Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/334/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. E. D. nar. X.XX.XXXX a mal. D. D. nar. X.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., J. F. Č.. X, P.O. detí rodičov: P. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na J. E. XXXX/XX zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Vaškom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Szakkayho 1 a E. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v J.Í. U. XXX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 10.6.2016 č.k. 9P 55/2016-55 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 10.6.2016 č.k. 9P 55/2016-55 zaviazal otca prispievať na výživu maloletej E. D. nar. X.XX.XXXX sumou 50 € mesačne a maloletého D. D. nar. X.XX.XXXX sumou 50 € mesačne od 15.2.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletých detí. Dlžné výživné za obdobie od 15.2.2016 do 10.6.2016 na maloletú E. 80,04 € a na maloletého D. 80,04 € zaviazal otca zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí. Týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 19.11.2010 č.k. 9P 275/2010-23 vo výroku o výživnom.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 19.11.2010 č.k. 9P 275/2010-23 boli maloleté deti E. a D. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V čase tejto úpravy výživného otec maloletých detí bol nezamestnaný, nepoberal dávku v hmotnej núdzi a iba príležitostne vykonával brigádnické práce. Posledným zamestnávateľom otca bola spoločnosť U., kde pracoval ako skladník s mesačným príjmom 250 € - 300 € a tento pracovný pomer bol skončený na podnet otca z dôvodu, že nemal ako dochádzať z miesta bydliska do P.. Z výpovede otca zistil, že do zamestnania cestoval autobusom alebo autom (R. G.), ktoré mal požičané od kamaráta a plánoval ho kúpiť za 1.000 €, ale napokon mu auto vrátil, pretože už nechodil do zamestnania. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú starobní dôchodcovia, spolu s plnoletým bratom, ktorý taktiež pracuje brigádnicky po stavbách. Výdavky na bývanie a stravu mu platia rodičia. Má exekúcie vo výške cca 800 €, ktoré nevedel bližšie špecifikovať a tieto momentálne nespláca. Okrem týchto maloletých detí má štvorročné dieťa so Ž. A., ku ktorému dieťaťu otcovstvo nepreukázal rodným listom a neplatí ani výživné. Matka maloletých detí je evidovaná na úrade práce, vykonáva aktivačné práce a spolu s prídavkami na deti a dávkou v hmotnej núdzi jej mesačný príjem je 330 €. Maloletý D. je žiakom tretieho ročníka základnej školy, je hyperaktívny a v starostlivosti detského neurológa, užíva lieky na podporu mozgovej činnosti a matka s ním navštevuje Špeciálne pedagogické centrum v P. raz do týždňa. Maloletá E. navštevuje predškolské zariadenie a chodí na tanečnú, za ktorú matka platí 11 €. Z výpovede matky zistil, že otec neplatí ani minimálne výživné určené súdom a od kedy pred tromi rokmi nastúpil do

výkonu trestu odňatia slobody, vypláca sa jej náhradné výživné. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 62 a § 75 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z reálnych schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Pri určení výživného vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahoval u zamestnávateľa U., P. s odôvodnením, že sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, ktorá skutočnosť nemôže byť posúdená v neprospech maloletých detí a v súčasnosti je schopný si zarobiť roznášaním letákov a tiež brigádami na rôznych stavbách. Vzhľadom na to, že samotný vývoj životných nákladov sám o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného, návrh matky posúdil ako dôvodný a zvýšil výživné na 50 € mesačne pre každé dieťa od podania návrhu matky. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného zaviazal otca zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí, v ktorom uviedol, že sa jeho finančné pomery vôbec nezmenili a nemá z čoho platiť súdom určené výživné. Trval na tom, aby jeho vyživovacia povinnosť ostala na úrovni 30 % zo sumy životného minima. Návrh matky na zvýšenie výživného považuje za pomstu. Uvedomuje si, že má platiť na výživu svojich maloletých detí, ale nemá z čoho dávať a už vôbec nie 100 € spolu na dve deti. Ak sa jeho situácia zlepší, je ochotný platiť súdom určené výživné v plnej výške.

4. Matka maloletých detí vo vyjadrení uviedla, že odvolanie otca nespĺňa náležitosti v zmysle § 363 CSP, konkrétne neobsahuje skutočnosť, v akom rozsahu sa rozsudok súdu prvej inštancie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa domáha. Z týchto dôvodov navrhla odvolanie otca odmietnuť.

5. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti podľa ust. § 62 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové

pomery rodičov. Ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená, prípadne pracovať na pozícií alebo v zamestnaní zodpovedajúcom predstavám povinného rodiča. Každý rodič má ale povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potencionálnych schopnostiach a možnostiach otca a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec v aktívnom veku (39 rokov) nevyvinul žiadnu snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, ktoré sú odkázané svojou výživou na svojich rodičov. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že skončenie pracovného pomeru otca v spoločnosti U. P. bez toho, aby si zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu, je v príkrom rozpore so záujmom maloletých detí, nota bene maloleté deti ohrozuje. Odvolací súd poukazuje aj na to, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti. Ponechanie výživného na doterajšej úrovni by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život maloletých detí na matku, ktorá sa o nich osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom na hranici svojich možností, vzhľadom na jej príjem, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou, ale aj spravodlivosťou. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .