Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-4C/258/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. D., N.. XX.XX.XXXX, A. R., Y. N. V. N. M., o zaplatenie 1.717,60 Eur, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.717,60 Eur, úroky v sume 84,97 Eura, úroky z omeškania v sume 154,83 Eura do troch dní odo dňa nadobudnutia tohto rozsudku, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.717,60 Eur od 04.11.2014 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou dňa 13.11.2014 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny 1.717,60 eur, vyčíslených úrokov v sume 84,97 eur, úrokov z omeškania v sume 154,83 eur, poplatkov vo výške 75,- eur, úrokov vo výške 12,84 % ročne zo sumy 1.717,60 eur od 04.11.2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.717,60 eur od 04.11.2014 do zaplatenia. Svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 03.07.2009 uzavrel úverovú zmluvu č. F., na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 6.000,- eur. Žalovaný sa poskytnutý úver a úroky zaviazal splácať v 60- tich anuitných mesačných splátkach po 136,03 eur. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto bol listom zo dňa 25.10.2013 vyzvaný na predčasné splatenie úveru do 16.11.2013, žalovaný na výzvu reagoval tak, že uhradil 333,71 Eur.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne predvolaný. Na pojednávanie sa nedostavil ani zástupca žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil. Súd vec prejednal podľa § 180 C.s.p. v neprítomnosti strán sporu.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to úverovou zmluvou č. F. zo dňa 03.07.2009, všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko a.s. (ďalej len VOP), výpisom z účtu žalovaného, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 25.10.2013 a zistil tento skutkový stav veci:

4. Dňa 03.07.2009 uzavreli strany sporu úverovú zmluvu č. F., na základe ktorej banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve a vo VOP, a to vo výške úveru 6.000,- eur, s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 12,84 % ročne, RPMN bola určená vo výške 15,38 % a priemerná RPMN 21,67 %. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 60-tich pravidelných splátkach vo výške 136,03 eur, termín splatnosti splátky bol dohodnutý v

25. deň kalendárneho mesiaca. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný čerpal úver vo výške 6.000,- eur.

5. Nakoľko žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti splácať spotrebiteľský úver riadne a včas, žalobca ho zosplatnil listom zo dňa 25.10.2013 a vyzval žalovaného na predčasné splatenie zosplatneného úveru do 16.11.2013. Dlžná suma pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 1.717,60 eur, vyčíslených úrokov v sume 84,97 eur, úrokov z omeškania v sume 154,83 eur, poplatkov vo výške 75,- eur. Žalobcom boli predložené aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré ďalej podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán.

6. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Zmluva, z ktorej žalobca odvodzoval žalobou uplatnené nároky, je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, takže na právne vzťahy strán sporu je potrebné aplikovať ustanovenia jednak zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci dospel súd k tomu záveru, že žaloba je podaná čiastočne dôvodne. Žalobca preukázal, že žalovanému poskytol úver v sume 6.000,- eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v dohodnutých splátkach, úver však nesplácal. Súd preskúmal obsah úverovej zmluvy a zistil, že obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou žalovaného bolo splácať úver v mesačných splátkach, povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy riadne neplnil, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, na základe čoho sa stal splatným celý dlh žalovaného. Súdom priznaná suma predstavuje nezaplatenú časť úveru 1.717,60 eur, vyčíslených úrokov v sume 84,97 eur, úrokov z omeškania v sume 154,83 eur.

10. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení súd priznal navrhovateľovi z nezaplatenej úverovej istiny a zmluvných vyčíslených úrokov dojednané úroky z omeškania, ktoré sú uplatnené v medziach zákonných úrokov z omeškania, a to 8,00 % od 04.11.2014 do zaplatenia.

11. Pokiaľ si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 12,84 % ročne z nezaplatenej istiny 1.717,60 eur od 04.11.2014 do zaplatenia, súd v tejto časti žalobu zamietol. Bolo preukázané, že strany sporu si dojednali zmluvné úroky 12,84 % ako fixné do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi i zmluvné úroky odo dňa účinkov zosplatnenia nepatria. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci zmluvy pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút ako sú odplatné úroky a ten má sankčnú povahu. Podľa súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, t. j. splátok a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie aj úrokov z úveru. Súd vychádzal aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd SR súhlasil s názorom odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.

12. Súd žalobcovi nepriznal ani náhradu uplatnených poplatkov vo výške 75,- Eur, nakoľko v konaní nebolo preukázané z akého titulu si žalobca tieto poplatky uplatnil, v spise sa o tomto nenachádzajú žiadne relevantné doklady.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešní (neúspešný bol len v časti príslušenstva) priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).