Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-336-2016.pdf
PDF · 105.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/336/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: U. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej opatrovníkom S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX a právne zastúpenej Mgr. Ľubošom Jurčom, advokátom so sídlom D., N. XX, proti žalovaným: 1/ Pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarialisti obce Východná, so sídlom Východná 88, IČO: 629588, právne zastúpené advokátom JUDr. Jurajom Lukáčom, so sídlom N., R.. R.. sv. E. XX/X, 2/ COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, so sídlom Liptovský Mikuláš, ul. 1. mája 54, IČO: 168 963, o náhradu škody, na základe odvolania žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/316/2015-597 zo dňa 18. mája 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
O výške nároku a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
odôvodnenie:
Vzhľadom na rozsah obrany žalovaných považoval okresný súd za účelné rozhodnúť primárne o právnom základe predmetu nároku, preto napadnutým medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že základ žalovaného nároku je daný voči žalovanému 2/. 2.V súvislosti s procesnými námietkami konštatoval, že právne zastúpenie žalobkyne zodpovedá príslušným procesným ustanoveniam, nakoľko žalobkyni bol ustanovený opatrovník, ktorý uzatvoril dohodu o poskytovaní právnych služieb ako úkon bežný, plniac povinnosť opatrovníka zabezpečiť ochranu záujmov opatrovanca.
3.V rámci meritórneho posúdenia súd prvej inštancie východiskovo vymedzil zásadu, v zmysle ktorej v prípade, že jedna a tá istá škoda bola spôsobená viacerými škodcami, títo za ňu zodpovedajú spoločne a nerozdielne. V tejto spojitosti považoval za vyvrátené tvrdenie žalobkyne, že nehnuteľnosť vlastní žalovaný 1/ a to výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX. Stavba budovy č. súp. XXX v obci Východná totiž nie je vo výlučnom vlastníctve právnickej osoby Pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarialisti obce Východná, ale v podielovom spoluvlastníctve niekoľkých stoviek spoluvlastníkov. Aj keď je táto stavba podľa § 13 ods. 1 zákona č. 181/95 Zb. o pozemkových spoločenských majetkom spoločenstva, je takto definovaná len na účely tohto zákona. Na účely zodpovednosti za škodu je potrebné vlastnícky režim tejto stavby posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve, takže je potrebné preukazovať jednotlivé atribúty zodpovednostného právneho vzťahu ku konkrétnym podielovým spoluvlastníkom, nie k právnickej osobe - pozemkovému spoločenstvu. Rovnaký záver vyplýva i z aktuálneho zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Z tohto pohľadu okresný súd uzavrel, že nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/. Ďalej argumentoval, že nájomnú zmluvu z 1.11.2006 so žalovaným 2/ neuzatvorili jednotliví podieloví spoluvlastníci stavby, ale na
základe ich splnomocnenia žalovaný 1/, za ktorý navonok konal výbor. Takýto spôsob správy predmetu podielového spoluvlastníctva je hospodárny a účelný.
4.Vzhľadom na obsah zmluvy, konkrétne povinnosť prenajímateľa uvedenú v bode VIII. bod 8.7, t.j. na svoje náklady udržiavať predmet nájmu v stave spôsobilom na obvyklé užívanie okresný súd skúmal aj otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/, nie ako vlastníka predmetu nájmu (pretože ním nie je), ale z hľadiska špecifického typu právnickej osoby, ktorá reprezentovala záujmy svojich členov
- vlastníkov spoluvlastníckych podielov. V tejto súvislosti sa zaoberal otázkou, či je medzi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a Pozemkovým spoločenstvom Bývalí urbarialisti obce Východná vzťah zastúpenia a či ide o zastúpenie priame alebo nepriame, pričom vymedzil, že pri priamom zastúpení zástupca koná menom zastúpeného a na jeho účet (práva a povinnosti vznikajú priamo zastúpenému), nepriamy zástupca uskutočňuje právne úkony svojím menom na cudzí účet. Nakoľko žalovaný 1/ napriek opakovaným žiadostiam nepredložil listinný dôkaz preukazujúci jeho oprávnenie konať za svojich členov a jeho rozsah, vychádzal z podstaty inštitútu pozemkového spoločenstva, z ktorej vyplýva, že právnická osoba pozemkového spoločenstva je nepriamym zástupcom svojich členov, pokiaľ je nositeľom právnej subjektivity - koná svojím menom, ale na účet svojich členov. Z tohto dôvodu predchádzajúca právna úprava rozlišovala pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou a bez právnej subjektivity. Ani z tohto uhla pohľadu žalovaný 1/ ako právnická osoba nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Navyše, porušenie zmluvnej povinnosti v zmysle predmetnej nájomnej zmluvy z 1.11.2006 odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na obvyklé užívanie a v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať, ani porušenie povinnosti zabezpečovať udržiavanie podstaty objektu ako jeho správca žalovaným 1/ nebolo v tomto konaní tvrdené. Bolo totiž preukázané, že do spôsobu užívania nehnuteľnosti, do zabezpečenia jej opráv a údržby prenajímateľ žiadnym spôsobom nezasahoval, vo vzťahu k budove úlohu správcu nevykonával, všetko bolo plne v réžii nájomcu (žalovaný 2/), ktorý sa plnenia týchto úloh prenajímateľom ani nedomáhal. Nájomca zabezpečoval starostlivosť o predmet nájmu a prenajímateľ mu dal súhlas aj na stavebné úpravy realizované v roku 2010. Okresný súd preto čiastkovo uzavrel, že žalovaný 1/ neporušil nielen svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ale ani žiadnu zmluvnú povinnosť zo Zmluvy o nájme nehnuteľnosti.
5.Následne súd prvej inštancie ustálil, že zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu, ktorú utrpela žalobkyňa 16.1.2012 pri páde na schodoch po vyjdení z predajne prevádzkovanej žalovaným 2/ je daná v plnom rozsahu. Za nesporné považoval, že žalovaný 2/ bez súčinnosti žalovaného 1/ zabezpečoval chod predmetu nájmu - budovy súpisné č. XXX v obci Východná, v ktorej mal niekoľko desaťročí zriadenú predajňu potravín. Nejde však o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalovaného 2/ (ako uvádzal žalovaný 1/). V zmysle § 420a Občianskeho zákonníka pre vznik zodpovednosti podľa tohto zákonného ustanovenia postačuje, ak škoda bola spôsobená okolnosťami uvedenými v druhom odseku písm. a) až c). Tento druh zodpovednosti za škodu je objektívny a zbaviť sa ho možno iba v prípade škody spôsobenej neodvrátiteľnou udalosťou (živelné udalosti a pod.). Škoda na zdraví žalobkyne nebola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke žalovaného (nebola spôsobená jeho činnosťou prevádzkovej povahy ani vecou použitou pri tejto činnosti, fyzikálnymi, chemickými alebo biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, ani oprávneným vykonávaním alebo zabezpečovaním prác, ktoré sa vzťahujú na škodu na nehnuteľnosti). Prevádzkovú činnosť je potrebné definovať ako činnosť súvisiacu s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej), ktorú fyzická alebo právnická osoba vyvíja vo forme tzv. prevádzky, teda spravidla opakovane za použitia určitých organizačných opatrení, niekedy s využitím rôznych technológií alebo postupov, vrátane vecí, ktorými je miesto činnosti vybavené (napr. o takúto škodu spôsobenú by išlo v dôsledku pádu nezabezpečeného regálu v predajni). 6.Zodpovednosť žalovaného 2/ za spôsobenú škodu podľa okresného súdu v celom rozsahu vyplýva z porušenia jeho prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 a 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ totiž nevytvoril bezpečný vstup a vychádzanie z ním prevádzkovanej predajne po schodišti, ktoré rekonštruoval v roku 2010. Zo znaleckého posudku znalca doc. Sokolíka totiž vyplýva, že žalovaný 2/ porušil povinnosť farebne označiť prvý a posledný schod, aj povinnosť vzhľadom na výšku schodišťa zabezpečiť jeho voľnú stranu zábradlím. Napriek svojej vedomosti o šmykľavosti použitej dlažby - na ktorú upozorňovali zamestnankyne pracujúce v predajni zákazníkov ústne a podľa tvrdenia svedkyne Z. aj nalepením oznamu Pozor, šmýka sa! na vchodové dvere predajne - najmä v prípade daždivého počasia alebo sneženia, neurobil všetky opatrenia znižujúce jej šmykľavosť a až po úraze žalobkyne dňa 16.1.2012 nainštaloval protišmykové odtokové rohože a vybudoval zábradlie. Svedkyne F. a Z. potvrdili, že ich zákazníci upozorňovali na šmykľavosť schodiska, resp. schodov a následne bola táto požiadavka tlmočená aj manažérovi predajne. Znaleckým dokazovaním je tiež preukázaná nevhodnosť
použitej dlažby, pretože na základe charakteristiky jednotlivých druhov dlažby mala byť použitá dlažba vonkajšia R11 s uhlom sklzu 19 až 27 stupňov oproti použitej dlažbe R10 s uhlom sklzu 10 až 19 stupňov. Pokiaľ žalovaný až k vyjadreniu k znaleckému posudku pripojil doklad o skúške šmykľavosti tvrdiac, že sa vzťahuje na dlažbu použitú pri rekonštrukcii schodišťa, právnemu zástupcovi žalobkyne na jeho žiadosť poskytol doklad o skúške šmykľavosti, ktorý tvoril východisko aj pre zistenia znalca. Projektant pri tvorbe projektu pre rekonštrukciu budovy predajne vôbec neuvažoval o obklade vonkajšieho schodišťa, pretože v projekte je zahrnutá dlažba, ktorá bola reálne položená aj vnútri predajne, čomu zodpovedá aj krycí list. Ďalšie zistenia znalca žalovaný 2/ síce rozporoval, ale nenavrhol v tomto smere vykonanie žiadnych ďalších dôkazov. Napokon, ak by aj bola použitá dlažba odporúčaná pre vonkajšie schody, vzhľadom na vedomosť žalovaného 2/ o jej šmykľavosti bolo jeho morálnou aj prevenčnou povinnosťou urobiť opatrenia zabraňujúce kĺzaniu, najmä ak ani ryhovanie dlažby, ktoré bolo na koncových častiach schodov vytvorené už vo výrobe, nezabránilo jej šmykľavosti za mokrého a snežného počasia. Vznik škody na zdraví žalobkyne pri jej páde dňa 16.1.2012 žalovaný 2/ nespochybnil, nenamietal miesto pádu (na rozdiel od žalovaného 1/), ktoré bolo stotožnené výpoveďou svedkyne F.. Je teda daný aj kauzálny nexus - ku škode na zdraví žalobkyne došlo v príčinnej súvislosti s porušením prevenčnej povinnosti žalovaným 2/.
7.S ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je osobou v plnom rozsahu pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, okresný súd skúmal aj možnosť zodpovednosti jej opatrovníka za porušenie povinnosti vykonávať nad ňou náležitý dohľad, no nezistil v tomto smere žiadne pochybenie. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobkyne je v plnom rozsahu právnych úkonov, neznamená však jej vyradenie z bežných situácií každodenného života. Duševná choroba žalobkyni nebráni udržiavať čistotu a poriadok, ani pomôcť svojej príbuznej, čo zistila súdna znalkyňa. Neschopnosť žalobkyne na právny úkon nákupu odôvodnila znalkyňa len tým, že žalobkyňa nepozná nominálnu hodnotu peňazí. Z výsluchu svedkýň F., Q. a Z. však bolo preukázané, že žalobkyňa sa vie v obchode orientovať, veci, ktoré má nakúpiť v menšom počte si zapamätá, pri väčšom počte dokáže zabezpečiť nákup za pomoci nákupného lístka a dokáže aj odovzdať peniaze za tovar. Inými slovami postihnutie mentálnou poruchou neznamená izoláciu takto chorej osoby. Opatrovník S. I. sa stal opatrovníkom žalobkyne a jej podobne psychickou chorobou postihnutého brata po úmrtí ich matky, pretože zostali v mieste svojho bydliska, na ktoré boli zvyknutí, sami bez príbuzných. Aj za života svojej matky U. J. chodievala do obchodu, bola zvyknutá chodiť aj k svojej príbuznej, ktorej pomáhala bez akýchkoľvek problémov a poškodenia zdravia. V tomto režime, v ktorom bola U. J. naučená žiť, pokračovala aj po smrti svojej matky. Povinnosť opatrovníka starať sa o opatrovanca neznamená jeho povinnosť tráviť s opatrovancom každú minútu dňa a noci, ale povinnosť zabezpečiť, aby mal opatrovanec životný komfort, na ktorý bol zvyknutý a zabezpečiť mu pomoc a ochranu aj pri vykonávaní právnych úkonov.
8.Záverom súd prvej inštancie dodal, že nepovažoval za potrebné vykonávať dôkazy navrhované žalovaným 1/ - zistenie diagnózy brata žalobkyne, doplnenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia druhu použitej dlažby a nariadenie znaleckého dokazovania za účelom ustálenia mechanizmu vzniku poranení žalobkyne, žalovaný 2/ návrhy na doplnenie dokazovania nepredniesol.
9.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Primárne mal za to, že okresný súd nerozhodol o celej právnej veci a medzitýmny rozsudok je tak neúplný. 10.Z hľadiska vecného posúdenia odvolateľ namietal, že úrazový dej nebol ustálený, preto nie je možné rozhodnúť o základe žalovaného nároku. Ďalej zdôraznil, že splnil svoju prevenčnú povinnosť a to umiestniť písomné upozornenie o šmykľavosti povrchu, ako aj nalepenie protišmykovej podlahy, úpravy pozemku pred vstupom do predajne atď., avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nevie čítať ani písať, nemohla ani chápať význam takéhoto upozornenia. Zároveň okresnému súdu vytýkal, že sa nezaoberal otázkou, či došlo k porušeniu povinnosti zo strany opatrovníka zabezpečiť ochranu zdravia a života žalobkyne a teda predísť aj prípadnej škode na jej zdraví v prípade, ak ide sama na nákup za nepriaznivých vonkajších podmienok. Rovnako sa nezaoberal ani tak závažnou skutočnosťou, akou bolo samotné správanie žalobkyne, ktoré bolo neprimerané okolnostiam, keďže za opísaného nepriaznivého počasia po uskutočnení nákupu do budovy ešte niekoľkokrát opakovane vbehla a naspäť opäť vybehla, pričom úraz utrpela práve z uvedeného dôvodu. 11.Odvolateľ nesúhlasil so záverom okresného súdu týkajúcim sa znaleckého posudku Doc. Sokolíka, ktorý výpočet voľnej výšky schodov vykonal výlučne svojou dedukciou a matematicky (výpočtom priemernej výšky asfaltového koberca), v dôsledku čoho považoval schody za schodište o výške 505
mm, pričom schody rovnako mohli mať i výšku 490 mm, a v takom prípade by už neboli považované za schodište. Takéto neobjektívne a ničím nepodložené hypotetické názory odvolateľa odmietol ako vykonštruované a nezodpovedajúce skutočnosti, skôr ich možno považovať za osobný názor súdneho znalca. V danej spojitosti uzavrel, že od roku 1998, kedy budovu prebrali, táto schodište nemala a do dnešného dňa nebolo ani žiadne schodište vybudované. Jediná zmena za celé obdobie spočívala v tom, že už na existujúce schody bola nalepená protišmyková dlažba. V porovnaní s predchádzajúcim znaleckým posudkom Ing. Hrnčiara sú tie isté schody už považované za schodište a to bez akejkoľvek zmeny legislatívy alebo vykonania stavebných úprav, výlučne rozhodnutím súdneho znalca doc. Sokolíka. 12.Vo vzťahu k súdom tvrdenej nevhodnosti použitej dlažby odvolateľ namietal, že na základe listu dodávateľa, ktorý bol predložený súdu, bola na schody nalepená protišmyková podlaha určená do exteriéru, zodpovedajúca všetkým požiadavkám v daných klimatických podmienkach. Je to dlažba R 11, ktorá má rovnaké číslo certifikátu ako dlažby tried R 10, t.j. F6: P-10-7. Súdny znalec však vo veci certifikátov komunikoval výlučne s právnym zástupcom žalobkyne, pričom otázku rovnakého čísla certifikátu pre dlažby R 10 a R 11 neskúmal, ani nepovažoval za potrebné získať podklady k znaleckému dokazovaniu od žalovaného alebo od dodávateľa stavebných prác. Odvolateľ uzavrel, že spôsob vykonania znaleckého dokazovania je tendenčný a odpovede znalca sú hypotetické a vágne.
13.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa namietala, že zo súdneho spisu ani z odvolania žalovaného 2/ nevyplýva o aké navrhnuté dôkazy žalovaný opiera o svoje odvolanie, ktoré dôkazy mali byť ním na pojednávaní navrhnuté na vykonanie a ktoré následne súd nevykonal. Naopak, na základe dôkazov navrhovaných žalobkyňou, resp. žalovaným 1/ boli preukázané skutkové a právne skutočnosti, o ktorých nie sú dôvodné pochybnosti a to, že bola porušená všeobecná prevenčná povinnosť smerujúca voči všetkým škodám. Z tohto dôvodu je irelevantné tvrdenie, že žalobkyňa nevie čítať ani písať, preto nemohla chápať význam písomného upozornenia. Žalovaný 2/ počas celého pojednávania neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie liberačného dôvodu v zmysle § 9a ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. Taktiež je irelevantná obrana žalovaného 2/ o použitej dlažbe, pokiaľ sám písomne aj ústne upozorňoval na šmykľavý povrch, bolo jeho prevenčnou povinnosťou vykonať aj iné primerané opatrenia na zabezpečenie bezpečnej schodnosti ním prevádzkovanej predajne. Dodala, že v konaní bolo ustálené, že mali byť zabezpečené bezpečnostné opatrenia zábradlím na voľnej ploche schodiska, farebným odlíšením prvého a posledného stupňa schodiska, vhodnou protišmykovou dlažbou, vhodným umiestnením písomného upozornenia na zvýšenie riziko pošmyknutia, prípadne viditeľná ilustračná výstraha pred hrozbou šmyku.
14.V písomnom vyjadrení k odvolaniu sa žalovaný 1/ domáhal zmeny v podobe zamietnutia návrhu voči nemu. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/5/2011, v zmysle ktorého za základ predmetu konania je potrebné považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, sa stotožnil s odvolaním žalovaného 2/, konkrétne s jeho argumentáciou, že skutkový stav bol neúplne zistený. 15.Súčasne však konštatoval, že súd prvej inštancie mohol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o tom, že základ žalovaného nároku nie je daný voči žalovanému 1/. Tomuto záveru totiž korešponduje samotné odôvodnenie predmetného rozhodnutia. Hoci za správne považoval názory aplikačnej praxe, v zmysle ktorých pojmovo môže byť vydaný iba kladný medzitýmny rozsudok, to neodporuje možnosti aplikácie § 152 ods. 2 druhej vety O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak je to účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe a nakoľko by ďalšie konanie s účastníkom, voči ktorému základ nároku nie je daný, nebolo z hľadiska hospodárnosti konania účelné, žalobu voči žalovanému 1/ súčasne zamietnuť.
16.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
17.V rozpore s obsahom odôvodnenia predloženého rozhodnutia je odvolacia argumentácia, v zmysle ktorej sa súd prvej inštancie nezaoberal posúdením okolnosti, či opatrovník neporušil svoju povinnosť zabezpečiť ochranu zdravia a života žalobkyne. Osobitne a v dostatočnom rozsahu sa totiž okresný súd venoval tejto problematike na str. 18 napadnutého rozsudku a odvolací súd si jeho závery (opísanými
v bode 7 tohto odôvodnenia) v plnom rozsahu osvojil (§ 387 ods. 2 CSP) a v konkrétnostiach na ne odkazuje. 18.S námietkou neúplného rozhodnutia sa krajský súd vysporiadal v rámci súbežne vydaného uznesenia sp. zn. 10Co 337/16.
19.Pokiaľ ide o meritórne posúdenie veci, odvolací súd sa nestotožnil s obranou žalovaného 2/ v podobe tvrdenia, že splnil svoju prevenčnú povinnosť a to umiestniť písomné upozornenie o šmykľavosti povrchu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nevie čítať, nemohla chápať význam takéhoto upozornenia. Odhliadnuc od toho, že akceptovaním takejto argumentácie by sa žalovaný vyhol zodpovednosti napr. voči maloletým deťom, starším osobám so spravidla už postihnutým zrakom, čo je nepochybne v príkrom rozpore so zmyslom/podstatou a pojmovou charakteristikou inštitútu zodpovednosti za škodu, táto obrana nemôže obstáť z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu je založené na konštatovaní komplexu nedostatkov (predovšetkým chýbajúce zábradlie, farebné označenie schodov, nevhodná dlažba) v rámci prevenčnej starostlivosti, nie len na absencii písomného upozornenia na nebezpečenstvo šmyku. 20.Krajský súd v danej spojitosti zdôrazňuje, že prevenčná povinnosť nie je formálna/akademická kategória a (preto) jej faktická realizácia musí zodpovedať konkrétnym okolnostiam prípadu. Z tohto pohľadu nemožno - pri nespornej vedomosti zamestnancov o zdravotnom postihnutí žalobkyne a o aktuálnych poveternostných podmienkach obísť splnenie predmetnej zákonnej povinnosti (ktorá mohla byť vzhľadom na opísané splnená napr. adekvátnym ústnym upozornením) púhym poukazom na nespôsobilosť žalobkyne čítať (odvolací súd tu len pripomína, že zamestnanci žalovaného 2/ neodmietli prijatie finančných prostriedkov za tovar od žalobkyne napriek v zásade tej istej skutočnosti - nespôsobilosti žalobkyne čítať). Aj bez ohľadu na uvedené (t.j. odhliadnuc od nespôsobilosti žalobkyne čítať) však platí, že žalovaný 2/ nesplnil svoju preventívnu povinnosť a to pre (už konštatovanú - bod 19 tohto odôvodnenia) absenciu ďalších prvkov bezpečnosti konštatovaných/vytknutých súdnym znalcom a súdom, ktoré nesúviseli s indispozíciou žalobkyne porozumieť písanému textu.
21.V spojitosti s nesúhlasom odvolateľa s vysloveným záverom o existencii schodišťa, krajský súd nemal dôvod odkloniť sa - len z dôvodu, že odvolateľovi to subjektívne nevyhovuje - od logickej argumentácie znalca založenej na danosti troch výškových stupňov (podmieňujúcich vyhotovenie zábradlia na schodiskovom ramene), keď tretí tvorí podestu v úrovni vstupu do predajne. Závery znalca nie sú svojvoľné/hypotetické (ako tvrdí odvolateľ) ale založené na konkrétnej metodike (zvolenej navyše z dôvodu nedostatkov projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavebných úprav vykonávaných práve žalovaným 2/) počítajúcej veľkosť položenej/novej vrstvy asfaltobetónu v rozmedzí 70 - 100 mm podľa rozsahu poškodenia vozovky. Samotný odvolateľ ani žiadny iný/relevantný spôsob určenia rozmerov neuvádza a púha polemika nie je presvedčivou bázou pre prijatie iného záveru.
22.Nadväzne platí, že už len absencia tohto bezpečnostného prvku - zábradlia na schodiskovom ramene
- predstavuje dostatočný predpoklad pre vyslovenie/ustálenie danosti základu nároku žalobkyne voči žalovanému 2/ titulom porušenia prevenčnej povinnosti týmto subjektom, o to viac, že odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil konštatovanie okresného súdu o absencii ďalšieho obligatórneho prvku - farebného odlíšenia prvého a posledného schodu. 23.Z hľadiska procesnej ekonómie je preto nadbytočné zaoberať sa námietkou o druhu použitej dlažby na exteriér, krajský súd však nad bezprostredne nevyhnutný rámec poukazuje na postup samotného žalovaného 2/, ktorý (jednak) sám upozorňoval zákazníkov na šmykľavosť dlažby (výpoveď svedkyne Z.) a následne po predmetnej škodovej udalosti nainštaloval protišmykové odtokové rohože. Napokon, kvalifikovane nie sú spochybnené ani výstupy znalca vychádzajúce z podkladov žalovaného 2/ o druhu položenej dlažby a to, že projektant pri tvorbe projektu pre rekonštrukciu budovy predajne vôbec neuvažoval o obklade vonkajšieho schodišťa a v projekte je zahrnutá dlažba, ktorá bola reálne položená aj vnútri predajne, čomu zodpovedá aj krycí list.
24.Zhrnúc opísané, odvolacie dôvody vymedzené žalovaným 2/ nie sú spôsobilé vyvrátiť závery formulované okresný súdom, preto krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne. S ohľadom na to, že ide o rozsudok medzitýmny, doplnil konštatačný výrok o úprave výšky nároku a trovách konania v konečnom rozsudku
25.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa