Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/135/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu Východoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanému H.X. F., X.. XX. X. XXXX, V. L. E. XXX, E., v konaní o zaplatenie 166,75 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 166,75 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou dožadoval zaplatenia žalovanej sumy s odôvodnením, že dňa 27.8.2014 bola u žalovaného vykonaná kontrola odberného miesta (odberného zariadenia) G. Č.. XX/X, F.. Vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste (odbernom zariadení) G. Č.. XX/X, F. zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 o energetike a zmene a doplnení niektorých zákonov. 2. Doba trvania neoprávneného odberu od 25. 2. 2014 do 27. 8. 2014 bola určená podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2010 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca si voči žalovanému v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil sumu 168,84 eur, ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 2. 9. 2014 s lehotou splatnosti 16. 9. 2014 nakoľko v prípade neoprávneného odberu ide o skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zákona, bolo vo veci začaté trestné stíhanie. Trestným rozkazom sp. zn. 2T/62/2014 zo dňa 23. 10. 2014 právoplatným dňa 6. 11. 2014 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Týmto rozhodnutím bola žalobcovi priznaná náhrad škody vo výške 2,09 eur so zvyškom nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný na občianske súdne konanie. Žalovaný je naďalej povinný nahradiť žalobcovi škodu vo výške 166,75 eur. 3. K žalobe pripojil zápis o zistenom neoprávnenom odbere, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa Vyhlášky MV SR č. 292/2012, faktúru č. XXXXXXXXXX, VS 6100088850 zo dňa 2. 9. 2014, trestný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/62/2014-82 zo dňa 23. 10. 2014, predžalobnú upomienku zo dňa 6. 10. 2014 s doručenkou podpísanou žalovaným 10. 10. 2014 . Listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 3 až 8 spisu.

4. Na pojednávaní sa strany sporu nezúčastnili, doručenie predvolania mal súd riadne vykázané, žalobca svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, preto v zmysle § 180 pojednával súd v ich neprítomnosti.

5. Žalobca sa k veci vyjadril po doručení predvolania v tom zmysle, že celkový nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v peňažnom vyjadrení predstavuje 1 704,74 eur bez DPH. Nakoľko však takto určená škoda môže predstavovať neprimeranú tvrdosť zákona, žalobca si v rámci svojej dispozičnej zásady uplatnil voči žalovanému už v trestnom konaní sumu 168,84 eur a po čiastočnom priznaní v adhéznom konaní, v tomto konaní zostatkovú sumu vo výške 166,75 eur, a to napriek jeho vyššie uvedenému celkovému nároku.

6. Podľa § 46 zákona ods. 1,2 zák. č. 251/2012 o energetike a zmene a doplnení niektorých zákonov Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, dodávke alebo združenej dodávke elektriny, zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

7. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

8. Podľa § 36 ods. 2 písm. e) cit. zák. odberateľ elektriny v domácnosti je povinný uhradiť odvod určený osobitným predpisom spôsobom podľa osobitného predpisu.

9. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že žaloba je v plnom rozsahu opodstatnená. Súd mal preukázané, že žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že sa dopustil neoprávneného odberu elektrickej energie, čím žalobcovi vznikla škoda - išlo o spotrebovaných 12 122 kWh elektrickej energie a žalobca žiadal priznať z titulu neoprávneného odberu len časť vzniknutej škody vo výške 168,84 eur v tomto konaní, pretože už trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves 2T/62/2014-82 zo dňa 23. 10. 2014 bol žalovaný uznaný vinným za to, že v období od 15. 8. 2014 do 27. 8. 2014 v F. X. G. N. Č.. XX/X v rodinnom neoprávnene odoberal elektrickú energiu, odber ktorej je spoplatňovaný v zmysle § 36 ods. 2 písm. c) zákona 251/2012 Z. z. o energetike tak, že z distribučnej siete vzdušného nízkonapäťového vedenia vodičom CY 1,5 mm2 napojil domácnosť na elektrickú inštaláciu, pričom odber nebol zaznamenávaný, čím pre žalobcu spôsobil škodu vo výške 2,09 eur, prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čím spáchal na veci , ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, čím spáchal trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zákona a za to mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 80 hodín. Zároveň bol zaviazaný v prospech žalobcu zaplatiť škodu vo výške 2,09 eur a žalobca so zvyškom nároku na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 6. 11. 2014.

10. Súd mal teda preukázané, že žalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky náhrady škody, pretože porušil povinnosť stanovenú v § 36 ods. 2 písm. c) zákona č. 251/2012. Preukázateľne spôsobil žalobcovi škodu minimálne v žalovanej výške a porušenie právnej povinnosti je v príčinnej

súvislosti so vzniknutou škodu. Z týchto dôvodov súd žalovaného zaviazal na plnú úhradu žalovanej sumy.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

12. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok zo žaloby rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkov s použitím položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkovej, pretože žalobca bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. I) zákona o súdnych poplatkov od platenia oslobodený a preto podľa výsledku sporu zaviazal súd na úhradu poplatku neúspešnú stranu sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.