Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-461-2014.pdf
PDF · 132.53 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-12C/461/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcov: 1/ G.. P. O., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky a 2/ P.. T. O., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, obaja trvale bytom M. X., O. XXX/XX, právne zastúpení: Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., IČO 47 551 372, so sídlom Galanta, Mierové námestie 2, proti žalovanej: N. W., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom F., Q. XXX, právne zastúpená JUDr. Soňou Miškovičovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Čsl. Armády 2059/4, o zaplatenie 12.000,- Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 1.728,-Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zastavuje.
II. Žalobu v celom rozsahu zamieta.
III. Žalovanej sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2014 voči žalovanej domáhali zaplatenia sumy 12.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 12.000,- Eur od 28.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že žalovaná spôsobila žalobcom škodu zjavne neodborným postupoma prekročením rozsahu plnomocenstva, ktoré jej udelila žalobkyňa 2/. Žalobcovia za trvania manželstva zakúpili dňa 01.06.2012 od predávajúceho Y., Y..X.. do bezpodielového spoluvlastníctva osobné motorové vozidlo Škoda Octavia za kúpnu cenu 13.107,- Eur. Vozidlo užívala žalobkyňa 2/ pre potreby domácnosti, bolo garážované a do júla 2014 bolo na ňom najazdených 8.000 km. Žalovaná je matkou žalobkyne 2/, zasahovala do manželstva žalobcov, nikdy nemala dobrý vzťah k žalobcom a dlhodobo žalobkyňu 2/ nahovárala na odchod zo spoločnej domácnosti a na rozvod manželstva. V tejto súvislosti žalobkyňu 2/ presviedčala, že pre prípad rozvodu a následného vyporiadania BSM musí byť nemajetná, lebo inak ju manžel pripraví o všetok majetok. Žalobkyňa 2/ skutočne zo spoločnej domácnosti odišla a aj podala návrh na rozvod manželstva. Pri odchode z domácnosti zobrala vozidlo a na naliehanie žalovanej, aby vozidlo predala, ju poverila hľadaním kupca. Nedohodli si žiadnu odmenu, pretože šlo o bezodplatnú pomoc matky voči dcére. Žalobkyňa 2/ odovzdala vozidlo, kľúče od vozidla, malý a veľký technický preukaz a doklady preukazujúce nadobudnutie vozidla žalovanej s tým, aby prípadný záujemca si mohol vozidlo prehliadnuť a overiť jeho vlastníctvo. Žalovanej dala výslovný pokyn, aby bez jej predchádzajúceho súhlasu v žiadnom prípade nebolo vozidlo predané, ale pokiaľ sa nájde kupec, ktorý bude ochotný za vozidlo zaplatiť 10.000,- až 12.000,- Eur, aby túto skutočnosť oznámila žalobkyni 2/. Žalobkyňa 2/ sa následne rozhodne, či vozidlo predá. Žalovaná z vlastného rozhodnutia
poverila sprostredkovaním predaja P. O.. Žalobkyňa 2/ o tomto mužovi vedela iba z počutia, nikdy s ním nebola v osobnom kontakte a ani ho nikdy nepoverila obstarávaním akýchkoľvek svojich záležitostí. Priebežne sa informovala o tom, čo je s vozidlom, avšak žalovaná jej vždy oznámila, že musí počkať, pretože sa hľadá kupec. Medzičasom žalobcovia obnovili spolužitie a žalobca 1/ získal informáciu, že došlo k zmene vlastníka vozidla a ako vlastník už nie je zapísaná žalobkyňa 2/. Následne žalobkyňa 2/ zistila, že vozidlo sa nenachádza v žiadnom z autobazárov v A., kde sa údajne nachádzať malo. Keďže žalovaná nevedela poskytnúť uspokojivú odpoveď, kde sa vozidlo nachádza, bola vyzvaná dňa 28.09.2014 k vráteniu vozidla alebo k zaplateniu kúpnej ceny. Po doručení výzvy žalovaná žalobkyni 2/ začala tvrdiť, že P. O. predal vozidlo za 8.800,- Eur a zarátal si za svoje služby 4.400,- Eur a že zvyšok by mal dať žalovanej, ktorá ich odovzdá žalobkyni 2/. Dodnes sa tak nestalo. Žalobcovia nemajú ani auto ani peniaze. Žalobkyňa 2/ podala na žalovanú trestné oznámenie, pretože konanie žalovanej a prípadne konanie ďalšej osoby, t.j. P. O. považujú za protiprávne. Trestné oznámenie bolo odmietnuté z dôvodu, že ide o občianskoprávny vzťah. Žalobcovia zotrvali na svojom tvrdení, že žalovaná nedostala žiaden pokyn na prevod, predaj, zámenu, odovzdanie vozidla do dispozície inej osobe, prípadne iný úkon s vozidlom, ktoré bolo vo vlastníctve žalobcov. Predmetné vozidlo bolo v BSM a kúpna cena bola zaplatená žalobcom. Žalobcovia nepoverili P. O. k vykonaniu žiadneho úkonu s predmetným vozidlom, nedali mu ho ani do dispozície, aby ho ďalej predával. Od momentu, ako žalovaná odovzdala kľúče od vozidla P. O. (čo potvrdila vo svojej výpovedi dňa 06.02.2017) konala v rozpore s plnomocenstvom a vznikol zodpovednostný vzťah za škodu voči žalobcom. Žalovaná bola splnomocnená len na prepis vozidla, t.j. na fyzické odovzdanie listín na dopravnom inšpektoráte potrebných na prepis vozidla, žalovaná však prekročila rámec poverenia a splnomocnenia a fyzicky disponovala aj s predmetným motorovým vozidlom. Plnomocenstvo k prepisu nebolo v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka platné, o čom mala vedomosť žalovaná. Žalobcovia majú za to, že preukázali porušenie právnej povinnosti žalovanou - svojim konaním prekročila rámec splnomocnenia, existenciu škody - žalobcovia nemajú vozidlo ani im nebola vyplatená kúpna cena, pričom výška bola stanovená na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX vo výške 10.272,- Eur príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou - žalovaná preukázateľne vykonala odovzdanie vozidla do dispozície iného, predaj vozidla, zámenu vozidla, napriek tomu, že nebola so žalobcami dojednaná, čím vznikla žalobcom preukázateľne škoda. Žalovaná konala úmyselne. S P. O. sa dohodla na odovzdaní vozidla do jeho dispozície, okolnostiach predaja a zámeny motorových vozidiel. Ako žalovaná sama vypovedala, sledovala aj situáciu ohľadom predaja v autopredajni, ktorú osobne navštívila a aj telefonicky kontrolovala situáciu, či sa vozidlo už predalo. Dokonca si žalovaná ponechala aj finančné prostriedky, ktoré získala za dve motorové vozidlá zamenené za vozidlo Škoda Octavia. Podľa tvrdenia žalobcov sa žalovaná svojimi rozsiahlymi vyjadreniami a podaniami účelovo snažila preniesť pozornosť od rozhodných skutočností na to, že nebola poverená k odovzdaniu vozidla do dispozície inej osoby, k predaju vozidla, k zámene vozidla a ani sa so žalobcami nedohodla na obstaraní iných úkonov súvisiacich s predmetným vozidlom.
2. Žalovaná s podaným žalobným návrhom nesúhlasila. Uviedla, že P. O. sa pasoval do pozície právneho zástupcu jej dcéry (žalobkyňa 2/), ktorá s týmto právnym zastúpením súhlasila. V tom čase boli pod obrovským tlakom a dcéra sa nachádzala v rozvodovom konaní. P. O., ako vyplýva z čestného vyhlásenia a plnomocenstva ju zastupoval v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaná mu v dobrej viere vyplatila sumu 300,- Eur, čo aj on svojím podpisom potvrdil. Situácia sa samozrejme neskôr vyvinula úplne inak, pretože ho žiadali o predloženie licencie, ktorú im nikdy nepredložil. V tom čase jej dcéra súhlasila so zastupovaním a P. O. tvrdil, že musia robiť všetky kroky, ktoré im odporučí, pretože inak budú konať protizákonne a môžu byť postihnuté políciou alebo súdom. Dcéru presviedčal, že musí byť bez majetku. Nemala by vlastniť žiadny nehnuteľný majetok, ale ani hnuteľný majetok. Robili kroky, ako im povedal P. O.. Vozidlo bolo prepísané na jej osobu, aby sa ho nemohol zmocniť manžel jej dcéry. P. O. navrhol prevod na meno žalovanej, pričom hodnota vozidla bola stanovená na 9.500,- Eur. Čestné prehlásenie zo dňa 23.07.2014 jej bolo v rovnaký deň nadiktované u žalovanej doma a v rovnaký deň bol aj uskutočnený prepis motorového vozidla, ako vyplýva z Osvedčenia o evidencii. P. O. dôvodil dcére žalovanej tým, že peniaze z predaja môže použiť na živobytie, pretože v tom čase dostávala len výživné vo výške 300,- Eur. Tieto peniaze mala použiť pre vlastnú potrebu. P. O. sa zaviazal dcére žalovanej, že v prípade ak dôjde k predaju, zabezpečí jej vozidlo rovnakého typu, k čomu však nikdy neprišlo. Tieto slová povedal priamo P. O.: „že on sa zaviazal, aby mala na živobytie peniaze z predaja vozidla, ktoré si bude výlučne predávať ona sama. Ak bude potrebovať vozidlo pre jej deti, tak sa zaväzuje, pristaviť jej vozidlo rovnakého typu“. V tom čase P. O. verili, no časom zistili, že narazili na podvodníka. Z agendy, ktorú P. O. pripravoval pre jej
dcéru počas rozvodového konania vyplýva, že bolo Okresným súdom S. vydané predbežné opatrenie vo veci starostlivosti o maloleté deti. O rozhodnutí súdu P. O. tvrdil, že nie je právne vykonateľné, čím jej dcéru vystavil možnosti trestného stíhania vo veci nerešpektovania súdneho rozhodnutia. P. O. dcére žalovanej nikdy peniaze nevyplatil. Klamal ich, že motorové vozidlo predal. Ako vyplýva z trestného oznámenia, ktoré podala, na strane 2, odsek 3 - P. O. jej povedal: „Dagmar zabudni na auto, je predané, je to moja pláca za vykonanú prácu, ja už zadarmo robiť nebudem.“ K tomu doplnila, že P. O. počas rozvodového konania jej dcére nikdy nepredložil vyúčtovanie. Odmietol predložiť kúpnu zmluvu. Tvrdil, že zinkasoval sumu 4.400,- Eur a že čaká na zaplatenie druhej polovice. Žalovaná komunikovala s vedúcim autoservisu Š. Y. F. Q. A. s pánom H. W.. Od neho zistila, že predmetné vozidlo sa v servise ani neohrialo a P. O. si vozidlo odviezol. Zástupca vedúceho nevedel uviesť, kam predmetné vozidlo bolo odvezené. Vozidlo bolo odvezené bez preberacieho protokolu a bez zaplatenia sumy 100,- Eur. Žalovaná podala trestné oznámenie na P. O.. Predmetné trestné konanie bolo síce ukončené, avšak žalovaná bude podávať opravný prostriedok, prípadne sťažnosť na Generálnu prokuratúru SR z dôvodu, že v trestnom konaní P. O. nebol vypočutý. Súčasne poukázala na to, že síce P. O. mal vystupovať inkognito, no jej dcéra sa s ním stretla. Jeden krát sa spolu rozprávali o rozvode vo vozidle Seat a to asi hodinu. Potom s ním komunikovala v dobe, keď sa hľadal byt v A., a jeden krát ho videla zozadu, keď jej pristavil vozidlo Volvo vo večerných hodinách. K vozidlu Volvo žalovaná uviedla, že P. O. povedal, že takéto vozidlá dostáva za vykonané právne služby. Ako náhradu za predané vozidlo sa snažil dcére odovzdať niekoľko vozidiel. Najskôr to bolo vozidlo Seat a potom vozidlo Volvo, no išlo o staré vozidlá. Dcéra ich odmietla a trvala na vrátení pôvodného vozidla. Na základe presviedčania P. O. bolo dovezené vozidlo Dacia. Presvedčil ju, že ide o nové vozidlo a že má zaň zaplatiť 1.000,- Eur a plus benzín 20,- Eur. Kúpnu zmluvu na vozidlo vyhotovil P. O.. Podpísal sa, ako svedok pri kúpe svojím pseudonymom P. O.. Chválil sa tým, že sa zaoberá grafológiou a vie si vyrobiť akúkoľvek pečiatku. Kúpnu zmluvu jej nikdy pre dcéru nedal. Predávajúcim bol F. P. z O.. S ním sa dcéra stretla pri podpise kúpnej zmluvy. Dcéra žalovanej podpisovala danú kúpnu zmluvu. Vykonala skúšobnú jazdu za slnečného počasia. Nebola zistená žiadna chyba. Vo večerných hodinách, keď začalo pršať, pri jazde na nákup sa stalo motorové vozidlo neovládateľné. Snažila sa dovolať P. O., ktorý jej nebral telefón. Dovolala sa F. P.Y.. Ten jej začal oplzlo a vulgárne nadávať. Volala na dopravný inšpektorát v S., aby nebol realizovaný prepis motorového vozidla. Z tohto dôvodu sa stretla s P. O. a F. P. za účelom vrátenia vozidla a žiadala aj o vrátenie sumy 1.000,- Eur. Komunikácia prebehla za veľkého teátru, vulgárne sa voči nej správali a vyhrážali sa jej trestným konaním a že či pozná pána W.. Nebola jej vrátená celá suma. Bolo jej vrátených iba 900,- Eur a bola svedkom, ako si delia zvyšných 100,- Eur. Pri návrate z O. do A. videla, že na dvore F. P. sú vraky motorových vozidiel. Domnievala, že aj vozidlo jej dcéry (Škoda Octavia) sa môže nachádzať za vrakmi vozidiel, keďže P. O. jej tvrdil, že vozidlá si dáva opravovať a parkuje u kamaráta. To by tejto skutočnosti zodpovedalo. Tomu, že ich P. O. klamal a zavádzal, svedčí aj tá skutočnosť, že po neúspešnom rozvode, keď sa jej dcéra vrátila k mužovi, Q. P. O.. F. P. sa mu mal pochváliť, že manžel jej dcéry hľadá jej dcéru u F. P., pričom zať potvrdil, že F. P. nepozná a ani tam nebol. O tom jej povedala jej dcéra. Kúpnu zmluvu týkajúcu sa Dacie Logan by mal mať P. O., pretože sa jej pochválil, že vo svojom sejfe si ukladá všetky doklady týkajúce sa jeho činnosti, poskytovania právnej pomoci. Ďalej ju presviedčal o tom, že v spore o BSM, by jej dcéra prišla o svoje auto. Zo žalovanou predloženej moci vyplýva, že ju inicioval P. O. a aj ju zostavil a napísal sám. Na základe tejto plnej moci zo dňa 15.07.2014 ju jej dcéra splnomocnila na prepis vozidla Škoda Octavia. Doplnila, že P. O. im povedal, že ak by vozidlo bolo napísané na žalovanú, tak by jej zať hľadal jej dcéru u nej. Bude lepšie, ak vozidlo bude prepísané na neho. Keď išli na dopravný inšpektorát, bol veľmi nervózny. Neskôr sa dozvedela dôvod jeho nervozity. Bolo to preto, že sa bál, aby jeho zať spolu so synovcom nedali na vozidlo plombu. Zvažovala po tom, ako jej došlo, že P. O. išlo iba o vozidlo, podanie trestného oznámenia priamo na dopravnom inšpektoráte v S.. Neurobila to, pretože jej P. O. hovoril, že je držiteľom zbrane, má právo nosiť zbraň a má arzenál zbraní. Obávala sa ako aj o seba, tak aj o dcéru a vnučky. Bolo vedené trestné konanie vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania. Uznesením zo dňa 10.12.2015 bolo podanie odmietnuté. F. A. S., Ž. Q. O. W. Q. D. U. T. Y. A. Q. P. Kurkin. Dňa 13.01.2016 bola u nej vykonaná domová prehliadka z dôvodu, že jej dcéra podala podnet na trestné stíhanie z dôvodu, že vlastní zbraň a že touto zbraňou sa aj jej mala vyhrážať. Žalovanej bola vykonaná domová prehliadka a po vykonaných úkonoch bolo konanie zastavené. Táto udalosť v nej vyvolala kolaps, a preto nebola schopná sa zúčastňovať vyšetrovacích úkonov. Po dni 23.10.2014 si P. O. zmenil SIM kartu. Nebolo možné s ním komunikovať, osobným stretnutiam sa vyhýbal. Nútil žalovanú k písomnej korešpondencii a povedal, že vozidlo je jeho a na základe žiadneho trestného oznámenia vozidlo nebude vrátené. Komunikoval so žalovanou vulgárne a vyhrážal sa jej, že podá na ňu trestné oznámenie za týranie jeho osoby. Povedal, že proti nemu nikto nič nezmôže a
nikto mu nikdy nič nedokáže, pretože má známosti na najvyšších miestach. Uviedol, že sa veľmi dobre pozná z predsedom Okresného súdu v A. ako aj s JUDr. M., sudkyňou Najvyššieho súdu, ktorá mu vo všetkom radí. K osvedčeniu podpisu na čestných vyhláseniach uviedol, že on ako právny zástupca svojím podpisom sám osvedčuje listiny. P. O. sa pochválil, že podal žalobu na expredsedu Stavebného družstva v A., ktorý ho mal pripraviť exekúciou o jeho byt. O predmetný byt prišiel P. O. preto, lebo ako živnostník si neplnil odvodovú povinnosť voči štátu. Sám sa pochválil, že dva mesiace na expredsedu striehol aj so svojím synom a dokonca na expredsedu aj vystrelil. Toto sú vlastné slová P. O., s týmto sa žalovanej pochválil. Ďalej uviedol, že nebude možné ho vypočuť, pretože je schopný si zabezpečiť potvrdenia od špecialistov. P. O. vystupuje sofistikovane, používa akademické tituly a vystupuje ako ctihodný občan tejto republiky.
3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.01.2017 zobral žalobca späť svoj návrh v časti zaplatenia 1.728,- Eur, pretože na základe vykonaného dokazovania vyplynula hodnota motorového vozidla.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. S poukazom na čiastočné späťvzatie žalobcami, pričom žalovaná nevyslovila nesúhlas, súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil konanie v časti špecifikovanej vo výroku I. tohto rozsudku.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, žalobkyne 2/, žalovanej, svedka H. W., oboznámením najmä žalobného návrhu v spojení s vyjadrením žalobcov a písomných vyjadrení žalovanej, čestných vyhlásení, správy OO PZ, osvedčenia o evidencii, plnomocenstva, listov adresovaných P. O., uznesení OR PZ Nové Mesto nad Váhom, trestných oznámení, návrhu na rozvod manželstva spolu s tlačivom pre dokladovanie, ospravedlnenia a odopretia výpovede zo strany P. O., vyjadrenia OR PZ Trenčín Dopravný inšpektorát, plnej moci, lustrácia vozidla, písomného vyjadrenia H. W., pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
8. Z výpovede žalobcov vyplynulo, že žalobkyňa 2/ dala k dispozícii vozidlo žalovanej len na účel prehliadok prípadných záujemcov o kúpu vozidla. Žalovaná však svoje poverenie prekročila a s autom nakladala spôsobom, na ktorom sa s vlastníkmi nedohodla, resp. nebola poverená. Žalovaná sama potvrdila, že žiadny pokyn od žalobcov k predaju nedostala. Žalobcovia neobdržali za prevod vozidla žiadnu finančnú hotovosť ani inú náhradu. Popreli, že by predajom vozidla poverili P. O. alebo inú osobu. To, že žalovaná previedla vozidlo podporuje aj jej vyjadrenie v trestnom oznámení - „spomínam si, že pri ceste na Dopravný inšpektorát sa celý triasol, bol nervózny. Chovanie som pripisovala tomu, že sa mi vyhrážal, že prepis musím podpísať. Po čase sa priznal, že sa bál, že zať s advokátom zamedzia pohyb auta a dajú naň plombu.“ Žalovaná teda bola dohodnutá s treťou osobou, že vozidlo sa bude predávať. Úmysel vozidlo predať vyplýva zo správania žalovanej, ktorá začiatkom augusta kontaktovala predajňu a zisťovala, čo sa deje s vozidlom. Žalovaná potvrdil, že od žalobcov nikdy nedostala pokyn k predaju od žalobcov, teda žalovaná preukázateľne konala bez akéhokoľvek ústneho alebo písomného poverenia. Žalovaná bola s P. O. dohodnutá na podmienkach predaja. Žalovaný s P. O. vykonal započítanie, o ktorom žalobcovia nemali vedomosť. P. O. ani jedného zo žalobcov neinformoval o obdržaní kúpnej ceny, z čoho možno vyvodzovať, že išlo o zmluvné dojednania medzi žalovanou a P. O., ktorého žalobcovia nepoznajú, neuzatvorili s ním žiadnu ústnu ani písomnú zmluvu a taktiež ho ani ústne ani písomne k ničomu nesplnomocnili ani nepoverili. Žalovaná vozidlo odhlásila a prihlásila na nového držiteľa P. O. v rozpore s tým, ako sa dohodla so žalobkyňou 2/. Ešte pred tým ako žalobkyňa 2/ našla kupujúceho a dohodla sa s ním na predaji vozidla. Žalovaná vedome a úmyselne prekročila právomoc a rozsah splnomocnenia udelenej žalobkyňou 2/ a auto prepísala na nového držiteľa bez toho, aby žalobkyňa 2/ uzavrela kúpnu zmluvu s kupujúcim a dohodla sa s ním na podmienkach predaja. Argument žalovanej, že disponovala plnomocenstvom k prepisu vozidla neobstojí, keďže prepis vozidla bol viazaný na predaj-kúpu vozidla, ktorý mali dojednať žalobcovia a až po uzatvorení kúpnej zmluvy malo dôjsť k samotnému prepisu vozidla. Žalovaná bola teda splnomocnená na prepis vozidla po uzatvorení kúpnej zmluvy zo strany žalobcov.
9. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že od žalobkyne 2/ mala podpísanú plnú moc zo dňa 15.07.2014 za účelom prepisu vozidla. Prepis vozidla bol uskutočnený na P. O., právnika na základe súhlasu žalobkyne 2/. P. O. vykonával pre žalobkyňu 2/ na základe jej súhlasu prostredníctvom žalovanej úkony súvisiace s rozvodom jej manželstva. Predmetné splnomocnenie neobsahuje výšku kúpnej ceny za vozidlo a ani žiadne iné podmienky týkajúce sa prepisu. Na základe toho nie je možné konštatovať, že žalovaná prekročila rozsah daného splnomocnenia a spôsobila tým žalobcom škodu. Žalovaná vozidlo nepredávala a ani E. P. O., ani inej osoby neprevzala kúpnu cenu. Len fakticky na dopravnom inšpektoráte na základe plnej moci zrealizovala prepis tohto vozidla na P. O.. V čestnom prehlásení sa P. O. zaviazal, že je len sprostredkovateľ predaja a vozidlo bude predávať výlučne žalobkyňa 2/. Zaviazal sa na požiadanie, ako advokát žalobkyne 2/, vozidlo vrátiť. P. O. mal vedomosť, že vlastníčkou vozidla je žalobkyňa 2/ a kúpnu cenu nezaplatil žalobkyni 2/. Žalovaná poukázala na to, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že žalovaná vozidlo predávala, že by pred tým uzatvorila kúpnu zmluvu. Žalovaná bola splnomocnená len na prepis vozidla na základe súhlasu žalobkyne 2/ pri vybavovaní rozvodu. Žalovaná si nedohodla s P. O. žiadne podmienky predaja vozidla. Doklady od vozidla odovzdala žalobkyňa 2/ spolu s vozidlom žalovanej, po tom ako žalobkyňa 2/ po telefonickom rozhovore s P. O. s takýmto postupom súhlasila, keďže podľa pokynu P. O. mala byť v priebehu rozvodového konania nemajetná. Na predaji vozidla sa žalobkyňa 2/ dohodla s P. O., ktorý vypracoval a žalobkyni 2/ predložil plnú moc na prepis vozidla prostredníctvom žalovanej. Žalobkyňa 2/ bola oboznámená s čestným prehlásením P.Y. O. zo dňa 23.07.2014, v ktorom P. O. navrhol prevod vozidla na jeho meno v hodnote 9.500,- Eur. K tomuto prevodu malo dôjsť preto, aby sa žalobca 1/, s ktorým sa žalobkyňa 2/ v tom čase rozvádzala, nezmocnil vozidla. Na základe týchto skutočností žalovaná len vykonala úkon, na ktorý bola písomne splnomocnená, t.j. podpísala listinu o prepise vozidla na P. O.. Ak by bola s takýmto postupom žalobkyňa 2/ nesúhlasila, nepodpísala by takúto listinu. Tvrdenie žalobkyne 2/, že bola so žalovanou dohodnutá, že žalovaná použije plnú moc na prepis vozidla po podpise kúpnej zmluvy nie je pravdou.
10. Zo svedeckej výpovede H. W. vyplynulo, že v servise F. v A.e pracoval od roku 2005 do súčasnosti. Pracuje ako predajca nových a jazdených vozidiel. Nevedel sa vyjadriť, či osoba menom O. priviezla vozidlo na predaj, pretože ročne má okolo 150 prípadov ako aj ľudí, ktorí sa prídu na vozidlo pozrieť. Možno by ho spoznal podľa fotografie. Všeobecná prax pri odovzdávaní a preberaní vozidiel je taká, že ak príde klient a požiada o vystavenie vozidla, zanechá na predajni minimálne malý technický preukaz, bielu kartu a kľúče od vozidla. Vystaví sa mu protokol o zanechaní vozidla. Ak je vozidlo prostredníctvom nich aj predané, tak sa vystavia všetky potrebné doklady. Ak vozidlo nie je predané, pretože si to klient rozmyslel, dochádza k odovzdaniu všetkých ním predložených dokladov. Nezostáva ani záznam. Záznamy zostávajú len v prípade predaných vozidiel, pretože predaj vozidla sa zaznamenáva v účtovníctve a doklady, ktoré vypracovali aj archivujú. Nevedel si spomenúť na telefonát so žalovanou v súvislosti s predajom vozidla. Predajca nepožaduje preukázanie vlastníctva k vozidlu, ak osoba má všetky potrebné doklady a má oprávnenie realizovať prepis vozidla. Prepis vozidla sa už ponecháva na osobe, ktorá si nechala vozidlo vystaviť, ak predajňu na prepis vozidla nesplnomocní.
11. Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva PZ v S., Okresný dopravný inšpektorát evidencia motorových vozidiel zo dňa 22.09.2016 vyplynulo, že vozidlo S. Škoda Octavia XZ, Q. S. bolo dňa 18.07.2014 odhlásené na ODI v S. na základe žiadosti a splnomocnenia od Mgr. T. O., nar. XX.XX.XXXX s overeným podpisom.
12. Z plnej moci udelenej dňa 15.07.2014 vyplynulo, že plnú moc udelila žalobkyňa 2/ žalovanej a splnomocnila ju na prepis vozidla na Dopravnom inšpektoráte v S., továrenská značka Škoda Octavia, S. XXXDU, výrobné číslo podvozku S.. Podpis žalobkyne 2/ bol dňa 23.07.2014 úradne osvedčený.
13. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vo veci výpočtu hodnoty vozidla Škoda Octavia, S. XXXDU zo dňa 19.10.2016 bola hodnota predmetného vozidla ku dňu 23.07.2014 vo výške 10.272,- Eur.
14. V zmysle § 31 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
15. Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
16. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
17. Podľa § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.
18. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
19. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
21. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
22. Súd nárok žalobcov na zaplatenie škody posudzoval s ohľadom na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorej predpokladom sú protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu, ktoré sa prezumuje. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov, iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený. Protiprávnosť úkonu podľa § 420 Občianskeho zákonníka teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch upravená jednotne.
23. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na neplatnosť udeleného plnomocenstva a právo žalobkyne uzatvoriť kúpnu zmluvu s poukazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka má súd za to, že predmetné ustanovenie nie je možné vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré má za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. To sa týka predovšetkým toho za akých podmienok pristúpia k uskutočneniu právneho úkonu. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť si zodpovedajúce objektívne informácie potrebné pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné (resp. rozhodné) je preto spôsobilé spochybniť možnosť účinne sa v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka dovolať týmto konaním ovplyvneného omylu. O ospravedlniteľný omyl, ktorým je omyl konajúcej osoby týkajúci sa skutkových okolností (error facti), potom nepochybne nejde, pokiaľ bol tento omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu t.z., že o ospravedlniteľnom omyle nie je možné hovoriť
vtedy, ak konajúca osoba (omylu sa potom dovolávajúca) mala možnosť sa takému omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodujúcimi pre uskutočnenie právneho úkonu. Nie je možné akceptovať, aby sa dalo účinne dovolať neplatnosti pre omyl podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka za situácie, kde sa omylu dovolávala osoba, ktorá zanedbala pre ňu vo veci objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o skutočnom stave veci a bez dôvodu sa vo svojom úsudku nechať mylne ovplyvniť prípadnými inými úvahami o predmete zamýšľaného právneho úkonu. Žalobkyňa 2/ nemohla byť uvedená žalovanou do omylu pokiaľ by si bola bývala prečítala písomný právny úkon, ktorý parafovala svojím podpisom, pretože z tohto bolo jednoznačne poznateľné, čo bolo predmetom splnomocnenia. Žalobkyňa 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že podpísala viacero čistých papierov v priebehu rozvodového konania s úmyslom, aby po rozvode manželstva bola nemajetná. Tieto úkony jej mali byť odporučené P. O., čo tvrdila žalobkyňa 2/ a potvrdila žalovaná. Na základe zistených skutočností má súd za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že by sa žalobkyňa 2/ správala, tak aby si zaobstarala objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považovala za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu.
24. Z citovaného ustanovenia § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že v prípade, ak by aj žalovaná pri prepise vozidla konala nad rámec splnomocnenia, ako tvrdia žalobcovia, zákon s takýmto konaním nespája neplatnosť uzavretých právnych úkonov, ale z takéhoto konania zástupcu je zaviazaný buď zastúpený alebo zástupca. Právnym úkonom zástupcu, ktorý prekročil rozsah svojho oprávnenia zastupovať, je zastúpený viazaný, len pokiaľ úkon dodatočne schváli (ratihabícia). Rovnako platí nevyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej zastúpený prekročenie oprávnenia zástupcu schválil, ak bez zbytočného odkladu neoznámi osobe, s ktorou zástupca konal, svoj nesúhlas. Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že žalobcovia o prepise vozidla vedeli (vyzvali žalovanú na vrátenie vozidla). Súd považuje za preukázané, že žalobca 1/ nenamietol úkon svojej manželky v postavení žalobkyne 2/ a žalobcovia nenamietali vo vzťahu ku kupujúcemu P. O. proti kúpnej zmluve a následnému prepisu vozidla. Teda právny úkon svojho zástupcu, teda uzavretie prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte schválili (konkludentne, žiadali od žalovanej vyplatenie kúpnej ceny). Zároveň mal súd za preukázané, že žalobcovia bez zbytočného odkladu neoznámili svoj nesúhlas s uzavretím kúpnej zmluvy a následným prepisom vozidla, preto aj ak by žalobcovia spochybňovali konkludentný súhlas s uzavretím prepisom vozidla, platila by nevyvrátiteľná domnienka ustanovená § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej zastúpení (žalobcovia) prekročenie oprávnenia zástupcu schválili
25. Pokiaľ ide o uzatvorenie kúpnej zmluvy, tu žalobcovia tvrdili, že žalovaná konala bez akéhokoľvek splnomocnenia, čo žalovaná poprela a uviedla, že len realizovala pokyny svojej dcéry a jej vôľu, ktorú jej oznámil P. O.. V takom prípade je však potrebné aplikovať § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje konanie zástupcu bez plnomocenstva, a podľa ktorého obdobne, ako v prípade § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia sa dozvedeli o uzavretí kúpnej zmluvy a neoznámili, že nesúhlasia s predajom, pretože žalovaná nebola oprávnený ich v tejto veci vôbec zastupovať. Z uvedeného je jednoznačne preukázané, že žalobcovia i v tomto smere úkon zástupcu dodatočne (konkludentne) schválili.
26. Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalobcov, že právne úkony neschvaľovali, pretože hoci schválenie nevykonali výslovne, z dokazovania vyplynulo, že došlo k ich konkludentnému schváleniu. Kúpna zmluva a následný prepis vozidla, ako právne úkony, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhajú, preto z dôvodu prekročenia oprávnenia vyplývajúceho zo splnomocnenia zástupcom a z dôvodu nedostatku splnomocnenia zástupcu, neplatné byť nemôžu a ani nie sú.
27. Bola vznesená námietka neplatnosti právnych úkonov z dôvodu nedodržania písomnej formy splnomocnenia zástupcu. Pre uzavretie kúpnej zmluvy nie je v zmysle zákona potrebná písomná forma. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Kúpna zmluva však nemusela byť uzatvorená v písomnej forme, preto postačovalo i ústne splnomocnenie. Čo sa týka okolností uzatvorenia kúpnej zmluvy, táto otázka zostala medzi stranami sporná. Úplne sa rozišli vo svojich tvrdeniach, za ktorých malo dôjsť k predaju vozidla. Na preukázanie týchto okolností neboli označené dôkazy okrem návrhu na vypočutie P. O. ako svedka. Svedok P. O. odmietol vypovedať ako svedok z dôvodov možnosti trestného
stíhania v zmysle § 201 C.s.p., čo potvrdila aj žalovaná a uviedla, že v súvislosti s trestnými oznámeniami proti P. O. podala podnet na Generálnu prokuratúru SR.
28. Ako je uvedené vyššie, z dokazovania vyplynulo, že žalobcovia kúpnu zmluvu a žalobca 1/ prepis vozidla dodatočne konkludentne schválili. Podľa § 40a druhá veta Občianskeho zákonníka neplatnosti (právneho úkonu, pozn.) sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov. Ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka upravuje tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá je založená na vyvrátiteľnej domnienke. Znamená to, že dokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. Osobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy. Tomu, kto spôsobil relatívnu neplatnosť právneho úkonu, neprislúcha právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, lebo nie je oprávnenou osobou. Premieta sa tu zásada dobrej viery vo svojom špecifickom vyjadrení, t. j. že nikto nemôže mať prospech zo svojho nepoctivého správania sa, resp. že sa takéhoto správania nemôže vo svoj prospech dovolať. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobcovia, najmä žalobkyňa 2/ mali vedomosť o zamýšľanom predaji a prepise vozidla na tretiu osobu, ktoré predbežne prejednávala s P. O. v priebehu rozvodového konania a dala minimálne konkludentný súhlas (ak nie ústny žalovanej, svojej mame) na úkony predchádzajúce prepisu vozidla na P. O.. Ako vyplynulo z výpovedí išlo o zložité obdobie v rodine - rozvodové konanie manželstva žalobcov a s tým spojené riešenie majetkových vzťahov. Vzťahy v rodine naďalej zostali vyhrotené. V prípade, že sa žalobkyňa 2/ dodatočne dovoláva neplatnosti právnych úkonov, súd túto skutočnosť kvalifikoval tak, že ide o úkony, ktorých neplatnosť spôsobila sama žalobkyňa, a preto sa podľa § 40a Občianskeho zákonníka nemôže ich neplatnosti dovolať. Na základe dokazovaním zistených skutočností, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a k zastaveniu konania v časti došlo z dôvodu správania sa žalovaného, a preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.