.Á. ako zmenkovým dlžníkom mal súd preukázané, že zmenkový dlžník vystavil v prospech zmenkového veriteľa zmenku, ktorá neobsahuje údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti zmenky. Zmenkový dlžník udelil zmenkovému veriteľovi právo na doplnenie chýbajúcich údajov na zmenke za podmienok uvedených v dohode.

22.Predloženou zmenkou „bez protestu“ vystavenou J. D. bolo súdu preukázané, že sa ňou zaviazala za túto vlastnú zmenku zaplatiť na rad OTP Banka Slovensko, a.s. v Košiciach u žalovaného v pobočke Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice sumu 3 312,77 EUR dňa 07.02.2011. Žalovaný indosoval zmenku dňa 26.09.2006 v prospech spoločnosti BBF capital, a.s.. Spoločnosť BBF capital, a.s. indosovala zmenku dňa 26.09.2006 v prospech spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. a táto ju dňa 18.12.2008 indosovala v prospech žalobcu.

23.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2006 uzavretou medzi žalovaným ako postupcom a spoločnosťou BBF capital, a.s. ako postupníkom mal súd preukázané, že žalovaný postúpil svoje pohľadávky (vrátane pohľadávky voči J. D.) spoločnosti BBF capital, a.s. spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými.

24.Predmetné pohľadávky boli spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými dňa 26.09.2006 Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpené spoločnosťou BBF capital, a.s. ako postupcom na spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. ako postupníka.

25.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 uzavretou medzi spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom mal súd preukázané, že spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. postúpila predmetné pohľadávky (vrátane pohľadávky voči J. D.) spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými.

26.Výzvou na plnenie zmenky zo dňa 19.01.2011 bolo súdu preukázané, že žalobca vyzval J. D. na zaplatenie zmenkovej sumy.

27.Protokolom o predložení zmenky na zaplatenie zo dňa 07.02.2011 podpísaným riaditeľkou pobočky žalovaného na Murgašovej ul. č. 3 v Košiciach a V.. Z. Y. - bankárom špecialistom mal súd preukázané, že zmenkový dlžník J. D., nemal na účtoch vedených u žalovaného finančné prostriedky na úhradu zmenkovej sumy.

28.Upovedomením indosanta o výkone práva vyplniť neúplnú zmenku a o odopretom zaplatení zmenky zmenkovým dlžníkom zo dňa 10.02.2011 bolo súdu preukázané, že žalobca oznámil spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., že dňa 07.02.2011 došlo k výkonu práva vyplniť zmenku, a že jednotliví zmenkoví dlžníci boli v dostatočnom časovom predstihu vyzvaní, aby sa v tento deň dostavili na miesto platenia uvedené na zmenke. Napriek výzvam sa žiaden z uvedených dlžníkov nedostavil na miesto platenia a nedošlo k plneniu dlžnej sumy.

29.Správou pre vystaviteľa o výkone práva vyplniť neúplnú zmenku, o odopretí prijatia a o odopretí zaplatenia zmenky zo dňa 10.02.2011 mal súd preukázané, že žalobca oznámil J. D. vyplnenie zmenky dňa 07.02.2011 a neuhradenie dlžnej sumy zo zmenky.

30.J. D., ani žalovaný zmenkovú sumu doposiaľ žalobcovi neuhradili.

31.Na preukázanie výšky dlžnej sumy žalobca okrem zmenky predložil súdu aj Výpočet aktuálnej výšky úveru k 07.02.2011, podľa ktorého výsledná suma je 3 312,76 EUR a kópiu prvej strany Rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2009-1713, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.02.2010, ktorým Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie zaviazal J. D. zaplatiť spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. sumu 1 346,36 EUR s úrokom vo výške 214,77 EUR a úrokom vo výške 17,65% ročne odo dňa 27.09.2006 zo sumy 1 269,52 EUR do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 125,39 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8% ročne odo dňa 16.07.2008 zo sumy 1 269,52 EUR do zaplatenia, ako aj trovy konania 297,68 EUR.

32.Podľa ust. § 471 ods. 2 konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

33.Podľa ust. § 75 zák. č. 191/1950 Sb. vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub

zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

34.Podľa ust. § 77 zák. č. 191/1950 Sb. pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke

(§ 10). Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.

35.Podľa ust. § 78 zák. č. 191/1950 Sb. vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky. Vlastná zmenka, sročná určitý čas po videní, musí byť predložená vystaviteľovi na videnie v lehotách uvedených v § 23. Lehota po videní beží od dáta videnia potvrdeného podpisom vystaviteľa na zmenke. Ak vystaviteľ odoprie potvrdiť a datovať videnie, treba to zistiť protestom (§ 25), od dáta ktorého začína bežať lehota po videní.

36.Podľa ust. § 11 zák. č. 191/1950 Sb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie). Zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, nech prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú zmenečne zaviazanú osobu. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.

37.Podľa ust. § 12 zák. č. 191/1950 Sb. indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú. Čiastočný indosament je neplatný. Ak znie indosament na majiteľa, platí za nevyplnený.

38.Podľa ust. § 13 zák. č. 191/1950 Sb. indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza). V indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný na rub zmenky alebo na prívesok.

39.Podľa ust. § 14 zák. č. 191/1950 Sb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. Ak ide o blankoindosament, môže majiteľ: a) vyplniť indosament vo svojom mene alebo v mene niekoho iného; b) indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu; c) odovzdať zmenku tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosácie zmenky.

40.Podľa ust. § 15 zák. č. 191/1950 Sb. ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. Indosant môže zakázať ďalšiu indosáciu zmenky; v tomto prípade nezodpovedá tým, na ktorých bola zmenka ďalej indosovaná.

41.Podľa ust. § 16 zák. č. 191/1950 Sb. o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom. Ak niekto príde o zmenku akýmkoľvek spôsobom, nie je nový majiteľ, ktorý preukáže svoje právo spôsobom uvedeným v odseku 1, povinný zmenku vydať, okrem ak ju nadobudol zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

42.Podľa ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v znení platnom a účinnom v čase vystavenia zmenky a uplatnenia nárokov z nej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

43.Podľa ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v platnom znení: (1) Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. (2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

44.Podľa ust. § 33 zák. č. 191/1950 Sb. zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.

45.Podľa ust. § 38 zák. č. 191/1950 Sb. zmenku sročnú v určitý deň alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní. Predloženie zmenky odúčtovni rovná sa jej predloženiu na platenie.

46.Podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

47.Podľa ust. § 47 zák. č. 191/1950 Sb. všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila. Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.

48.Podľa ust. § 48 zák. č. 191/1950 Sb. majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Ak sa vykoná postih pred sročnosťou, odpočítajú sa od zmenkovej sumy úroky za medzidobie. Tieto úroky sa vypočítajú podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň postihu v mieste bydliska majiteľa.

49.Podľa ust. § 70 zák. č. 191/1950 Sb. zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky. Nároky majiteľa proti indosantom a proti vystaviteľovi sa premlčujú v jednom roku od dáta protestu včas urobeného alebo pri doložke "bez trov" v jednom roku odo dňa sročnosti zmenky. Nároky indosantov proti iným indosantom a proti vystaviteľovi sa premlčujú v šiestich mesiacoch odo dňa, keď indosant zmenku vyplatil, alebo keď bol nárok proti nemu súdne uplatnený.

50.Podľa ust. § 71 zák. č. 191/1950 Sb. prerušenie premlčania je účinné len proti tomu, u koho nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie.

51.Podľa ust. § 175 O.s.p. ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie. Ak odporca nepodá námietky včas alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro

podané námietky, námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou osobou, súd odmietne. Ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz. Ak je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vzatý späť celkom po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu pred jeho právoplatnosťou, súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz vydal so súhlasom odporcu, uznesením zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz zruší a konanie zastaví. Rovnako postupuje aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka. Ak odporca do vyhlásenia rozsudku podľa odseku 3 vezme späť podané námietky, súd uznesením rozhodne o pripustení späťvzatia námietok a o náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu. Právoplatnosťou uznesenia o pripustení späťvzatia námietok nadobúda zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz právoplatnosť. Ak súd schváli zmier po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu, súd súčasne uznesením zruší vydaný zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz. Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v zmenkovom platobnom rozkaze alebo šekovom platobnom rozkaze sa postupuje podľa § 164. Súd postupuje podľa odsekov 1 až 7 aj vtedy, ak navrhovateľ predloží v prvopise oddelene prevedený záložný list skladiskového záložného listu alebo tova- rový záložný list, 17) o ktorých pravosti niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnené práva.

52.Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

53.Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka: (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. 54.Podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

55.Podľa ust. § 387 Obchodného zákonníka: (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

56.Podľa ust. § 388 Obchodného zákonníka: (1) Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. (2) Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo b) právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.

57.Podľa ust. § 391 Obchodného zákonníka: (1) Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. (2) Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

58.Podľa ust. § 392 Obchodného zákonníka: (1) Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. (2) Pri práve na

čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

59.Podľa ust. § 393 Obchodného zákonníka: (1) Pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava. (2) Pri právach z vád vecí plynie premlčacia doba odo dňa ich odovzdania oprávnenému alebo osobe ním určenej alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť vec prevziať. Pri nárokoch zo záruky za akosť plynie premlčacia doba vždy odo dňa včasného oznámenia vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád od uplatnenia práva treťou osobou.

60.Po vyplnení má zmenka všetky zákonom predpísané náležitosti, takže je z formálneho hľadiska platná, žalobca ju súdu predložil v prvopise, o jej pravosti nebol dôvod pochybovať.

61.Zmenka sa stala zročnou dňa 07.02.2011. Vystaviteľ zmenku neuhradil. Žalobcovi vzniklo právo vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. Takouto osobou bol aj žalovaný ako indosant.

62.Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. ( ďalej len ZZ ) žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana žalovaného vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.

63.Z hľadiska koncentračnej zásady platí, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu musí byť uvedené všetko, čo žalovaný proti platobnému rozkazu namieta. Obsah námietok môže vychádzať z práva hmotného alebo procesného. Ak je dôvodom námietok žiadosť o povolenie splátok, nejde o odôvodnené námietky, pretože sa nimi nespochybňuje povinnosť zaplatiť požadovanú sumu.

64.Súvislý rad indosamentov je podmienkou pre uplatnenie legitimačného účinku rubopisu, táto legitimácia je len formálno-právna, domnienka nemusí zodpovedať realite a majiteľ zmenky nie je povinný dokazovať, ako sa k nemu zmenka dostala. Žalobca svoje právo nepretržitým radom indosamentov preukázal a žalovanému sa nepodarilo preukázať opak, preto domnienka vyjadrená v čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona je namieste. Žalobca predložením originálu zmenky s nepretržitým radom indosamentov svoje práva zo zmenky preukázal.

65.Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zmenka v čase, kedy bola rubopisovaná na rad žalobcu, neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil žalobca na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú vystaviteľ uzavrel so žalovaným. Žalovaný namietol, že žalobca nebol oprávnený blankozmenku vyplniť voči nemu, takéto oprávnenie neudelil, vyplnená zmenka ho preto nezaväzuje, v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona môže byť zaviazaný len podľa pôvodného textu, a keďže listina v tom čase ešte neobsahovala podstatné náležitosti zmenky, zmenkovým dlžníkom sa nestal. Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný bol priamym účastníkom dohody o vyplňovacom práve, preto aj keď sám oprávnenie neudelil, musel pri indosovaní blankozmenky počítať s možnosťou, že neúplná listina môže byť doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sám s vystaviteľom blankozmenky dojednal. Všeobecne sa uznáva, že len taký dlžník, u ktorého nemožno dôvodiť ani len neformálnu dohodu o vyplňovacom práve, t.j. ktorý pri podpisovaní blankozmenky nemohol jej vyplnenie vôbec predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona zaviazaný podľa pôvodného textu listiny. Žalovaný pri indosovaní vedel, že zmenka je neúplná a podľa potvrdenia o omeškaní dlžníka, už v tom čase vedel, že sú splnené podmienky, za ktorých má majiteľ právo blankozmenku vyplniť. Musel preto pri indosovaní zmenky počítať s tým, že v blankozmenke majiteľ doplní chýbajúce údaje. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísal bez toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčil, ktorú skutočnosť je potrebné považovať za konkludentne prejavený súhlas s vyplnením blankozmenky aj s účinkami voči nemu. Blankozmenka i zabezpečená pohľadávka boli prevedené na žalobcu a s prevodom blankozmenky na

žalobcu prešlo bez ďalšieho aj právo blankozmenku vyplniť. Z neoddeliteľnosti vyplňovacieho práva k blankozmenke od danej listiny (zmenky) plynie záver, že s prevodom alebo prechodom blankozmenky na inú osobu zároveň bez ďalšieho prechádza právo ju vyplniť na nadobúdateľa listiny, bez toho aby bolo nutné ohľadne nej uzatvárať zmluvu o postúpení pohľadávky alebo obdobnú zmluvu. Žalobca nadobudol zmenku pred jej vyplnením a bol oprávnený zmenku v súlade s dohodou vyplniť. Ako zmenkovú sumu uviedol sumu 3 312,77 EUR a ako dátum splatnosti uviedol deň 07.02.2011.

66.Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preuká-zanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výni-močne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

67.Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť.

68.Podľa ust. § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

69.Ďalej žalovaný namietol výšku sumy, ktorú žalobca do blankozmenky doplnil, ale námietku vymedzil len tým, že žalobca nijak nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, a vzhľadom na to, že on už nie je veriteľom zabezpečovanej pohľadávky, označil argumentum ad absurdum prijatie výkladu, že on musí preukazovať obsah a výšku zabezpečovanej pohľadávky. Mal za to, že ak blankozmenku vyplnil žalobca, je prirodzené, že on musí preukázať výšku sumy, ktorú do blankozmenky doplnil ktorej zaplatenia sa domáha. Podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Námietku vymedzenú iba tvrdením, že žalobca nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, nie je možné posudzovať podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, keďže podstata námietky nespočíva v tvrdení, že žalobca nedodržal dojednania o vyplnení blankozmenky, ale v tom, že žalobca dodržanie dojednaní nepreukázal. V zmenkovom konaní sa pri dokazovaní o dôvodnosti námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu vychádza zo skutočnosti, že zmenka je nesporný, dokonalý a abstraktný cenný papier. Pre uplatnenie postihových práv zo zmenky má zmenkový veriteľ povinnosť preukázať, že je riadnym majiteľom zmenky, o pravosti ktorej nie je dôvod pochybovať (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona a § 175 ods. 1 O.s.p.). Keďže zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier, jej majiteľ nie je v zmysle § 495 Občianskeho zákonníka povinný preukázať dôvod záväzku, t.j. ani to, ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje a aká je jej výška. Rovnaká zásada sa uplatňuje aj v prípade, ak sa pôvodne neúplná listina po doplnení chýbajúcich údajov stala spätne ku dňu jej vystavenia riadnou zmenkou. Majiteľ preto nie je povinný preukazovať, či blankozmenku vyplnil oprávnene, ani či vyplnenie uskutočnil v súlade s dojednaním. Napriek tomu, že zmenka nie je verejná listina, takže pri jej hodnotení ako listinného dôkazu sa nevychádza z prezumpcie pravdivosti jej obsahu (§ 134 O.s.p.), nie je možné nebrať do úvahy ustanovenie čl. I. § 10 zmenkového zákona ako predpisu osobitnej povahy, ktoré tým, že dáva dlžníkom z takejto zmenky právo namietať proti jej vyplneniu, zároveň dlžníkov zaťažuje povinnosťou preukázať, že chýbajúce údaje 1eboli vyplnené podľa dojednania. Zmenkou zabezpečovaná pohľadávka je v čl. I ods. 2 dohody o vyplňovacom práve k zmenke definovaná ako pohľadávka a jej príslušenstvo, vyplývajúca zo zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0075 5015 05 RSU zo dňa 19.07.2005, alebo z odstúpenia od nej. Žalobca bol preto oprávnený doplniť do blankozmenky nielen úverovú istinu, ale aj jej príslušenstvo, ktorým sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca predložil časť rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2009-1713, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.02.2010, ktorým bola Elena Vandráková zaviazaná zaplatiť spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. sumu 1 346,36 EUR s úrokom vo výške 214,77 EUR a úrokom vo výške 17,65% ročne odo dňa 27.09.2006 zo sumy 1 269,52 EUR do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 125,39 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8% ročne odo dňa 16.07.2008 zo sumy 1 269,52 EUR do zaplatenia, ako aj trovy konania 297,68 EUR. Týmto rozsudkom žalobca výšku kauzálnej pohľadávky preukázal. Keďže žalovaný v námietkach správnosť výšky doplnenej zmenkovej sumy výslovne nenamietal, nemohol by sa súd jej výškou zaoberať ani v prípade, ak by žalobca do

blankozmenky doplnil sumu, ktorá nároky priznané rozhodcovským rozsudkom prekračuje. Na základe vykonaného dokazovania súd hodnotil aj námietku žalovaného ohľadne nesprávne určenej zmenkovej sumy za nedôvodnú. Jedná sa o námietku nekonkrétnu a preto neprejednateľnú. Z námietky nie je jasné, aká suma mala byť do zmenky dopísaná. Nie je preto možné posúdiť ani v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napadnutý a ktorá časť uplatneného nároku má byť vôbec premetom námietkového konania. Pokiaľ žalovaný v námietkach tvrdí, že zmenka bola vypísaná nesprávne, v rozpore s dohodou, musí rovnako vedieť, ako mala byť vyplnená správne. Na preukázanie tvrdených skutočností žalovaný neuviedol žiaden relevantný dôkaz, nepreukázal nijakým spôsobom neplatnosť zmenky, nepreukázal nesprávnosť alebo zlý výpočet výšky zmenkovej sumy, hoci o povinnosti predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia bol riadne poučený. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho ako účastníka v konaní zaťažuje v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. . Žalobca špecifikoval zmenkovú sumu a v súlade s Dohodou o vyplňacom práve zmenky vyplnil chýbajúce náležitosti zmenky a túto následne uplatnil na súde.

70.Žalovaný tiež namietal, že žalobca v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona stratil voči nemu zmenkové práva tým, že nepreukázal predloženie zmenky na platenie. Zmenku splatnú v určitý deň musí podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. V tomto prípade bola zmenka splatná v pobočke OTP Banky Slovensko, a.s., v Košiciach ( čl. I. § 4 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona). Žalobca splnenie svojich povinností vo vzťahu k predloženiu zmenky na platenie preukázal Výzvou na plnenie zmenky z 19.01.2011, Protokolom o predložení zmenky na platenie zo 07.02.2011, Upovedomením indosanta o výkone práva vyplniť neúplnú zmenku a o odopretom zaplatení zmenky zmenkovým dlžníkom zo dňa 10.02.2011 a Správou pre vystaviteľa o výkone práva vyplniť neúplnú zmenku, o odopretí prijatia a o odopretí zaplatenia zmenky z 10.02.2011. V zmysle uvedeného žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval vystaviteľa, aby zmenku v deň splatnosti v platobnom mieste zaplatil, ale v uvedený deň sa do platobného miesta vystaviteľ nedostavil a zmenku nezaplatil. Majiteľ vlastnej zmenky by stratil postihové práva proti nepriamym dlžníkom len vtedy, ak by zmenku v lehotách uvedených v čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona nepredložil vystaviteľovi na platenie. Žalobca preukázal, že lehoty dodržal, preto bez ohľadu na to, že sa vystaviteľ o prezentovaní zmenky z vlastnej viny nedozvedel, žalobca zmenkové práva proti žalovanému nestratil. Z hľadiska zachovania práv je relevantné len to, že žalobca v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil. Žalobca sa domáha plnenia z vlastnej zmenky t.j. zo zmenky, ktorou jej vystaviteľ bezpodmienečne prisľúbil zaplatiť zmenkovú sumu v deň splatnosti. Na rozdiel od zmenky cudzej nie je pri vlastných zmenkách podmienkou k tomu, aby bol priamy dlžník zmenkovo zaviazaný, potrebný jej akcept. Podľa čl. I. § 78 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. je vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky. Ak nebola zmenka zaplatená, musí majiteľ urobiť protest pre neplatenie v niektorý z dvoch pracovných dní nasledujúcich po splatnosti zmenky ( čl. I. § 44 ods. 3 zákona ). V danom prípade zmenka bola vystavená s doložkou bez protestu, ktorá tým, že ju napísal vystaviteľ, platí aj proti nepriamym dlžníkom. Povinnosť preukázať, že lehoty neboli dodržané musí v zmysle čl. I § 46 ods. 2 zmenkového zákona ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. V tomto prípade je to žalovaný, ktorého dôkazné bremeno ťaží.

71.Za rozhodujúce považoval žalovaný kauzálne námietky, vyplývajúce z jeho vlastného vzťahu k prvému indosatárovi BBF capital, a.s., s ktorým 26.09.2006 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok. Namietol, že absentuje kauza zmenky, lebo on podľa zmluvy za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok nezodpovedá, takže spoločnosť BBF capital, a.s. by dnes nemohla spravodlivo žiadať plnenie z rovnakej zmenky, a ak u BBF capital, a.s. absentuje kauza tejto zmenky, musí záver o absencii kauzy zmenky platiť aj pre nárok uplatnený žalobcom. Žalovaný tvrdil, že žalobca pri nadobúdaní zmenky vedel, za akých podmienok on kauzálnu pohľadávku postúpil, musel preto vedieť, že za vymoženie kauzálnej pohľadávky nezodpovedá a že sa môže kauzálnymi námietkami brániť proti povinnosti zmenku zaplatiť. Ak napriek tomu zmenku nadobudol, konal vedome na jeho škodu. Skutočnosť že žalobca pri nadobúdaní zmeniek vedel, že on za vymoženie kauzálnych pohľadávok nezodpovedá, vyplýva podľa žalovaného už z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v ktorom žalobca opisuje pôvod pohľadávok. O tom, že bol oboznámený s obsahom zmluvy o postúpení, ktorú uzavrel s BBF capital, a.s., svedčí bod 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú žalobca uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o. dňa 18.12.2008 a v ktorom žalobca prehlásil, že je .. „plne oboznámený s povahou, zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje''. Žalovaný teda považoval za preukázané, že žalobca v čase nadobúdania zmeniek vedel, že on za vymoženie pohľadávok

nezodpovedá, čo samotné podľa neho už stačí na záver o vedomom konaní na jeho škodu. Tými istými skutočnosťami zároveň považoval za preukázaný aj úmysel žalobcu nadobudnúť zmenky s cieľom uplatniť ich napriek tomu voči nemu. Vedomé konanie indosatára na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky je subjektívny vzťah nového majiteľa k prevodu zmenky. O nepoctivé nadobudnutie sa jedná vtedy, ak indosatár reálne v okamihu nadobudnutia zmenky vie, aké sú kauzálne súvislosti zmenky a akú konkrétnu obranu dlžník pri splatnosti uplatní. Len samotná vedomosť indosatára o skutkovom podklade námietok, ktoré proti predchádzajúcim majiteľom prichádzajú do úvahy, ešte neznamená, že zmenku nadobudol vedome na škodu dlžníka. Nadobúdateľ musí pri nadobúdaní zmenky vedieť, že koná na škodu dlžníka, t.j. že v dôsledku osobných vzťahov dlžníka s predchádzajúcimi majiteľmi zmenky táto škoda dlžníka ohrozuje a zmenku nadobudne napriek tomu, že vie, že jej uplatnením voči dlžníkovi mu spôsobí škodu. Súhlasiť treba so žalovaným, že nadobúdateľ nemusí mať priamy úmysel škodu dlžníkovi spôsobiť, ale postačí, že vie, že mu škodu spôsobiť môže a pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený. V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa pri nadobúdaní zmenky s kauzálnou pohľadávkou oboznámil, poznal jej povahu, stav a pôvod, včítane zabezpečenia, ktoré sa na pohľadávku vzťahovalo (vyplýva to napr. aj z bodu 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008). Žalobca uviedol, že presné podmienky, za akých žalovaný pohľadávky predával, nepoznal. Súčasne však označil za štandardné, že ten, kto pohľadávky predáva, sa za ich vymožiteľnosť nezaručí. Vzhľadom na to považoval aj súd za preukázané, že žalobca pri nadobúdaní zmeniek vedel, resp. prinajmenšom mohol vedieť, že ani žalovaný za vymožiteľnosť kauzálnych pohľadávok nezodpovedá. Napriek tomu dospel súd k záveru, že vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky na škodu žalovaného nebolo v konaní preukázané. Vykonané dôkazy hodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobca v okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu žalovaného a že práve s týmto úmyslom ich nadobudol.

72.Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 3CbZm 274/2014-185 zo dňa 20.04.2016 súd zistil, že konateľ žalobcu (spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.) vo svojej výpovedi uviedol, že úverové pohľadávky, ktorých pôvodným veriteľom bol žalovaný, nadobudol v čase, kedy nemal skúsenosti so zmenkami, bol to najväčší problém, s ktorým sa právnici borili, lebo dovtedy so zmenkami nerobili. Chcel mať istotu, že zmenky budú dobre indosované. Zmenky len skontroloval, či boli naňho prepísané a uložil ich do trezoru. Jemu postupník nedeklaroval, že za vymožiteľnosť zmeniek bude zodpovedať žalovaný, predpokladal, že ani postupník v tom čase o zodpovednosti žalovaného nevedel. Úverové pohľadávky hneď po kúpe uplatnil na rozhodcovskom súde, tento postup považoval za výhodnejší, lebo jednak sa v rozhodcovskom konaní uplatňuje fikcia doručenia, takže na rozhodnutie nebolo treba dlho čakať, a jednak všetky pohľadávky mohol žalovať na jednom mieste, nebolo to prácne. Následne prebehlo exekučné konanie a niektoré pohľadávky boli vymožené. Až neskôr, po analýzach zistil, že žalovaný na zmenkách nevylúčil zodpovednosť za zaplatenie a stal sa zmenkovým dlžníkom. Ak by o tejto skutočnosti vedel v čase postúpenia pohľadávok, možno by uvažoval aj o kúpe ďalších balíkov pohľadávok žalovaného, ktoré mu boli ponúknuté. Po zistení, že na zmenkách chýba vylúčenie, ktoré by mu bránilo vymáhať od všetkých, čo sú na zmenke podpísaní, zmenky postupne vypĺňal a uplatňoval proti dlžníkom. Použil len tie zmenky, v ktorých mu úverový dlžník pohľadávku nezaplatil ani v exekúcii, v súdnom konaní si zmenky uplatnil iba voči žalovanému, ktorý je zo všetkých indosantov najbonitnejší dlžník, voči vystaviteľom už získal exekučný titul na rozhodcovskom súde a ďalší exekučný titul preto nebol potrebný. Z tohto rozsudku súd tiež zistil, že z výpovede N.. C. U. (predsedu predstavenstva spoločnosti BBF capital, a.s.) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm 39/2014 a ani z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by si v čase indosovania zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že žalovaný príslušnou doložkou na zmenke nevylúčil svoju zodpovednosť za jej zaplatenie, čím de iure poskytol zabezpečenie. Skutočnosť, že postupca nepovažoval žalovaného za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie je zrejmá aj z toho, že ho o postúpení písomne neupovedomil (resp. žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by mu oznámenie zaslal), hoci podľa bodu 5.7. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 mal povinnosť postúpenie oznámiť nielen dlžníkom, ale aj tým, ktorí poskytli zabezpečenie. Z výpovede svedka vyplynulo, že spoločnosť BBF capital, a.s., resp. LICITOR factoring, s.r.o. skúpili viacero balíkov pohľadávok, ktorých pôvodným veriteľom bol žalovaný, zabezpečených zmenkami, pričom žalobca od nich odkúpil len jeden balík (cca 300 pohľadávok), takže časť zmeniek majiteľa nezmenila.

73.Je pravdou, že žalobca nepoužil zmenky v súdnom konaní pri vymáhaní úverových pohľadávok od úverových dlžníkov, samotnú túto skutočnosť však nie je možné považovať za úmysel žalobcu od počiatku zmenky uplatniť výlučne len proti žalovanému. Žalobca dostatočne vysvetlil, prečo takýto postup zvolil. Treba však uviesť, že ani v prípade, ak by žalobca hneď po nadobudnutí uplatnil zmenky voči vystaviteľom, nič by mu nebránilo, aby dodatočne v súdnom konaní zaplatenie žiadal aj od žalovaného (čl. I. § 47 ods. 2 a 4 zmenkového zákona).

74.Pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre uplatnenie kauzálnych námietok v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona, je rozhodujúci úmysel indosatára nadobudnúť zmenku na škodu dlžníka. Nadobúdateľ teda už v čase indosovania musí vedieť nielen to, aké sú kauzálne súvislosti zmenky, ale vedomosť musí mať aj o konkrétnych námietkach, ktoré sa dlžníkovi z kauzálneho vzťahu ponúkajú. Na základe skúsenosti z rozhodovacej činnosti súd nemá dôvod pochybovať že nie každý majiteľ alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon dôkazom je aj konanie žalovaného pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil, nemožno vyvodzovať žiadne závery. Žalobca tvrdil, že v čase indosovania zmeniek ešte nevedel, že nenapísaním príslušnej doložky žalovaný svoju zodpovednosť za zaplatenie zmeniek nevylúčil, a keďže ani z ostatných vykonaných dôkazov opak nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri nadobúdaní zmeniek vedome na škodu žalovaného. Nedbanlivosť žalobcu, dokonca ani jeho hrubá nedbanlivosť, spočívajúca v tom, že pri vynaložení patričného úsilia mohol už pri nadobúdaní zmeniek zistiť, že žalovaný je nepriamym zmenkovým dlžníkom, nepostačuje. Kauzálne námietky preto nie sú prípustné.

75.Z rovnakých dôvodov, ktorými žalovaný odôvodnil vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky na jeho škodu, považoval za preukázané, že sa žalobca pri uplatňovaní zmenky dopúšťa šikanózneho výkonu práva, keď si z titulu zmenky uplatňuje v skutočnosti kompenzáciu za nevymožiteľné úverové pohľadávky. K tejto námietke je potrebné v prvom rade poukázať na to, že zmenkový zákon je zákonom špeciálnym, má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy. Zmenkové vzťahy je možné posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši. Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade uplatní považuje len Občiansky zákonník ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. upravuje iba užší okruh vzťahov, najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo zmenky sa preto ako všeobecný predpis uplatní len vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani Občiansky zákonník. Posúdiť zmenkovo-právny vzťah podľa ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, resp. § 265 Obchodného zákonníka by preto bolo možné jedine v prípade, ak by zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje. Zmenka je dokonalý, nesporný a abstraktný cenný papier. Práva a záväzky sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od mimozmenkových vzťahov, a to ani v prípade, ak ide o tzv. zabezpečovaciu zmenku. Ak majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, previnil sa hrubou nedbanlivosťou alebo konal na škodu dlžníka, poskytuje mu zmenkový zákon ochranu tým, že mu umožňuje brániť sa proti zaplateniu zmenky aj námietkami vyplývajúcimi z mimozmenkových vzťahov. Za prílišný formalizmus nie je podľa názoru súdu, možné považovať skutočnosť, že ak špeciálna právna norma výslovne pripúšťa možnosť vznášať kauzálne námietky len za presne stanovených podmienok, súd neprizná úspech námietkam, odvolávajúcim sa jedine na ustanovenia všeobecného predpisu, ktoré nie sú na zmenkový vzťah vzhľadom na osobitnú úpravu použiteľné. Vedomé konanie na škodu dlžníka, za ktoré je treba považovať aj dôvody, ktorými žalovaný odôvodnil námietku výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity, je podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona právne významné len v prípade, ak týmto spôsobom majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní. Prípadné zneužitie práva, ku ktorému došlo neskôr, už nemá na povinnosť dlžníka zmenku zaplatiť žiaden vplyv. Vzhľadom na to, že zmenkový zákon ochranu dlžníka rieši vyčerpávajúcim spôsobom, nie je možné jeho ustanovenia vykladať extenzívne, ani posudzovať práva majiteľa zmenky a povinnosti zmenkového dlžníka podľa ustanovení všeobecného predpisu. Pokiaľ by súd nepriznal žalobcovi právo zo zmenky jedine preto, že z dôvodov vyplývajúcich z mimozmenkových vzťahov by posúdil jeho postup nasledujúci po nadobudnutí zmenky ako šikanózny výkon práva, zámerne smerujúci k poškodeniu žalovaného, v skutočnosti by týmto postupom porušil kogentnú úpravu, vyplývajúcu z čl. I. § 17 zmenkového zákona. Pravdou je, že Ústavný súd Českej republiky v náleze č. IV. ÚS 457/10 z 18.07.2013 vyslovil názor, že aj v zmenkových vzťahoch nemôže súd priznať ochranu výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, ale v tam riešenom prípade bol zmenkový dlžník spotrebiteľ ako „slabšia“ strana, od ktorej sa nedá očakávať hlbšie povedomie o zmenkovom práve a zmenka bola uplatnená medzi

subjektmi, ktoré zásadne neboli v rovnakom postavení. Ústavný súd zdôraznil, že treba rozlišovať, či do zmenkového vzťahu vstupujú dvaja podnikatelia, alebo podnikateľ a nepodnikateľ.

76.Je potrebné tiež poznamenať, že žalovaný sa odvoláva na ekvitu a podnikateľské riziko žalobcu, pričom v dôsledku svojej chyby pri prevode zmenky sa snaží preniesť toto riziko na žalobcu, ktorý však nie je bezprostredným nadobúdateľom zmenky, resp. práv zo žalovaným postúpených pohľadávok. Žalovaný tiež tvrdil, že od úverového dlžníka nechcel požadovať plnenie zo zmenky. Je potom otázne za akým účelom zabezpečoval svoje úvery zmenkami.

77. Žalovaný tiež poukázal to, že predmetná zmenka sa javí ako „spotrebiteľská“ a súdy sa nezaoberali a nezdôvodnili či je platná. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v predmetnom konaní nie je ani jeden z účastníkov spotrebiteľom v zmys1e zák. č. 250/2007 Z.z. a žalovaného nie je možné považovať za slabšiu stranu, ani pomer účastníkov sa nedá považovať za nerovnovážny. Zmenka v predmetnom prípade bola vystavená v roku 2005 a až zákonom č. 129/2010 Z.z., účinným od 01.01.2011 bolo neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Nie je preto namieste posúdiť neplatnosť zmenky z pohľadu čl. III., § 3a zmenkového zákona. Z uvedeného vyplýva, že zmenka z formálno-právneho hľadiska je platná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona. Súd tiež poukazuje na to, že v predmetnom prípade zaviazanosť žalovaného zo zmenky nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (ust. § 17 zmenkového zákona, účinného od 23.12.2015), ale v súvislosti s garančným účinkom indosamentu.

78.Čo sa týka námietky, že zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, vznesenej až v záverečných podaniach žalovaného, súd poukazuje na ust. § 175 ods. 4 O.s.p. - koncentračnú zásadu námietkového konania, v zmysle ktorej nie je možné prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Navyše žalovaný sám koncipoval zmluvu o úvere, ktorá bola dôvodom vystavenia zmenky, preto ak by zmluva obsahovala neprijateľné podmienky v neprospech spotrebiteľa, mohol ich sám v námietkach označiť a len v takom prípade by sa súd zmluvou ako spotrebiteľskou mohol zaoberať.

79.Žalovaný namietol, že predmetnú pohľadávku postúpil z úverového vzťahu, ktorý predmetná zmenka zabezpečovala zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2006 na spol. BBF capital, a.s. V súlade s § 527 ods. 2 OZ, postupca ručí za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky len ak sa na to písomne zaviazal. V danom prípade žalovaný poukázal na ust. čl. VII. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávok, kde postupca - žalovaný neručil za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok a preto podľa jeho názoru nie je možné prihliadnuť na zodpovednosť indosanta podľa ust. § 15 a 47 zmenkového zákona.

80.Každú zmenku, ktorá nebola vystavená na rad, možno previesť rubopisom, pričom aktívna legitimácia žalobcu k uplatneniu práv zo zmenky vyplýva z prevodných účinkov zmenky a nie zo zmluvy o postúpení pohľadávky, zmenkou zabezpečenej. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že táto námietka žalovaného nie je dôvodná, nakoľko žalobca si uplatňuje zmenkovú istinu od indosanta - nepriameho dlžníka zo zmenky, ktorý svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky nevylúčil. K indosamentu nepripojil doložku vylučujúcu jeho zodpovednosť napr. bez záväzkov, alebo sine obligo a pod.

81.Súd námietku premlčania tak zmenkového nároku ako aj námietku premlčania vyplňovacieho oprávnenia posúdil ako nedôvodnú.

82.Právo vyplniť blankozmenku nepatrí k majetkovým právam, je prejavom výkonu vlastníckeho práva. Vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, iba k nej sa viaže, od nej je závislé a iba k nej je akcesorické. Toto právo nie je možné previesť samostatne, bez listiny, ku ktorej sa viaže, aj vykonať ho môže len vlastník blankozmenky. V zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vlastnícke právo nepremlčiava, nemôže sa preto premlčať ani výkon vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a doplniť v predmete svojho vlastníctva chýbajúce údaje. Vyplňovacie právo trvá dovtedy, kým je listina blankozmenkou a zanikne jeho výkonom, keďže využitím bolo právo konzumované. Ak sa využitím vyplňovacieho oprávnenia stala listina riadnou zmenkou, dlžník sa proti vyplneniu môže brániť už len námietkami podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. Vzhľadom na to, že veriteľovi nie je možné premlčané právo priznať v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a obdobne aj § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka), námietka premlčania musí byť uplatnená len v tom súdnom konaní, v ktorom sa právo vykonáva. Vyplňovacie právo žalobcu

zaniklo skôr, než sa toto súdne konanie začalo (právo sa skonzumovalo). Možnosť dovolať sa premlčania práva, ktoré zaniklo predtým, než sa dlžník premlčania dovolal, ostáva viac-menej v rovine teoretickej, keďže už niet práva, ktoré by súd nemohol veriteľovi priznať. Ak nie sú v dohode o vyplnení žiadne podmienky pre stanovenie údaja splatnosti zmenky, pričom je dostatočným spôsobom stanovené, aká výška zmenkovej sumy má byť v blankozmenke doplnená, potom je zrejmé, že doba splatnosti zmenky nesmie predchádzať dobe splatnosti zabezpečeného záväzku. Pri splnení tejto podmienky môže veriteľ do blankozmenky vyplniť akýkoľvek dátum splatnosti. Žalovaný namietol, že sa premlčalo právo majiteľa zmenky na jej vyplnenie. Táto námietka je nedôvodná, lebo právo na vyplnenie blankozmenky, ako je to vyššie uvedené, sa nepremlčuje. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa dovolá dlžník premlčania, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka u súdom vymáhaných práv začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy právo mohlo byť uplatnené na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Do úvahy nepripadá aplikácia § 70 zmenkového zákona, lebo právo vyplniť blankozmenku nie je zmenkovým nárokom. Neuplatní sa ani § 100 Občianskeho zákonníka ani § 391 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo v tejto veci je uplatnený nárok na zaplatenie zmenky a nie nárok z vyplňovacej dohody. Predmetom konania je plnenie zo zmenky a nie je možné nepriznať zmenkovému veriteľovi jeho zmenkovú pohľadávku, lebo uplatnený zmenkový nárok sa premlčuje v trojročnej lehote odo dňa splatnosti zmenky podľa ust. § 70 ods. 1 zmenkového zákona bez akejkoľvek väzby na premlčacie lehoty v Obchodnom alebo Občianskom zákonníku. Okrem toho nárok veriteľa z dohody o vyplnení blankozmenky nie je právom vymáhateľným na súde a aj z tohto dôvodu sa vyplňovacie právo nepremlčuje. Právo veriteľa na vyplnenie blankozmenky realizuje veriteľ priamo jeho vyplnením. Toto právo je právom akcesorickým k blankozmenke a je závislé na jej existencii. Pokiaľ existuje blankozmenka, potom musí trvať aj právo veriteľa na jej vyplnenie, ak nie je toto právo inak zmluvne obmedzené. Takým obmedzením by mohla byť napr. dohodnutá lehota, v ktorej by bolo možné blankozmenku doplniť. V prípade jej porušenia by sa alebo jednalo o zmenku vyplnenú v rozpore s dohodou o jej vyplnení a ani tu by neprichádzalo do úvahy premlčanie nároku.

83.Vyplnením chýbajúcich údajov sa listina stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, ako by nikdy blankozmenkou nebola. Preto sa premlčanie zmenkových práv, vyplývajúcich z takejto listiny, môže posudzovať len podľa zmenkového zákona ako osobitného predpisu. Na základe čl. I. § 70 ods. 2 zmenkového zákona sa nároky majiteľa zmenky s doložkou „bez trov“ proti indosantom premlčujú v jednom roku odo dňa splatnosti zmenky. Zmenkový zákon má povahu špeciálneho predpisu, a keďže začiatok plynutia lehoty, v ktorej sa zmenkové nároky premlčujú, je v ňom výslovne určený, nie je možné túto otázku posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, či Obchodného zákonníka ani v prípade, ak pôvodne bola listina blankozmenkou. Žalobca bol v zmysle čl. I. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k zmenke oprávnený doplniť v blankozmenke zmenkovú sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva a ako dátum splatnosti bol oprávnený uviesť deň výkonu práva. Ako dátum splatnosti uviedol deň 07.02.2011 a žalobca návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na súd podal dňa 18.03.2011, teda v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na to, že oprávnenie nebolo časovo obmedzené, nič žalobcovi nebránilo, aby právo využil kedykoľvek po tom, čo sa predpoklady vyplnenia naplnili. Skutočnosť, že v tom čase už od splatnosti najstaršej nezaplatenej pohľadávky uplynula doba, v ktorej sa právo premlčiava, nemá na vyplňovacie právo vplyv, premlčaním právo nezaniká a vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nemá prípadné premlčanie kauzálnej pohľadávky na zmenkový záväzok vplyv.

84.Súd nevykonal výsluch J. D. ako svedkyne vzhľadom na hospodárnosť konania ako aj na to, že skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom objasnené, už boli preukázané listinnými dôkazmi.

85.Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný nepreukázal, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho prihliadnuť. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.

86.Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 890,29 EUR.

87.Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

88.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich v sume 890,29 EUR žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 890,29 EUR vrátane DPH, t. j. za 4 úkony právnej pomoci po 121,17 EUR plus DPH (písomné vyjadrenie k námietkam žalovaného, účasť na pojednávaniach v dňoch 27.04.2012 a 31.03.2017, vyjadrenie k dovolaniu žalovaného), za dva úkony právnej pomoci po 30,29 EUR plus DPH (účasť na pojednávaniach v dňoch 13.09.2016 a 11.11.2016, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), režijný paušál 2 x 7,63 EUR plus DPH, 1 x 8,04 EUR plus DPH, 2 x 8,58 EUR plus DPH a 1 x 8,84 EUR plus DPH, náhrada za stratu času v súvislosti s cestami na pojednávania osobným motorovým vozidlom z Prešova do Košíc a späť v dňoch 13.09.2016, 11.11.2016 a 31.03.2017 v sume 86,66 EUR plus DPH (za 6 polhodín, 4 x 14,30 EUR a 2 x 14,73 EUR) a cestovné na pojednávania osobným motorovým vozidlom z Prešova do Košíc a späť v dňoch 13.09.2016, 11.11.2016 a 31.03.2017 v sume 60,69 EUR plus DPH (dňa 13.09.2016

- základná náhrada 0,183 x 84 km + DPH a náhrada za PHM na 84 km a pri cene benzínu bez DPH 1,022 EUR/1l, dňa 11.11.2016 - základná náhrada 0,183 x 84 km + DPH a náhrada za PHM na 84 km a pri cene benzínu bez DPH 1,07 EUR/1l a dňa 31.03.2017 - základná náhrada 0,183 x 84 km + DPH a náhrada za PHM na 84 km a pri cene benzínu bez DPH 1,066 EUR/1l) podľa ust. § 10, 13a, 15, 17 a 18 vyhl. číslo 655/2004 Z. z. v platnom znení.

89.Súd rozhodoval v tomto konaní len o trovách, ktoré vznikli po vydaní zmenkového platobného rozkazu vzhľadom na to, že o trovách súvisiacich s vydaním zmenkového platobného rozkazu bolo rozhodnuté v predmetnom zmenkovom platobnom rozkaze.

90.Prisúdené trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( § 251 ods. 1 O.s.p. )

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.