Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-85-2016.pdf
PDF · 85.26 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/85/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát v Bratislave, proti žalovanému: O. A., R.. XX. K. XXXX, bytom Č. W. XXX, zastúpenému splnomocnencom: JUDr. Milan Bányi, advokát vo Veľkom Mederi, o 449,89 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 190,77 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 165,89 € od 15. marca 2017, a to v splátkach po 30 € mesačne zročných do 25. dňa kalendárneho mesiaca počnúc po právoplatnosti s tým, že omeškanie s jednou splátkou má za následok zročnosť celého plnenia. II. V časti o zaplatenie 284 € a prevyšujúceho úroku z omeškania sa žaloba zamieta. III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 30. augusta 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 20. júna 2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 600 € s úrokom 120 € a servisným poplatkom 54 €, ktoré mal žalovaný splatiť v 3 pravidelných splátkach po 3 € a desiatich splátkach po 76,50 €, t. j. spolu 774 €. Celkovo však splatil len 324,11 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 7. máju 2015 a od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania.
2. Žalovaný žiadal žalobu aspoň čiastočne zamietnuť. Namietol, že ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah. Žalobca nie je oprávnený požadovať úrok z omeškania z úroku a servisného poplatku. Servisný poplatok a úrok považoval za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úrok navyše aj za rozporný s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zák.). Žalobca pritom svojvoľne započítaval poskytované plnenia na jednotlivé nároky, a pokiaľ mu to zmluva umožňuje, ide v tejto časti o hrubý nepomer práv v prospech žalobcu a teda tiež o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Spotrebiteľ má totiž primárne záujem na plnení splátok istiny, nie ostatných nárokov. Konečne poukázal na to, že úroková sadzba napĺňa podmienku civilnoprávnej úžery, pretože žalobca zneužil ľahkomyseľnosť žalovaného ako spotrebiteľa.
3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere (č. l. 3 a 4), predžalobná upomienka (č. l. 4/rub) s podacím hárkom (č. l. 5), oznámenie o zosplatnení záväzku (č. l. 6) s podacím hárkom (č. l. 7), potvrdenia pre klienta Poštovej banky, a.s. (č. l. 36) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaný 20. júna 2014 podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. J. (č. l. 3 a 4) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ (žalobca) poskytne dlžníkovi (žalovanému) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 600 € (do formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za servisný poplatok 9 % istiny, pričom „odplata v zmysle Nariadenia vlády č. 141/2014 Z. z.“ je 26,77 % a ročná percentuálna miera nákladov nebola uvedená. Dlžník sa tak na úroku a servisnom poplatku zaviazal zaplatiť celkovo 174 € (t. j. 29 % z 600 €), teda spolu s istinou sumu 774 €, čo bolo vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 3 € a desiatich po 76,50 € v určených termínoch splatnosti. V čl. III ods. 1 sa okrem iného ustanovuje, že žalobca „má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ... RPMN bola vypočítaná rovnicou podľa zákona (nasleduje zákonný vzorec s vysvetlivkami) RPMN je fixná a veriteľom nebude v priebehu zmluvného vzťahu menená... Predpoklady použité na výpočet RPMN sú celkové náklady spojené s úverom...“. V čl. III ods. 2 bola určená konečná splatnosť na 380. deň od uzavretia zmluvy.
c) Žalobca žalovanému úver poskytol, ten však v lehote splatnosti zaplatil len 324,11 € a ďalšie splátky nevykonal (nesporná skutočnosť). Preto žalobca predžalobnou upomienkou z 19. marca 2015 (č. l. 4/ rub) upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 11. mája 2015 (č. l. 6) podaným na poštu 12. mája 2015 (č. l. 6/rub a 7) oznámil žalovanému, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 7. máju 2015.
d) Žalovaný 14. decembra 2016 poukázal na účet žalobcu pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX sumu 20 € a 12. januára, 15. februára a 14. marca 2017 poukázal rovnako vždy po 30 € (potvrdenia č. l. 36).
e) Žalovaný je invalidný dôchodca s príjmom 220 € mesačne. Žije spoločne s družkou, ktorej príjem je 350 € mesačne, v najatom byte, za ktorý platí 200 €. Okrem prerokúvaného dlhu spláca ďalší záväzok v sume 40 €. (výpoveď žalovaného, zápisnica č. l. 34/rub)
5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až d) sú v podstate len reprodukciou listín, ktorých pravosť a pravdivosť nebola spochybnená, resp. vychádzajú z tvrdení žalobcu a žalovaného, ktoré protistrana nijako nepopierala. Zistenia v bode 4 písm. e) vyplývajú z výpovede žalovaného, o ktorej pravdivosti súd nemal dôvod pochybovať.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o úrok a servisný poplatok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný ju neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 20. júnu 2014, a zmluva z tohto dňa je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].
7. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem iného ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov ku dňu uzavretia zmluvy; zároveň sa majú uviesť všetky predpoklady pre jej výpočet. Z ustanovení uvedenej zmluvy citovaných v bode 4 tohto rozsudku je zrejmé, že uvedená zmluva síce obsahuje tak postup výpočtu RPMN, ako aj ubezpečenie, že nebude menená (čl. III ods. 1), no neobsahuje samotnú hodnotu RPMN vypočítanú pre danú zmluvu. Ročná percentuálna miera nákladov je pritom
podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10, Pohotovosť proti Korčkovskej). Nemožno preto považovať za dostatočné, ak zmluva obsahuje len postup výpočtu RPMN, keďže pre bežného spotrebiteľa je vzhľadom na komplikovanosť tohto vzorca nemožné vypočítať si RPMN bezprostredne pri poskytnutí úveru a zistiť, či je preňho takýto úver (takýto rozsah svojho záväzku) akceptovateľný. Absencia tejto náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a takúto sankciu treba považovať za primeranú vzhľadom na význam tejto náležitosti pre posúdenie celkového záväzku spotrebiteľa (pozri rozsudok C-42/15, Home Credit Slovakia proti Kláre Bíróovej).
8. Dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je, že veriteľ nemôže od dlžníka žiadať úroky dohodnuté v zmluve, ani žiadne poplatky dohodnuté či už v zmluve, alebo v prílohách k nej (sadzobníku a pod.) Vzhľadom na to odpadá aj potreba zaoberať sa ďalšími námietkami žalovaného voči platnosti úrokovej sadzby a jednotlivých ustanovení zmluvy. Veriteľ tak má právo len na zaplatenie istiny 600 €. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný splatil pred zosplatnením 324,11 €. Ďalej zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že po zosplatnení zaplatil žalovaný ďalších 110 €, pričom z použitého variabilného symbolu je zrejmé, že ide o úhradu na dlh vzniknutý práve zo zmluvy so žalobcom z 20. júna 2014. Podľa § 566 ods. 1 Obč. zák. treba aj tieto plnenia započítať predovšetkým na istinu. Vzhľadom na to súd žalobcovi mohol priznať len istinu 600 - 324,11 - 110 = 165,11 €.
9. K zosplatneniu celej istiny došlo v súlade s čl. III ods. 1 zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka potom, čo bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa, že k zosplatneniu došlo 7. mája 2015. Na druhej strane však práve citované oznámenie z 11. mája 2015 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku žalovaného. Vzhľadom na dátum podania na poštu (12. mája 2015 na adresu, kde žalovaný preberá aj súdne zásielky) možno podľa názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 15. mája 2015 a záväzok žalovaného sa tak stal splatným najneskôr 16. mája 2015.
10. Omeškaním žalovaného s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento nárok mu však v zmysle už uvedeného vznikol až od 17. mája 2015. Vzhľadom na ustanovenie § 566 ods. 2 Obč. zák. treba sumy poukázané žalovaným v januári až marci 2017 považovať za uhradené okamihom pripísania na účet žalobcu v Poštovej banke, a.s., uvedený v záhlaví zmluvy, teda okamihom, kedy podľa obsahu potvrdenia došlo k vkladu. Na základe toho potom žalobcovi patrí zo zaplatených súm úrok z omeškania takto:
- zo sumy 275,89 € od 17. mája 2015 do 14. decembra 2016, t. j. 22,06 €,
- zo sumy 255,89 € od 15. decembra 2016 do 12. januára 2017, t. j. 1,03 €,
- zo sumy 225,89 € od 13. januára do 15. februára 2017, t. j. 1,06 €,
- zo sumy 195,89 € od 16. februára do 14. marca 2017, t. j. 0,73 €. Do 14. marca 2017 má tak žalobca nárok na vyčíslený úrok z omeškania v sume 24,88 €, Okrem toho má nárok na pokračujúci úrok z omeškania zo sumy 165,89 € od 15. marca 2017.
11. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny 165,89 €, vyčísleného úroku z omeškania 24,88€, ako aj pokračujúceho úroku z omeškania zo sumy 165,89 € (výrok I) a vo zvyšku ju zamietol (výrok II). Podľa § 232 ods. 4 C. s. p. súd povolil žalovanému splácať priznané plnenia v splátkach. Príjem žalovaného s jeho družkou je 570 €, z čoho približne 200 € vynakladajú na bývanie a ďalších 40 € na ďalšie úvery, takže im zostáva približne 330 €. Pri zohľadnení sumy uplatnených nárokov považoval súd sumu 30 € za dostatočnú výšku splátky, ktorá zabezpečí splatenie všetkých nárokov žalobcu približne do siedmich mesiacov. Hrozba straty výhody splátok by mala byť dostatočnou motiváciou pre žalovaného, aby určené splátky dodržal.
12. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. súd obom stranám, ktoré boli úspešné a neúspešné v podstate v rovnakom pomere, nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie žalobcu, ktoré môže podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.