Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-93-2003.pdf
PDF · 74.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/93/2003
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: J. I. (pôvodne J. I., IČO: XX XXX XXX), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, Š., o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 7Er/93/2003 z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, Exekútorský úrad Nitra, Moyzesova 5, Nitra, sa trovy exekúcie n e p r i z n á v a j ú.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice dňa 09.07.2003 poveril súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, Exekútorský úrad so sídlom Nitra, Moyzesova 5, EX 445/2003, vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov na základe exekučného titulu - rozhodnutia č. 1216/97 zo dňa 22.12.1997 vydaného Sociálnou poisťovňou Bratislava, pobočka Levice.
2. Súdny exekútor dňa 20.04.2016 predložil súdu podnet na preskúmanie exekučného titulu z dôvodu, že uplynula 10-ročná prekluzívna lehota na vykonanie práva vyplývajúceho z exekučného titulu č. 1216/97 zo dňa 22.12.1997.
3. Podľa § 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
4. Následne súd opätovne preskúmal skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, pretože exekučný súd je oprávnený skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky.
5. Na základe uvedeného exekučný súd zistil, že exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu - rozhodnutia vydaného Sociálnou poisťovňou Bratislava, pobočka Levice č. 1216/97 zo dňa 22.12.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.1997.
6. Podľa § 148 ods. 2 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
7. Podľa § 277 ods. 1 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. Januárom
2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona NR SR č.274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona NR SR č.274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
10. V čase vydania i právoplatnosti predmetného exekučného titulu, zákon NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni neupravoval v ust. § 25 tohto zákona, ani inde, zánik práva vymáhať poistné, resp. možnosti vykonania rozhodnutia preklúziou. Až novelou predmetného zákona č. 242/2001 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.7.2001, v ust. § 25 ods. 2 bolo zakotvené, že rozhodnutie príslušnej poisťovne o pohľadávkach na poistnom možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, pričom ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Ostatne citovaný zákon pritom neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia.
11. Zákon č. 274/1994 Z. z. bol následne zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. s účinnosťou do 1.1.2004, pričom zákonodarca v ust. § 277 ods. 1 zákona č.461/2003 Z. z. zakotvil, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie a ďalšie vznikla pred 1.1.2004 a táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa pod 31.12.2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003.
12. V danom prípade teda po vydaní a právoplatnosti vykonávaného exekučného titulu došlo novelizáciami zákona č. 274/1994 Z. z. k zakotveniu 10-ročnej prekluzívnej lehoty na možnosť vykonať rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané (§25 ods. 2 cit. zákona), s účinnosťou od 1.7.2001. S poukazom na cit. ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorým došlo k zrušeniu zákona č.274/1994 Z. z. , keďže vymáhaná povinnosť platiť poistné vznikla pred 1.1.2004 a nebola do 31.12.2003 splnená, pri vymáhaní po 31.12.2003 je potrebné postupovať podľa predpisov činných do 31.12.2003 zákona č.274/1994 Z. z.
13. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, kedy k vzniku, k zmene alebo k zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (obdobne porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže preklúzia - zánik práva na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne v zákonom stanovenej lehote 10 rokov je pre adresáta - povinného z rozhodnutia výhodnejšia ako predchádzajúca úprava, keď v čase právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia zákon takýto inštitút vôbec nepoznal, je potrebné s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, aplikovať ust. § 25 ods. 2 Zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 1.7.2001 zavedenom novelou zákona č. 242/2001 Z. z. i na vykonávané rozhodnutie, hoci nadobudlo právoplatnosť pre účinnosťou tohto znenia predmetného zákona.
15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že v zmysle citovaných právnych predpisov pre posúdenie prekludovania práva oprávneného na vymáhanie poistného na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie v zmysle § 25 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení zákona č. 242/2001 Z. z. je pohľadávka oprávneného prekludovaná.
16. Vzhľadom na to, že exekučný titul - rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 1216/97 zo dňa 22.12.1997 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.12.1997, v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona NR SR č. 274/1994 v znení účinnom do 31.12.2003, prekluzívna doba na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie trvala od 22.12.1997 do 22.12.2007. Odo dňa 23.12.2007 bol nárok oprávneného na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktorý mu vyplýva z exekučného titulu prekludovaný.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
18. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
19. Na zánik práva - preklúziu, prihliada súd z úradnej povinnosti, nakoľko prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a nemení sa na naturálnu obligáciu. V danom prípade teda exekučný súd po uplynutí prekluzívnej lehoty zastaví exekúciu aj bez návrhu s poukazom na skutočnosť, že nepostačuje ani skutočnosť, že sa exekúcia začala pred uplynutím prekluzívnej lehoty.
20. Uplynutím 10-ročnej prekluzívnej lehoty zaniklo právo na výkon rozhodnutia a nie je možné uvedenú pohľadávku vymáhať. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ak aj bola exekúcia pred uplynutím tejto lehoty začatá, avšak nebola ukončená, nie je možné ďalej v nej pokračovať.
21. Ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku uvádza, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
22. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
23. Podľa § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
24. Súdny exekútor si v súvislosti so zastavením exekúcie náhradu trov exekúcie neuplatnil.
25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd exekúciu zastavil a o trovách súdneho exekútora rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.