Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2R/1/2017

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: Jaroslav Michalovič Elektrik, s miestom podnikania Rosina 865, 013 22 Rosina, IČO: 10 945 105, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, takto

rozhodol:

Reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: Jaroslav Michalovič Elektrik, s miestom podnikania Rosina 865, 013 22 Rosina, IČO: 10 945 105 z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 02.02.2017, doručený súdu dňa 06.02.2017 sa navrhovateľ - dlžník domáhal povolenia reštrukturalizácie. Návrh odôvodnil svojím úpadkom vo forme platobnej neschopnosti. Dlžník poveril správkyňu JUDr. Denisu Pejchalovú so sídlom kancelárie Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, vypracovaním reštrukturalizačného posudku, ktorá v posudku zo dňa 02.02.2017 reštrukturalizáciu dlžníka odporučila.

2. Uznesením č.k. 2R/1/2017-192 zo dňa 20.02.2017 rozhodol súd o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 41/2017 dňa 28.02.2017. 3. Podľa § 109 ods.1 z. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia. 4. Podľa § 109 ods.2 posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Tí, ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie posudku.

5. Podľa § 109 ods.3 správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak a) dlžník je právnickou osobou, b) dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť, c) dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku, d) účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka, e) od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň dva roky, f) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a g) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

6. Podľa § 110 ods.1 posudok obsahuje a) presné označenie dlžníka, b) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka,

c) zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal, d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku, e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka, f) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť, g) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov, h) označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku, i) odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila, j) deň vyhotovenia posudku. 7. Podľa § 110 ods.2 posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov, b) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení, c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu, d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu, e) údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch, f) vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka.

8. Podľa § 110 ods.3 posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu.

9. Podľa § 116 ods.1 ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

10. Podľa § 116 ods.2 súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

11. Súd po začatí reštrukturalizačného konania v rámci poriadkovej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa začatia reštrukturalizačného konania preskúma posudok, pričom posúdi najmä obsahové náležitosti reštrukturalizačného posudku. 12. Súd rozhoduje o tom, či sú alebo nie sú splnené podmienky pre povolenie reštrukturalizácie a v tomto smere nie je viazaný závermi reštrukturalizačného posudku. V opačnom prípade by to znamenalo, že súd by musel vždy rozhodnúť podľa záverov reštrukturalizačného posudku. Z § 116 ods.2 vyplýva, že súd je oprávnený a povinný preskúmať posudok v celom jeho rozsahu. Z ustanovenia § 116 ods.2

písm. e) explicitne vyplýva, že súd preskúmava či zo záverov posudku je zrejmé, že na odporúčanie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Z tohto pohľadu súd preskúmava obsah celého posudku a na základe toho vykoná záver, či sú alebo nie sú splnené predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie. Reštrukturalizačný posudok je obligatórny dôkaz, ktorého posúdenie je však len v právomoci súdu, ktorý ho vyhodnotí spolu s inými dôkaznými prostriedkami (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 41 CoKR 12/2011 z 23.2.2011 13. Základným predpokladom pre to, aby súd mohol urobiť rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie je predloženie posudku obsahujúceho všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom posudok musí spĺňať náležitosti nielen formálne (tak, že názvy jeho jednotlivých kapitol budú názvami kopírovať zákonom vymenované náležitosti posudku), ale aj materiálne v tom zmysle, že zistenia posudku budú aj skutočne pri jednotlivých jeho náležitostiach obsahovo plniť svoju informačnú úlohu. 14. Zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, ktoré urobil so spriaznenými osobami a ktoré mohli viesť k úpadku, boli uskutočnené počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, má význam vo vzťahu k porovnaniu výnosnosti a miery uspokojenia veriteľov v konkurznom a reštrukturalizačnom scenári vývoja dlžníka podobne, ako je to pri hodnotení odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka.

15. Posudok obsahuje bod 6.5. označený ako „posúdenie odporovateľnosti“ a bod 6.6. označený ako „podrobné zhodnotenie právnych úkonov Dlžníka so spriaznenými osobami“. Samotné označenie uvedených kapitol nekorešponduje s textom ustanovenia § 110 ods. 1 písm. f), g) ZKR. Taktiež z obsahu textu citovaných kapitol posudku nevyplývajú skutočnosti, ktoré sú podstatnou náležitosťou posudku. V uvedených kapitolách sa iba stručne a nezdôvodnene konštatuje, že k uvedených právnym úkonom nedošlo. Podrobné zhodnotenie právnych úkonov, tak ako to má na mysli zákonné ustanovenie sa v predloženom posudku nenachádza. Z textu posudku (strana 4 posudku) vyplýva, že správcovi bol Dlžníkom odovzdaný zoznam úkonov, vykonaných za obdobie posledných 5 rokov za účelom vyhodnotenia ich odporovateľnosti.

16. Ak zákonodarca v tejto súvislosti používa slovné spojenie „podrobné zhodnotenie“, neznamená to, že úlohou správcu by malo byť len strohé konštatovanie, že takéto úkony dlžníka nezistil. Podrobným zhodnotením treba rozumieť opísanie financovania dlžníka, vrátane významnejších (najmä v pomere k jeho obratu, či bežnej činnosti) majetkových dispozícii dlžníka, či odplatných zmlúv uzavretých so spriaznenými osobami, uskutočnených v dobe, v ktorej sa začali zhoršovať hospodárske výsledky dlžníka alebo v takom čase, kedy boli hospodárske výsledky dlžníka ešte dobré, avšak práve takéto majetkové dispozície zhoršenie spôsobili. Dopad na porovnanie výnosnosti oboch scenárov majú najmä právne úkony dlžníka, ktoré sa týkajú majetku či nárokov, ktoré sa v reštrukturalizácii nestávajú zdrojmi uspokojenia veriteľov, no v konkurze takýto majetok či nároky vstupujú, či sú vťahované do konkurznej podstaty.

17. Pokiaľ ide o transakcie s konfliktom záujmov a ich zhodnotenie, tak je potrebné vysvetliť, že konflikt záujmov je obsiahnutý skoro v každom obchodnoprávnom úkone a v trhovej ekonomike je riešený trhom. V užšom význame ide o situáciu, keď úkon je vykonávaný s osobou, ktorá má vzťah k protistrane a má tak pri úkone chrániť tak svoje záujmy, ako aj záujmy protistrany. Typickým príkladom je situácia ak obchodná spoločnosť konajúca svojim konateľom vykonáva právny úkon (napr. uzatvára kúpnu zmluvu) so svojim konateľom, ktorý tak podpisuje právny úkon za obe zmluvné strany. Zákonná úprava špeciálneho režimu a požiadaviek na úkony, kde existuje potencionálny stret záujmov bola v SR zavedená s účinnosťou od 1.1.2002 novelou Obchodného zákonníka č.500/2001 Z. z., do 31.12.2001 bol konflikt záujmov riešiteľný iba cez aplikáciu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava v Obchodnom zákonníku je reakciou na požiadavky č.11 ods.2 Druhá smernice Rady z 13.decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení. Účelom ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka je zabezpečenie kontroly ekvivalencie plnení v transakciách podliehajúcich režimu § 59a a zabezpečenie publicity takýchto transakcií tým, že zmluva na základe ktorej spoločnosť nadobúda majetok od zakladateľa alebo spoločníka za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania, nemôže nadobudnúť účinnosť skôr ako je uložená spolu so znaleckým posudkom oceňujúcim jej predmet, do zbierky listín Obchodného registra. Ak spoločnosť uzatvára zmluvu podliehajúcu režimu § 59a Obchodného zákonníka v lehote do dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. Istým problémom môže byť absencia

legálnej definície transakcií s konfliktom záujmov, pri výklade však môže pomôcť okruh právnych úkonov spomínaných v Druhej smernici. V zhodnotení úkonov s konfliktom záujmov v posudku by tak mal správca analogicky vyhodnotiť úkony podliehajúce režimu ustanoveniu § 59a Obchodného zákonníka, ďalej § 161e Obchodného zákonníka (zákaz finančnej asistencie) a § 196a Obchodného zákonníka.

18. Pre reštrukturalizačné pomery má zhodnotenie týchto transakcií význam v tom, že ak správca zistí transakciu s konfliktom záujmov, pri ktorej nebol dodržaný režim § 59a Obchodného zákonníka, dôsledkom je, že majetok, ktorý pri takejto transakcii ušiel z dlžníkovho majetku, je v dôsledku neúčinnosti zmluvy naďalej majetkom dlžníka (vlastnícke právo sa nepremlčuje) a s jeho hodnotou potom treba počítať ako súčasťou majetku dlžníka, tak pri konkurznom, ako aj reštrukturalizačnom scenári ďalšieho vývoja dlžníka.

19. Z údajov uvedených na strane 4 posudku vyplýva, že správcovi dlžník odovzdal poslednú riadnu účtovnú závierku Dlžníka zostavenú k 31.12.2015 (je súčasťou podaného návrhu) a neformalizovanú účtovnú závierku Dlžníka zostavenú k 30.11.2016. Neformalizovaná účtovná závierka ku dňu 30.11.2016 nebola prílohou návrhu, ani posudku. Pri vypracovaní posudku správca vychádzal z údajov aktuálnych ku dňu 30.11.2016, avšak súd mal k dispozícii údaje aktuálne k 31.12.2015.

20. Pokiaľ sa jedná o náležitosť reštrukturalizačného posudku v súlade s § 110 ods. 2 písm. b) ZKR, súd uvádza, že táto náležitosť je upravená v kapitole 8 predloženého posudku, pričom do úvahy prichádzajú : zmena štruktúry záväzkov Dlžníka, pokračovanie v úsporných opatreniach , novácia pohľadávok, pokračujúca podnikateľská činnosť nové investície. Uvedená kapitola sa sústreďuje iba na strohé konštatovanie uvedených predpokladov, bez hlbšieho a podrobnejšieho rozboru opatrení potrebných na splnenie uvedených predpokladov a zároveň absentujú okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení. V treťom odseku na strane 54 posudku sa uvádza, že do úvahy prichádza najmä získanie dodatočných prostriedkov od spoločníkov Dlžníka, avšak Dlžníkom je v danom prípade fyzická osoba, ktorá spoločníkov nemá. Uvedená kapitola posudku nedáva jasný a zrozumiteľný obraz o predpokladoch reštrukturalizácie, ide o stručný opis a zhrnutie predpokladov, ktoré sú iba stručným konštatovaním bez riadneho odôvodnenia a podrobného opísania. Náležitosť reštrukturalizačného posudku v súlade s §110 ods. 2 písm. c) sa nachádza v kapitole 9 posudku. Obsah uvedenej kapitoly sa sústreďuje iba na jednu metódu do úvahy pripadajúcu a to nováciu pohľadávok. Zhrnutím oboch kapitol (8.,9.) dôjdeme k záveru, že základným predpokladom reštrukturalizácie je v danom prípade zmena pohľadávok čo do výšky a doby ich splatnosti, teda novácia pohľadávok. Predpoklad zachovania prevádzky podniku sa v posudku sústreďuje iba na konštatovanie udržania súčasných odberateľsko-dodávateľských vzťahov a pokračujúcu podnikateľskú činnosť, avšak podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku Dlžníka v posudku absentuje. Na strane 13 posudku odkazuje iba na tabulkové označenie zakontrahovaných zákaziek Dlžníka, pričom podrobný rozbor kontraktov uvedený nie je ( v posudku nie je uvedená napr. príkladmo uvedená zmluva s budúcim obchodným partnerom, objednávka s budúcim obchodným partnerom, záznam z rokovania s budúcim obchodným partnerom a iné konkrétne skutočnosti).

21. V záverečnej kapitole posudku správca konštatuje výhody reštrukturalizácie oproti konkurzu, v ktorom by došlo k minimálnej miere uspokojenia veriteľov a v reštrukturalizácii možno očakávať podstatne vyššiu mieru uspokojenia a pokračovanie v činnosti Dlžníka. Súd poukazuje na skutočnosť, že účelom konkurzného a reštrukturalizačného konania je uspokojenie pohľadávok veriteľov. Primárnym cieľom oboch konaní je uspokojovanie pohľadávok veriteľa, a to speňažením majetku (konkurz) alebo postupným uspokojením z výnosov podnikateľskej činnosti Dlžníka (reštrukturalizácia). Cieľom reštrukturalizácie dlžníka je „zbavenie sa dlhov“ a ďalej pokračovať vo svojej činnosti bez dlhov. Účelom sanačného postupu je ekonomická záchrana dlžníka, ktorému sa umožní počas sanačného konania pokračovať v podnikateľskej alebo inej ekonomickej aktivite pod dozorom súdu, správcu a veriteľov. Tento postup je možný iba za splnenia zákonom prísne stanovených podmienok, iba ak dlžník preukáže, že má skutočný záujem odvrátiť hroziaci úpadok alebo už existujúci úpadok zachovaním svojej podnikateľskej činnosti , z výnosov ktorej sa dosiahne vyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov ako v konkurze. Úmysel dlžníka musí byť úprimný a nie špekulatívny a musí byť presvedčivý. Súd na základe predloženého posudku k takému záveru nedospel a preto reštrukturalizáciu zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania (§ 116 ods.5 do 15 dní od jeho doručenia zverejnením v Obchodnom vestníku. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením v Obchodnom vestníku, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Žilina. Za deň doručenia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku konania. Ďalej je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).