Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cbi/20/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 proti žalovanému: Mgr. Marek Piršel, Kopčianska 10, Bratislava, správca úpadcu: B., podnikajúci pod obchodným menom Gabriel Csöz, 925 42 Trstice č. 522, IČO 32 362 242, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel, s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. U r č u j e s a , že pohľadávka žalobcu na sociálne poistenie za obdobie apríl 2015 vo výške 63,73 eur prihlásená v konkurznom konaní úpadcu B. IČO: 32 362 242 vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/6/2015 je pohľadávkou proti podstate.

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.6.2015 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka v celkovej výške 63,73 eur, prihlásená do konkurzného konania vedeného na tunajšom súde pod č.k. 25K/6/2015 je pohľadávkou proti podstate. V žalobe žalobca uviedol, že Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25.3.2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 63 zo dňa 1.4.2015 sp. zn. 25K/6/2015 začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi Gabriel Cs?z. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 7.4.2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 70 zo dňa 14.4.2015 sp. zn. 25K/6/2015 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 15.4.2015. Zároveň bol do funkcie ustanovený správca. Žalobca, ktorý je v zmysle ustanovenia § 179 ods. 1 písm. f) zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vecne príslušný uplatňovať pohľadávky voči uvedenému úpadcovi si podaním č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 13.5.2015 v súlade s § 87 zák. č. 7/2005 Z.z. na Okresnom súde Trnava a u správcu prihlásil svoju pohľadávku po vyhlásení konkurzu, t.j. pohľadávku proti podstate - nezaplatené poistné na sociálne poistenie za mesiac apríl 2015 vo výške 136,57 eur. Správca v liste zo dňa 18.5.2015, doručenom žalobcovi dňa 22.5.2015 konštatoval, že uvedená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate iba v časti pripadajúcej na obdobie po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu t.j. od 16.4.2015 do 30.4.2015 t.j. v sume 68,28 eur pohľadávku uznal. V ostatnom rozsahu t.j. v sume 68,29 eur sa nejedná o pohľadávku proti podstate a poprel ju čo do právneho dôvodu a výšku. Žalobca s popretím nesúhlasí. V zmysle ust. 87 ods. 2 ZoKR : „Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku.“ Žalobca má za to, že vyššie uvedená pohľadávka za mesiac apríl 2015 je pohľadávkou, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Pre určenie, či pohľadávku neprihlásiť do konkurzu, ale je pohľadávkou proti podstate, je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, ktorý ZoKR v ust. § 23 ods. 1 určuje: „Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom“. Podľa ust § 199 ods. 9 ZoKR: „Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku“. Týmto momentom nastávajú tak hmotnoprávne ako aj procesné účinky spojené s vyhlásením konkurzu, a v tomto prípade to bol deň 15.4.2015. K uvedenému dňu úpadca bol v Sociálnej poisťovni evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa ust. § 141 ods. 1 písm. zákona NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 2. Podľa ust. § 142 ods. 1, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 143 ods. 1 poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. 3. Pohľadávka proti podstate za mesiac apríl 2015 vo výške 136,57 eur vznikla z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie na základe výpisu z daňového priznania SZČO. Splatnosť poistného vyplývajúca zo zákona o sociálnom poistení nastala dňa 11.5.2015, teda jednoznačne až po vyhlásení konkurzu. Keďže poistné nebolo do dňa splatnosti uhradené, vznikla Sociálnej poisťovni pohľadávka. Skutočnosť vzniku pohľadávky nie je správcom popieraná. S tvrdením správcu, že prihlásená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate iba v časti pripadajúcej na obdobie po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu t.j. od 16.4.2015 do 30.4.2015, nie je možné súhlasiť, nakoľko prihlasovanie pohľadávok na poistnom pomerne za časť mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz, nemá od 1.8.2006, kedy došlo k zrušeniu ust. § 152 a nasl. zákona o sociálnom poistení, ktorý to umožňoval, oporu v žiadnom právnom predpise. Pohľadávka na poistnom sa týka časového obdobia jedného kalendárneho mesiaca tak, ako mzda, od ktorej sa odvíja vymeriavací základ na určenie odvodovej povinnosti na poistnom. Iné delenie pohľadávky na poistnom na časové úseky menšie ako kalendárny mesiac zákon č. 461/2003 Z. z. nepozná. Preto nie je možné posudzovať poistné v rámci jedného mesiaca v časti za pohľadávku do vyhlásenia konkurzu a v časti po vyhlásení konkurzu. Žalobca bez určenia predmetnej pohľadávky za pohľadávku proti podstate nemôže byť v konkurznom konaní voči úpadcovi uspokojený. Tým je daný pre žalobcu naliehavý právny záujem na určení predmetnej pohľadávky za pohľadávku proti podstate.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.1.2017 (č.l. 37 spisu) uviedol, že popretie pohľadávky mení len v rozsahu tak, že ju uznáva ako pohľadávku proti podstate vo výške 72,84 eur, t.j. za 16 dní mesiaca apríl 2015 a vo zvyšku (63,73 eur) trvá na popretí. Dal do pozornosti napr. ust. § 21, 145, 148 Zákona o sociálnom poistení, z ktorých vyplýva, že poistenie na sociálne poistenie je možné rozdeliť na viac častí. Žalobca vo zvyšnej časti svojej pohľadávky, ktorá sa nepovažuje za pohľadávku proti podstate môže postupovať podľa § 28 ZKR. Na základe toho žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.2.2017 uviedol, že je nesporné, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 7.4.2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 70/2015 dňa 14.4.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Hmotnoprávne ako aj procesné účinky spojené s vyhlásením konkurzu nastali dňa 15.4.2015. Vychádzajúc zo všetkých právnych predpisov, podľa ktorých žalobca svoje pohľadávky do konkurzu prihlasoval pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie za mesiac apríl 2015 považuje za prednostnú pohľadávku v zmysle ust. § 87 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z.. Z ust. § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva zamestnávateľovi povinnosť predkladať Sociálnej poisťovni výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného. Predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov sa stáva známou presná suma poistného, ktorú je Sociálna poisťovňa povinná zaúčtovať a zaviesť do svojho účtovníctva, má vedomosť o jej výške ako aj právo požadovať od platiteľa poistného konkrétne plnenie.

S poukazom na § 29 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z. z. žalobca až po predložení mesačného výkazu poistného a príspevkov môže na účely prihlasovania pohľadávok dokladovať takúto pohľadávku vyhlásením o evidencii pohľadávky v účtovníctve. Absenciu uvedeného vyhlásenia sankcionoval ZoKR povinnosťou správcu takúto pohľadávku poprieť. Poistenie vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem určený v zákone (§ 20 zákona o sociálnom poistení) a jeho obsahom okrem iného je povinnosť fyzických alebo právnických osôb povinne sociálne poistených plniť povinnosti, ktoré im zákon ukladá. Vznik pohľadávky na poistnom ako právo Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžnej sumy poistného v zmysle vyššie citovaných právnych noriem sa viaže na moment splnenia zákonnej povinnosti, a to predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov, kedy sa žalobca dozvie o výške odvodu za konkrétne časové obdobie, a teda vzniká jej právo na plnenie vo vykázanej výške. Následne, v prípade nedobrovoľného splnenia povinnosti včas a v správnej výške (po splatnosti poistného - § 143 zákona o sociálnom poistení), žalobca uplatňuje a vymáha pohľadávku ďalej v zmysle zákona o sociálnom poistení a spôsobom podľa právneho režimu dlžníka, v akom sa tento v danom čase nachádza. Povinnosť žalovaného platiť poistné za mesiac apríl 2015 vzniklo na základe výpisu z daňového priznania počas konkurzného konania, t.j. splatnosť poistného vyplývajúca zo zákona o sociálnom poistení nastala dňa 11.5.2015. Vstup fyzickej osoby do pracovného pomeru ešte neznamená, že táto bude zúčastnená na sociálnom poistení napr. po celé rozhodné obdobie, nakoľko zákon o sociálnom poistení pripúšťa a upravuje aj dôvody vylúčenia povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom, ktoré môžu mať za následok prerušenie resp. zánik jeho účasti na poistení aj v priebehu mesiaca (napr. § 140). Pohľadávka na poistnom nevzniká vstupom fyzickej osoby do pracovného pomeru, nakoľko nebolo by možné nikdy ustáliť, že zamestnávateľ, ktorý inak plní odvodové povinnosti, nemá pohľadávku na poistnom, nakoľko by vznikala každým dňom v mesiaci, bez ohľadu na to, či došlo k odpracovaniu pracovnej zmeny, za ktorú prináleží mzda. Iným spôsobom povedané, každý zamestnávateľ by bol dlžníkom Sociálnej poisťovne už pri vzniku prvého pracovného pomeru, hoci zatiaľ by nikto nevedel v akej výške. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že poistenie na sociálne poistenie je možné rozdeliť na viac častí (do vyhlásenia konkurzu a po vyhlásení konkurzu) s uvedeným tvrdením nie je možné súhlasiť, nakoľko prihlasovanie pohľadávok na poistnom, pokutách a penále pomerne za časť mesiaca, v ktorom bola začatá reštrukturalizácia alebo vyhlásený konkurz, nemá od 1.8.2006, kedy došlo k zrušeniu ust. § 152 a nasl. zákona o sociálnom poistení, ktorý to ukladal, oporu v žiadnom právnom predpise. Okrem toho pohľadávka na poistnom sa týka časového obdobia jedného kalendárneho mesiaca tak, ako mzda, od ktorej sa odvíja vymeriavací základ na určenie odvodovej povinnosti na poistnom. Toto tvrdenie má oporu v ust. § 139 ods. 1 zákona o sociálnom poistení :“Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné...“, Iné delenie pohľadávky na poistnom na časové úseky menšie ako kalendárny mesiac zákon o sociálnom poistení nepozná a neprichádza do úvahy, a teda nemožno rozlíšiť ani poistné ku dňu 15.4.2015, kedy nastali účinky vyhláseného konkurzného konania.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Poverená pracovníčka žalobcu v konaní uviedla, že zotrváva na obsahu písomných podaní a predmetná pohľadávka na poistnom sa týka časového obdobia jedného kalendárneho mesiaca tak ako mzda od ktorej sa odvíja vymeriavací základ na určenie odvodovej povinnosti na poistnom. Predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov sa stáva známa presná suma poistného ktorej sociálna poisťovňa je povinná zaúčtovať a zaviesť do svojho účtovníctva. Splatnosť poistného za mesiac apríl 2015 vyplývajúca zo zákona o sociálnom poistení nastala jednoznačne po vyhlásení konkurzu prvým dňom nasledujúceho mesiaca, preto popretá pohľadávka vo výške 63,73 eur je pohľadávkou proti podstate.

8. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že sa pridržiava obsahu vyjadrenia k žalobe. Pohľadávka žalobcu v zmysle § 87 ods. 2 nie je vlastne v celom rozsahu pohľadávkou proti podstate vzhľadom na to, že ustanovenie je značne kogentné a za pohľadávku proti podstate, ktorá sa týka poistného je možné považovať iba pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu t.j. 15.4.2016 a v časti 63,73 nie je pohľadávkou proti podstate. V prípade, ak by ZoKR poistné za celý mesiac považoval za pohľadávku proti podstate, bolo by to v zákone jasne uvedené ako to je napr. pri výživnom alebo mzde zamestnanca. § 87 ods. 2 písm. d/, g/ napríklad. Nový správca dodatočne uznal spornú pohľadávku žalobcu ešte vo výške 4,56 eur, teda spornou zostáva pohľadávka vo výške 63,73 eur, ktorá je predmetom konania. Žalobca má stále možnosť si prihlásiť popretú pohľadávku a to formou prihlášky.

9. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

10. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

11. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

12. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

13. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

14. Podľa § 32 ods. 19 ZKR, pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

15. Podľa § 46 ods. 1 nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu,1a) ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.

16. Podľa § 87 ods. 1 pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. (2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi

zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

Podľa § 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, b) dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia, c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania, d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu 2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len "príspevky na starobné dôchodkové sporenie") nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

17. Podľa § 20 ods. 1 cit. zákona povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 142 ods. 1 cit. zákona poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.

19. Podľa § 143 ods. 1 cit. zákona poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c), sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového

poistenia a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a, 139b ods. 1 a 2 a § 139c ods. 3 sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, sú splatné do ôsmeho dňa a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a).

20. Podľa § 143 ods. 2 cit. zákona poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

21. Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby o určenie popretej pohľadávky bolo nutné ako predbežnú otázku posúdiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn. 25K/6/2015 zo dňa 7.4.2015, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV č. 70 zo dňa 24.6.2014, bol vyhlásený dňom 15.4.2015 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 konkurz na majetok dlžníka B. a súčasne bol za správcu ustanovený právny predchodca žalovaného. Dňom 16.4.2015 začala v zmysle § 28 ods. 2 plynúť 45 dňová základná lehota na podávanie prihlášok. Žalobca zaslal prihlášku správcovi dňa 13.5.2015, teda v zákonnej lehote. Správca v 30 dňovej lehote na popieranie pohľadávku dňa 18.5.2015 poprel s tým, že písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 22.5.2015. Dňa 23.5.2015 začala plynúť žalobcovi v zmysle § 32 ods. 9 30 dňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Žalobca ako veriteľ si uplatnil právo na určenie popretých pohľadávok na súde žalobou dňa 1.6.2015. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote a teda včas.

22. Predmetom podaného návrhu je určenie, že pohľadávka vo výške 63,73 eur je pohľadávkou proti podstate. pritom rozlišuje dve skupiny pohľadávok. Jednou sú pohľadávky, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu a uplatňujú sa prihláškou podľa ustanovenia § 28 a druhou sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku a ďalšie v zákone uvedené pohľadávky, medzi nimi napríklad aj dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré sa uplatňuje u správcu v zmysle ustanovenia § 87 ZKR. Pre rozlišovanie pohľadávok je tak rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu.

23. Pre posúdenie právnej otázky, či pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu je potrebné zistiť, kedy uplatnené právo vzniklo. Právne predpisy pri niektorých pohľadávkach rozlišujú moment vzniku a moment jej splatnosti. Zákon o sociálnom poistení upravuje len splatnosť poistného v dôsledku čoho moment vzniku a moment splatnosti tejto pohľadávky, ktorá sa platí jednorázovo za uplynulý mesiac je totožný (§ 142 a 143 zákona o sociálnom poistení). Podľa je z hľadiska časového vzniku pre určenie, či pohľadávka je pohľadávkou proti podstate právne relevantné s § 87 ods. 2 len to, aby pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu a moment jej splatnosti je právne irelevantný.

24. Z ustanovení § 143 ZSP vyplýva, že povinná osoba platí poistné (odvádza) za predchádzajúci mesiac, resp. časť mesiaca po ktorú poistenie trvalo. Nie je možné platiť také poistné, na ktoré nevzniklo právo, pričom v § 143 ZSP stanovuje jeho splatnosť. V zmysle § 142 ods. 1 a 2 ZSP sa poistné platí za kalendárny mesiac pozadu. Rovnako aj rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné (§ 139 ZSP). Z uvedeného vyplýva, že poistné sa platí za predchádzajúci mesiac, resp. pokiaľ trvalo poistenie len za časť kalendárneho mesiaca, tak za túto časť uplynulého mesiaca (§ 142 ods. 1 a 2 ZSP). Rovnako aj rozhodujúcim obdobím

na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné (§ 139 ZSP). Ustanovenie § 87 ods. 2 špecifikuje v rámci výpočtu pohľadávok proti podstate i pohľadávku poistného na sociálne poistenie, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Na základe vyššie uvedeného právo na sociálne poistné vzniká prvým dňom nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Z týchto dôvodov nie je možné pohľadávku prihlásiť skôr ako pohľadávka vznikla a preto sa ani pohľadávka nestane skôr splatnou v dôsledku vyhlásenia konkurzu, ako samotná pohľadávka vznikla. V dôsledku vyhlásenia konkurzu sa toto poistné, ktoré vzniklo pred vyhlásením konkurzu stalo podľa § 46 ods. 1 splatným momentom, keď nastali právne účinky vyhlásenia konkurzu. Sociálne poistné za mesiac apríl 2015, ktoré ako pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu dňa 1. mája 2015 je teda pohľadávkou proti podstate aj v alikvotnej výške 63,73 eur.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol spôsobom ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

26. Podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 by súd procesne plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, žalobca síce bol v konaní plne úspešný, avšak v konaní si náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).