Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-496-2015.pdf
PDF · 103.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/496/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnsdka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XXXX, XXX XX C., o zaplatenie sumy 390,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 81,74 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% počítaným zo sumy 25,09 € od 26.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 27,73 € od 26.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 28,92 € od 26.07.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26.10.2015 doručenou súdu dňa 30.10.2015 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 23.02.2016 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 390,12 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 49,88 € od 26.06.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 52,52 eur od 26.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,72 € od 26.07.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 239,- eur d 26.03.2014 do zaplatenia, z titulu nezaplatených poskytnutých služieb a skutočnej ceny zariadenia, ktoré predstavuje kompenzáciu v podobe náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla. Súčasne žiadal zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
2. Žalovanej bol žalobný návrh doručený postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“). Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žalobou (č.l.1-2), Zmluvou o poskytovaní služby (č.l.4), Dodatkom k Zmluve o poskytovaní služieb (č.l.5), Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (č.l.6-7), Cenníkom pre poskytovanie služieb (č.l.8-17), faktúrami (č.l.18-21), Zmluvou o postúpení pohľadávok (č.l. 22-32), pokusom o zmier (č.l. 33), ako i s obsahom celého spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 a § 297 Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a obsahom listinných dôkazov predložených s návrhom a zistil nasledovné. Žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu navrhovateľa,
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dňa 07.01.2013 Zmluvu o poskytovaní služby F. B. V predmetom ktorej bolo zriadenie a poskytovanie služieb internetu.. Predmetom Dodatku k zmluve zo dňa 08.01.2013 (č.l.5) bolo poskytnutie -predaj zariadenia ZTE Light Tab2 za kúpnu cenu 1,- eur, s dohodnoutou zmluvnou pokutou vo výške 331,94 eur. Žalovaná sa zaviazala užívať zvolený program po dobu 24 mesiacov (zmluva č.l. 4), resp. pre prípad porušenia zmluvných povinností sa žalovaná zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu 331,94 eur v prípade nezotrvania v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov. Uvedenú zmluvnú pokutu si účastníci dohodli v dodatku k zmluve (č.l.5). Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných telefónnej služby.
5. Žalovanej boli vystavené faktúry za poskytnuté služby, a to faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 52,52 eur so splatnosťou dňa 25.03.2013 (predmetom, ktorej boli aj poplatky za prerušenie 19,80 eur a upomienka vo výške 4,99 eur, celkom suma vo výške 24,79 eur s DPH), faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 52,52 eur so splatnosťou 25.06.2013 (predmetom, ktorej boli aj poplatky za prerušenie 19,80 eur a upomienka vo výške 4,99 eur, celkom suma vo výške 24,79 eur s DPH) , faktúra č. XXXXXXXXX vo výške 48,72 eur splatná dňa 25.07.2013 predmetom, ktorej boli aj poplatky za prerušenie 19,80 eur. Žalovaná nezaplatila poplatky za poskytnuté služby za obdobie Dňa 08.03.2014 vystavil právny predchodca žalobcu faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 331,94 € splatnú dňa 25.03.2014, ktorou si uplatnil zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadení v celkovej výške 331,94 eur, pričom žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu ako náhradu škody v podobe skutočnej ceny poskytnutého zariadenia vo výške 239,- eur.
6. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 20.11.2014 uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky.
7. Súd konštatuje, že zmluvné podmienky upravené touto účastníkmi uzavretou zmluvou, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa nad rámec práv a povinností, ktoré upravuje Občiansky zákonník.
8. Súd posúdil vec podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov, pričom pri zmluvách aplikoval ustanovenia zákona č. 610/2003 Z.z. a pri zmluve uzavretej v roku 2012 ustanovenia zákona č. 351/2011 Z.z..
8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
9. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
13. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
14. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
16. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,5%.
20. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
21. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je podaná sčasti dôvodne. Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky. Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený. Žalovanej boli právnym predchodcom žalobcu poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatila riadne dohodnutú cenu, čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr.
22. V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval zaplatenie poplatku za prerušenie služby a odpojenie služby pre neplatenie po 19,80 € vrátane DPH. Nebolo preukázané, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý (k tomu súd poukazuje na poučenie navrhovateľa v konaní podľa § 120 ods. 4 O.s.p.). Žalobca nepreukázal ani skutočné výdavky na prerušenie služby a ani odpojenie, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Z pohľadu súdu prerušenie služby a odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal odporca určitý prospech a teda bol by za ňu povinný platiť. Oba inštitúty sú nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov odporcom, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Prerušenie služby a odpojenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu (jeho právneho predchodcu), nie službou v prospech žalovaného, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Dané poplatky súd nemohol vyhlásiť za neprijateľné, nakoľko nie sú súčasťou zmluvy. Rovnako tak i poplatok 4,99 € za upomienku, ktorého zaplatenia sa domáha v konaní 2x má charakter zmluvnej pokuty, ktorá nebola individuálne dojednaná. Právnemu predchodcovi s upomienkou nevznikli žiadne náklady, nakoľko je spravidla súčasťou vystavenej faktúry, preto súd návrh v tejto časti zamietol.
23. Nárok navrhovateľa na dohodnutú zmluvnú pokutu v uplatnenej výške 239,- € súd vyhodnotil ako neoprávnený, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienku v spotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť takejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel v prvom rade s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech odporcu (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech spotrebiteľa. V druhom rade zmluvná pokuta je stanovená paušálnou sumou a nemení sa v závislosti od dĺžky doby zostávajúcej do skončenia doby viazanosti. Jej suma je rovnaká bez ohľadu na to, či spotrebiteľ nezaplatil mobilnému operátorovi ani jednu platbu za poskytnuté služby, alebo či platil za poskytnuté služby riadne a včas po dobu napr. 20 mesiacov z celkových 24 mesiacov. V jednom i druhom prípade je spotrebiteľ vždy povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Žalobcu dobu riadneho platenia za poskytnuté služby pri uplatňovaní nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty žiadnym spôsobom nezohľadňuje. Podľa názoru súdu, zmluvná pokuta tak, ako bola dohodnutá, teda bez závislosti jej výšky od doby riadneho a včasného plnenia si povinností odporcu (ako aj každého iného spotrebiteľa), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je teda neprijateľnou podmienkou. Na základe neplatnej zmluvnej podmienky nebolo možné v tejto časti priznať navrhovateľovi plnenie a návrhu vyhovieť. Súd k uplatneniu zmluvnej pokuty vo výške 239,- eur ako náhrady škody uvádza nasledovné. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu sa vymedzuje ako následná (sekundárna) právna povinnosť vznikajúca subjektu, ktorý porušil (ohrozil) primárnu právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej povinnosti sú protiprávny úkon (resp. právne relevantná škodná udalosť), ujma, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou, zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade na žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia sa predpokladá (tzv. prezumované zavinenie) a dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho konaniu nebol daný je na škodcovi, v danom prípade na žalovanej. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov a pri neexistencii, čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia škody sa domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby a povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladmi vzniku, tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti, sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník nede? nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Podľa názoru súdu porušenie povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby neviedlo k vzniku škody, nakoľko stanovenie ceny mobilného telefónu má vzťah k zvolenému a poskytovanému programu služieb, keď Zmluva o pripojení je jasná a určitá v základných náležitostiach vrátane kúpnej ceny mobilného telefónu. Zo Zmluvy o pripojení s Dodatkom zo dňa 08.01.2013, ani zo Všeobecných podmienok totiž nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu, ak žalovaný poruší svoje zmluvné povinnosti, rovnako nie je poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu viazané zo strany žalobcu na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Tým, že účastníci uzavreli o kúpe konkrétneho mobilného telefónu zmluvu, tak pre túto konkrétnu kúpu je smerodajná jedine dohodnutá kúpna cena a žiadna iná. Žalovaný ako kupujúci nemohol spôsobiť žalobcovi ako predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty mobilného telefónu svojim ďalším spávaním, nakoľko žalobca mal právo na zaplatenie len kúpnej ceny podľa základného zmluvného dojednania. Rovnako podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom
podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale z časti nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi konania (ich myšlienkového a rozhodovacieho procesu) v rámci zmluvnej voľnosti. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody - kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezaplatenia ceny za poskytnuté služby a nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku odporcu (ako uplatnenej škody), by nebol tento protiprávny úkon, ale uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy o pripojení riadená a ovplyvnená, teda, že poskytol žalovanému zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu z dôvodu, že sa zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú zľavu si pri uzatvorení dodatkov s žalovaným dojednal, nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
24. Pre prípad, že by súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by v danom prípade konštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v sume 239,- eur. Škoda v podobe uplatnenej zmluvnej pokuty podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón žalovanej skutočne odpredaný. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena mobilného telefónu odpredaného žalovanej predstavovala v čase vzniku zmluvného vzťahu sumu 239,- eur, žalobca súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, žiadnym spôsobom uvedenú tvrdenú skutočnosť nepreukázal. Súd konštatuje, že takýmto dôkazom nemôže byť výtlačok z interného výpisu žalobcu (právneho predchodcu). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd nárok na zmluvnú pokutu ako náhradu škody vo výške 239,- eur zamietol.
25. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 81,74 eur a úrok z omeškania z jednotlivých súm vyúčtovaných faktúr podľa jednotlivých dní splatnosti nasledovne: vo výške 8,75% počítaným zo sumy 25,09 € od 26.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 27,73 € od 26.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 28,92 € od 26.07.2013 do zaplatenia, nakoľko žalovaná bola v omeškaní po splatnosti jednotlivých faktúr. Súd konštatuje, že rozdiel v sumách predstavujú nepriznané poplatky za upomienky a prerušenie- obmedzenie služieb.
26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd nárok žalobcu o zaplatenie sumy 81,74 eur s príslušenstvom za dôvodný, a preto mu vyhovel, a nárok žalobcu vo zvyšku zamietol ako nedôvodný.
27. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
31. Podľa ČL. 4 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
32. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
33. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaná ako účastník úspešnejší v konaní (žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 390,12 eur, pričom bol úspešný len čo do sumy 81,74 eur, t.j. jeho úspech predstavuje 20,95 % predmetu konania, vo zvyšku je úspešná žalovaná 79,05 %, čistý úspech žalovanej 20,95%). Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,10%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko tejto v konaní žiadne trovy nevznikli, a už jej ani trovy konania vzniknúť nemôžu. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.