Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Er-14-2014.pdf
PDF · 67.88 KB
Case nature
Subarea
3Er/14/2014
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská č. 42/535, Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484, proti povinnému: L. T., nar. XX.X.XXXX, I. X, XXX XX L. v konaní o vymoženie 217,31 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod č. Ex 5/2014 z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,57 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 31.12.2013 adresovaného súdnemu exekútorovi sa dňa 9.1.2014 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa číslo 700-3110123113-GC04/13 zo dňa 22.4.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 11.5.2013. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 217,31 Eur a trov exekúcie.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5710 023652* dňa 14.11.2011.
3. V priebehu exekučného konania podaním zo dňa 13.4.2016 doručeným súdu dňa 18.4.2016 podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že na základe vykonaných úkonov za účelom zistenia skutočnosti rozhodujúcich pre úspešný výkon exekučného konania, ktorým vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného v zmysle § 34 Exekučného poriadku vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky, z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného a je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani len na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor oprávneného informoval o stave exekučného konania správou, v ktorej nechal na zváženie jeho dispozičné oprávnenie vo vzťahu k návrhu na vykonanie exekúcie, žiadal ho o oznámenie dôvodov, pre ktoré možno v exekúcii pokračovať a akým spôsobom, to všetko s cieľom, aby nebola oslabená možnosť oprávneného vymôcť svoju pohľadávku. Oprávnený na správu súdneho exekútora žiadnym spôsobom nereagoval.
4. Zo spisu súdneho exekútora Ex 5/20141 súd zistil, že vykonaním úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného (lustrácie v peňažných ústavoch, zisťovanie nehnuteľností a hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, pohľadávok) exekútor zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd po preskúmaní podnetu súdneho exekútora dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora je dôvodný, nakoľko vykonaným zisťovaním majetku povinného nebol zistený žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, vzhľadom na čo je možné konštatovať, že povinný je nemajetný a jeho majetok nepostačuje na úhradu trov exekúcie. V exekučnom konaní bolo preukázané, že povinný nemá žiadne prostriedky na účte, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a nevlastní motorové vozidlo. Vzhľadom na zistený skutkový stav a s prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.
7. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Ak teda mal súd preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil. 8. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnený. Súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu trov podľa § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., t.j. paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov na poštovné - 3,95 Eur (žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie povinnému, konečné vyúčtovanie). Celkovo priznal súd trovy exekúcie, vrátane 20% DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov, nakoľko súdny exekútor preukázal, že je jej platcom vo výške 44,57 Eur. Vzhľadom na uvedené, súd považuje za priznané trovy exekúcie za účelne vynaložené. 9. Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 44,57 Eur. K povinnosti nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bol zaviazaný oprávnený tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, pretože oprávnený v exekučnom konaní nebol úspešný a povinnému nevznikol nárok na náhradu trov konania, súd ich účastníkom konania nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto uznesenia možno podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.