Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_4C-113-2010.pdf
PDF · 113.26 KB
No categories available
4C/113/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v spore žalobcu: X. Z., K.. XX. XX. XXXX, I. O. Z. XXXX/XXX, XXX XX Z., zastúpený JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1. Ľ. D. - J. G., W. XXX, XXX XX B. K. I., H.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, advokátom, Michalovská 89, 073 01 Sobrance, 2. V. Č., K.. XX. XX. XXXX, I. O. Z. XXXX/XX, XXX XX Z., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o neplatnosť zmlúv a o určenie nehnuteľností patriacich do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že zmluva o pôžičke zo dňa 22. 02. 2007 uzatvorená medzi H.. Q. Z., Y.. Z., K.. XX. XX. XXXX, Z. XXXX/XX, R. Z., XXX XX a D. Ľ. - J. G., H.: XXX XXX XX, W. XXXX, XXX XX B. K. I. ohľadne pôžičky 100.000,- Sk (po prepočte 3.319,39 eur) je neplatná.
Súd u r č u j e , že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 22. 02. 2007 a Dodatok k Zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 23. 02. 2007 uzatvorená medzi H.. Q. Z., Y.. Z., K.. XX. XX. XXXX, Z. XXXX/XX, R. Z., XXX XX a D. Ľ.Y. - J. G., H.: XXX XXX XX, W. XXXX, XXX XX B. K. I. ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV číslo XX pre k. ú. Z., parcela číslo XXX/X o výmere 823 m2 - zastavaná plocha, parcela číslo XXX/X o výmere 531 m2 - záhrada a rodinný dom súpisného čísla XXXX postavený na parcele číslo 576/1, je neplatná.
Súd u r č u j e , že Zmluva o pôžičke zo dňa 23. 02. 2007 uzatvorená medzi H.. Q. Z., Y.. Z., K.. XX. XX. XXXX, Z. XXXX/XX, R. Z., XXX XX a D. Ľ. J. G., H.: XXX XXX XX, W. XXXX, XXX XX B. K. I., ohľadne pôžičky 400.000,- Sk (po prepočte 13.277,57 eur), je neplatná.
Súd u r č u j e , že Kúpna zmluva zo dňa 24. 02. 2010 a kúpna zmluva zo dňa 29. 03. 2010 uzatvorená medzi D. Ľ. - J. G., H.: XXX XXX XX, K.. XX. XX. XXXX, W. XXXX, XXX XX B. K. I. a Č. V., Y.. Č.S., K.. XX. XX. XXXX, Y.. Č..: XXXXXX/XXXX, O.: W. X. Q. XX/XX, XXX XX B. K. I. na prevod nehnuteľností zapísaných na LV číslo XX pre katastrálne územie Z., parcela číslo XXX/X o výmere 823 m2, druh: zastavaná plocha, parcela číslo XXX/X o výmere 531 m2, druh: záhrada, a rodinný dom súpisného čísla XXXX postavený na parcele číslo XXX/X, je neplatná.
Nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XX pre katastrálne územie Z., parcela číslo XXX/X o výmere 823 m2, druh: zastavaná plocha, parcela číslo XXX/X o výmere 531 m2, druh: záhrada, a rodinný dom súpisného čísla XXXX postavený na parcele číslo XXX/X, patria do dedičstva po zosnulej H.. Q. Z., Y.. Z., K.. XX. XX. XXXX, Y.. Č..: XXXXXX/XXXX, K. O. S. V. XXX, G. P. XX. XX. XXXX.
Súd z a v ä z u j e žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
Žalobcovi proti žalovanému v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Právna predchodkyňa terajšieho žalobcu, neb. H.. Q. Z., sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému v 1. rade vyslovenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 02. 2007 uzatvorenej medzi ňou a žalovaným v 1. rade ohľadne pôžičky 100.000,- Sk a ďalej neplatnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 22. 02. 2007 a Dodatku k Zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 23. 02. 2007 uzatvorené medzi ňou a žalovaným v 1. rade ohľadom nehnuteľností zapísaných na J. Č. XX V. S.. Ú.. Z., parcela číslo XXX/X R. B. XXX Q., zastavaná plocha, parcela číslo XXX/X R. B. XXX Q., záhrada, rodinný dom súpisného čísla XXXX postavený na parcele číslo XXX/X. Takéhoto rozhodnutia sa domáhala z toho dôvodu ako uviedla vo svojej žalobe, ako aj vo svojej výpovedi, že dňa 22.2.2007 medzi H.. Q. Z., predtým žalobkyňou, a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej jej žalovaný požičal 100.000,- Sk. Z pôžičky splatila žalovaná 20.000,- Sk. Medzi žalobkyňou a žalovaným na zabezpečenie žalovanej pôžičky bola dňa 22.2.2007 uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode práva a vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený dňa 23.2.2007. Predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva boli všetky nehnuteľnosti zapísané na J. Č.. XX S..Ú.. Z., V.. Č.. XXX/X - G. V. R. B. XXX Q., V..Č.. XXX/X - G. R. B. XXX Q., U. U. Y. P. W..Č.. XXXX, V. K. V.. Č.. XXX/X. Cena nehnuteľnosti bola pôvodne ocenená vo výške 571.324,- Sk, podľa ZP vypracovaného pri dedičskom konaní po pozostalom otcovi žalobkyne. Po zaplatení časti dlhu ostala nesplatená časť pôžičky 80.000,- Sk (2.655,51 €). Nesplatená časť pôžičky 2.655,51 € tak bola zabezpečovaná nehnuteľnosťami v hodnote 18.964,48 €, teda v matematickom vyjadrení ide o pomer 1/7. Žalobkyňa sa domnievala, že podpísaním zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva prišla o majetok v 7-násobnej hodnote, ako je dlh voči žalovanému. Domnievala sa, že pri takomto nepomere sa zmluvné záväzky priečia dobrým mravom a nepomerne zvýhodňujú veriteľa - žalovaného. Vo svojej výpovedi dodala, že pri uzatváraní zmluvy so žalovaným bola pod tlakom, keďže mala pôžičky z Tatrabanky, VÚB, Home Credit, potrebovala peniaze, preto išla za žalovaným, kde za prítomnosti ich oboch podpísala zmluvy, ako aj výdavkový pokladničný doklad, avšak žalovaný jej nevyplatil sumu 100.000,- Sk, iba 70.000,- Sk. Potvrdila, že žalovaný ju vyzýval na úhradu dlžnej čiastky, avšak žiadnu sumu mu neuhradila, lebo bola vo veľmi zlej finančnej situácií. Dodala, že mu ostala dlžná 80.000,- Sk, ako aj úroky. Bola ochotná dlžnú čiastku žalovanému uhradiť v splátkach. Až neskôr sa dozvedela, že sa s domom niečo deje. Nakoniec zistila, že dom bol prevedený na pána Č.. Dodala, že jej brat bol ochotný kúpiť predmetný dom od žalovaného, avšak ten udával, že dom nepredá a nakoniec s tým ani nesúhlasil, aby dom odkúpil jej brat.
2. K návrhu pripojila listinné dôkazy a to zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, výpis z LV, zmluvu o pôžičke.
3. Žalovaný v 1. rade so žalobou žalobkyne nesúhlasil poukazujúc, že žaloba žalobkyne je neopodstatnená. Vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa uviedla, že potrebuje nejaké peniaze. Po jeho dotaze, či má nejaký majetok, a po jej oznámení, že má, jej vyplatil celú sumu 100.000,- Sk, a to potom, čo podpisy boli overené na notárstve, s tým, že táto suma bola vyplatená oproti výdavkovému pokladničnému dokladu za prítomnosti jeho vtedajších asistentiek, G. S., U. O.. Poprel, aby mu žalobkyňa vrátila sumu 16.000,- Sk, ako to udávala, ako aj to, aby jej dával podpisovať doručenky čisté, s tým, že žalobkyni požičal aj ďalšie sumy, ktoré mu nevrátila. Poprel, aby sa mu ozval brat žalobkyne. Keď pán Č. prejavil záujem o kúpu domu, tento mu odpredal za 17.300,- €, hoci mu žalobkyňa dlhovala 3.300,- €, zvyšné peniaze tejto nevrátil. Dohodli sa aj na tom, že po odpredaji domu jej nevráti ani korunu. Pokiaľ sa týka rozdielu medzi požičanou sumou a hodnotou nehnuteľnosti, podľa žalovaného bola všetko v poriadku - bola uzavretá vzájomná dohoda.
4. Žalovaný súdu predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o pôžičke zo dňa 22.2.2007, výdavkový pokladničný doklad č. V-55 zo dňa 22.2.2007, zmluvu o pôžičke zo dňa 23.2.2007, výdavkový pokladničný doklad č. V-57 zo dňa 23.2.2007, ako aj výdavkový pokladničný poklad zo dňa 22.2.2007, zmluvu zo dňa 8.4.2008, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 9.4.2008, príjmový pokladničný doklad zo dňa 20.5.2008, zmluvu o pôžičke zo dňa 29.6.2009, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 29.6.2009, ako aj 4.9.2009, príjmový pokladničný doklad zo dňa 7.3.2009, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 11.9.2009 a príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.4.2010.
5. Súd potom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámením listinných dôkazov predložených žalobkyňou ako aj žalovaným v 1. rade tak, ako sú tieto uvedené vyššie, vypočul ako svedka teraz žalobcu X. Z., ďalej vypočul svedkov G. S., Š. S., U. O., Q. W.. Zabezpečil overovaciu knihu resp. jej overenú fotokópiu, vyžiadal si kópiu vyšetrovacieho spisu Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru spisovej značky Č.B.: R.-XX/OEK-B.-XXXX, kde sa nachádzali listinné dôkazy týkajúce sa predmetnej veci. Po prerušení konania tunajšieho súdu uznesením zo dňa 28. 07. 2011 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ vo Vranove nad Topľou, Odbore kriminálnej polície pod spisovou značkou R.-XX/OEK-B.-XXXX a zistení, že vec bola postúpená Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou, kde konanie pokračovalo pod spisovou značkou XXT/XX/XXXX, ďalším uznesením zo dňa 07. 03. 2014 č. k. XC/XXX/XXXX-XXX prerušil konanie do právoplatného skončenia tejto veci. Po právoplatnom skončení trestného konania v tejto veci nariadil termín pojednávania, avšak v priebehu konania doterajšia žalobkyňa H.. Q. Z. zomrela dňa 14. 09. 2015. Táto skutočnosť je zrejmá z dedičského spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky XD/ XXX/XXXX. Dedičom po tejto je jej brat X. Z. - toho času žalobca, ktorý po pripojení dedičského spisu spisovej značky XD/XXX/XXXX a po oboznámení súdu s obsahom tohto dedičského spisu prehlásil, že chce pokračovať ako žalobca teda právny nástupca svojej nebohej sestry - pôvodnej žalobkyne H.. Q. Z..
6. Zástupca pôvodnej žalobkyne ako aj terajšieho žalobcu poslal na tunajší súd podanie, v ktorom sa domáhal pokračovania v konaní s X. Z. - dedičom po pôvodnej nebohej žalobkyni H.. Q. Z. a súčasne žiadal pripustiť zmenu žaloby. V odôvodnení tohto podania uviedol, že podľa tvrdení žalovaného malo dôjsť medzi ním U. H.. Q. Z. k uzatvoreniu ďalšej zmluvy o pôžičke. Keďže medzi účastníkmi je sporné, či zmluva zo dňa 23.2.2007 je platná, alebo nie, preto vrámci dosiahnutia istoty právnych vzťahov je potrebné autoritatívne rozhodnúť o vyslovení neplatnosti dotknutého právneho úkonu. Táto zmluva zo 23.2.2007 sa mala týkať pôžičky 400.000,- Sk (13.277,57 €), aj ohľadne tejto zmluvy bolo na Okresnom súde Vranov nad Topľou vedené trestné konanie pod sp.zn. XXT/XX/XXXX, kde výrokom právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove, zo dňa 20.3.2014, č.k. XTo/XX/XXXX-XXX bol obžalovanému Ľ.Y. D. uložený trest pre prečin podvodu podľa §221 ods. 1,2 Tr. zák., v štádiu pokusu. Zo zisteného skutkového základu je nepochybné, že žalovaný uviedol žalobkyňu do omylu, ktorá v predmetný deň podpisovala viaceré listiny, v súvislosti s kúpnymi zmluvami, ale neprejavila záujem uzatvoriť ďalšiu zmluvu o pôžičke. Bola v tom, že ide o kúpno-predajné zmluvy na prevod nehnuteľnosti. Teda prejav vôle H.. Q. Z. nesmeroval k uzavretiu zmluvy zo dňa 22.2.2007, bola uvedená do omylu, ktorý žalovaný úmyselne vyvolal. Dal súčasne do pozornosti viaceré nezrovnalosti v dátumoch, ktoré si navzájom odporujú - dňa 23.2.2007 - uzavretá zmluva o pôžičke a toho istého dňa vystavený doklad na sumu na 400,- Sk, s tým, že do dňa 22.6.2007 mala vraj žalobkyňa vrátiť 400.000,- Sk + úrok. Zmluva o pôžičke mala byť podpísaná H.. Q. Z. dňa 10.9.2007. Je nelogické, aby dlžník podpisom zmluvy potvrdil dňa 23.2.2007 a súčasne do 23.6.2007 sa zaväzuje vrátiť peniaze najneskôr do 22.6.2007. Výdavkový poklad zo dňa 22.2.2007 je zo dňa 23.2.2007, hoci až dňa 10.9.2007 zmluva o pôžičke mala byť podpísaná zo strany H.F.. Q. Z.. Okrem toho, dátum schválenia je viacnásobne prepisovaný. Hypoteticky, ak mala H.. Q. Z.R. prevziať peniaze dňa 22.6.2007, potom by ich v ten istý deň aj mala vrátiť , čo je nelogické a v rozpore s podstatou pôžičky. Najviac aj v trestnom konaní vedenom pod sp.zn. XXI./. žalovaný nepreukázal poskytnutie sumy 400.000,- Sk H.. Q. Z.. Ďalej poukázal, že ak mala byť zmluva zo strany H.. Q. Z. podpísaná dňa 10.9.2007 a k uvedenému dátumu mala vrátiť finančnú hotovosť, potom ku dňu podpisu by nemohla splniť zmluvnú podmienku podľa čl. II, keďže by bola skoro 3 mesiace v omeškaní s vrátením peňazí ku dňu 22.6.2007. Takáto zmluvná podmienka, ktorú je nemožno splniť, je neprijateľná a preto je v rozpore s dobrými mravmi. Z toho dôvodu je písomný právny úkon (zmluvy zo dňa 23.2.2007) absolútne neplatný, nakoľko absentovala vôľa H.. Q. Z. uzatvoriť takú zmluvu, bola uvedená do omylu. Poukázal, že žalovaný, ktorý sa nikdy nestal predmetných nehnuteľnosti, v roku 2010 uzatvoril kúpnu zmluvu a predmetné nehnuteľnosti previedol na kupujúceho Č., s tým, že žalovaný písomným prípisom zo dňa 14.6.2010 založil do súdneho spisu Kúpnu zmluvu zo dňa 24.2.2010, ale výpis z J. Č.. XX Č. O. - titul nadobudnutia uvádza kúpnu zmluvu zo dňa 29.3.2010. Keďže je možné sa domnievať, že žalovaný sa nestal oprávneným vlastníkom nehnuteľnosti na J. Č.. XX, potom ich nemohol platne previesť na Č. a tento následný úkon o odplatnom zmluvnom prevode nehnuteľnosti by bol postihnutý absolútnou neplatnosťou, ktorá pôsobí od počiatku, a keďže neb. H.. Q. Z.Á. v priebehu konania zomrela, z toho dôvodu žiadal žalovaný v 1/ rade, aby súd rozhodol, že pokračuje v konaní s ním a súčasne aby súd pripustil na strane žalovaného v 2/ rade V. Č., ktorý bol kupujúcim nehnuteľnosti J. XX S..Ú.. Z..
Z pripojeného spisu XXT/XX/XX vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 18.6.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.3.2014, č.k. XTo/XX/XXXX- XXX bol obžalovanému Ľ.Y. D. uložený trest pre prečin podvodu podľa §221 ods. 1,2 Tr. zák., v štádiu pokusu. Žalovaný bol uznaný vinným, že dňa 23.2.2007 vo Vranove nad Topľou uzatvoril s poškodenou H.. Q. Z. fiktívnu zmluvu o pôžičke na sumu 400.000,- Sk zabezpečovacou zmluvou o zabezpečovacom prevode práva k rodinnému domu súp.č. XXXX/XX, J. Č.. XX S..Ú.. Z., zo dňa 22.2.2007, ktorou si chcel zabezpečiť prevod práva k rodinnému domu súp.č. XXXX/XX, J. Č.. XX Z. v prípade neúspešného súdneho sporu o neplatnosť určenia zmluvy o pôžičke na sumu 100.000,- Sk, zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva k rodinnému domu súp.č. XXXX/XX, G. K. J. Č.. XX, S..Ú.. Z., B.Z. K. R. W. B. K. I. V. W..G.. XC/XXX/XXXX, čím by v prípade uspokojenia svojej pohľadávky na sumu 400.000,- Sk na základe dodatku k zmluve o zabezpečovacom prevode práva týkajúceho sa zmluvy o pôžičke 23.2.2007 vo výške 400.000,- Sk spôsobil poškodenej škodu predajom uvedenej nehnuteľnosti vo výške najmenej 18.964,48 € ( 571.324,- Sk). Tým spáchal prečin podvodu §221 ods. 1,2 Tr,. zák., v štádiu pokusu podľa §14 ods. 1 Tr. zák. , za čo bol odsúdený k súhrnnému trestu 1 rok, s podmienečným odkladom na dobu 2 rokov, peňažnému trestu - 1.000,- €, súčasne bol ustanovený náhradný trest 4 mesiace. V tomto trestnom konaní súd vykonal dokazovanie, kde v odôvodnení vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že vo výpovediach teraz žalovaného v priebehu celého trestného stíhania sú logické nezrovnalosti, na ktoré súdmi v tomto konaní bolo v odôvodnení poukázané s tým, že nedôveryhodné vyznieva aj tvrdenie žalovaného o zmluve na 100.000,- Sk. Po konštatovaní, že tento nevedel vysvetliť dôvod, prečo neregistroval na správe katastra dodatok k zmluve o zabezpečovacom prevode práva, uzatvorený s neb. H.. Q. Z., ktorý mal slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 400.000,- Sk, bolo konštatované, že svojím konaním, lsťou dosiahol, že podpísala zmluvu zo dňa 23.2.2007 na 400.000,- Sk, ako aj dodatok, na základe ktorej jej mal poskytnúť pôžičku 400.000,- Sk a chcel sa tak obohatiť na jej ujmu s tým, aby získal vlastnícke práva v prípade neúspešného konania vedenom pod sp.zn. XC/XXX/XXXX. Konaním žalovaného by bola vznikla na majetku H.. Q. Z.R. škoda min. v hodnote 18.964,48 €.
7. Tunajší súd uznesením zo dňa 11. 11. 2016 č. k. XC/XXX/XXXX-XXX rozhodol o pokračovaní v konaní s terajším žalobcom ako aj o pripustení do konania na strane žalovaného ako žalovaného v 2. rade V. Č. a taktiež pripustil zmenu žaloby tak, ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
8. Pri pokračovaní v konaní žalobca zotrval na doterajších prednesoch a vyjadreniach ako aj na zmenenom návrhu.
9. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho zástupcu žiadal žalobu zamietnuť zotrvávajúc taktiež na doterajších tvrdeniach, vyjadreniach.
10. Žalovaný v 2. rade so žalobou žalobcu nesúhlasil udávajúc, že on má list vlastníctva, že je vlastníkom predmetného rodinného domu a nevie, prečo by mal súhlasiť so žalobou žalobcu. K veci dodal, že on o týchto veciach, ktoré odzneli na súde v tejto veci, nevedel. Prehlásil, že pokiaľ súd vyhovie žalobe, mali by mu byť žalovaným v 1. rade vyplatené peniaze, ktoré žalovanému v 1. rade vyplatil z titulu uzavretia kúpnopredajnej zmluvy.
11. V ustanovení § 37 ods. 1 OZ sa uvádza, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný s tým, že podľa § 38 OZ neplatný je právny úkon pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony, tak isto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. V ustanovení § 39 OZ sa uvádza, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Z ustanovenia § 132 a § 133 ods. 2 OZ vyplýva, že vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V ustanovení § 460 OZ sa uvádza, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
13. Zákon číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. V zmysle § 28 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení s tým, že podľa § 29 vklad možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. V ustanovení § 30 ods. 1, 2 katastrálneho zákona sa uvádza, že účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o vklade sa začína na návrh účastníka konania.
14. Podľa § 31 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočné, určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
15. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomocí správe katastra v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na základe ktorých bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, to znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky číslo 79/1996 Z. z. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky číslo 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
16. V prípade, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 OZ). Platná zmluva o prevode nehnuteľností však sama o sebe nemá za následok nadobudnutie resp. prevod vlastníckeho práva - pristupuje k nej ďalšia právna skutočnosť a to vklad do katastra nehnuteľností, ktorý má konštitutívne účinky. Až vkladom do katastra nehnuteľností sa nadobúda vlastníctvo a zmluva sa stáva účinnou (§ 47 ods. 1 OZ). Teda prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam má v podstate dve fázy. Zmluva je platná pri podpísaní všetkými jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že platný zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra.
17. V zmysle §39 OZ cit. vyššie, bod 11, absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto neplatnosť, a tým aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobené právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby tento zákon dodržaný nebol. Zákonom sa tu myslí, nielen OZ, ale aj ďalšie právne predpisy, ktoré majú právnu silu zákona. O nedovolenosť, a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov medzi ľuďmi. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Zmluva, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, je od počiatku absolútne neplatná; , nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli. (R33/1975) V tomto prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že konanie žalovaného, a to uzatváranie zmlúv tak , ako sú uvádzané vo výrokovej časti rozsudku bolo nedovolené, čomu nasvedčuje právoplatné odsúdenie žalovaného v konaní vedenom pod sp.zn. XXT/XX/XXXX tak, ako je toto uvedené vyššie, pod bodom 6. a pochopiteľne aj v rozpore s dobrými mravmi. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že ide o absolútne neplatný právny úkon, a teda zmluvy, ktoré tento uzatváral so žalobkyňou, alebo žalovaným v 2/ rade, sú od počiatku absolútne neplatné. Pričom, ako bolo uvedené vyššie, nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode neplatnosti vedeli, ktorú skutočnosť súd zdôrazňuje predovšetkým vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade. Je nepochybné, že žalovaný predchádzajúcu žalobkyňu H.. Q. Z. uviedol do omylu, a keďže týmto svojím protiprávnym konaním sa nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľnosti, nemohol podľa názoru súdu tieto previesť na ďalší subjekt, žalovaného v 2/ rade. Vzhľadom k tejto skutočnosti, že pôvodná žalobkyňa v priebehu konania zomrela, v konaní pokračuje jej dedič, terajší žalobca, a keďže na LV je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti uvádzaných vo výroku tohto rozsudku žalovaný v 2/ rade, ktorý ich pochopiteľne nemohol nadobudnúť od nevlastníka žalovaného v 1/ rade, pretože zmluvy, ktoré uzavrel s neb. H.. Q.T. Z., sú absolútne neplatné, mal súd za to, že žalobca má právny záujem na tom, po tom čo súd určí neplatnosť zmlúv podľa výrokovej časti rozsudku, aj na určení, že nehnuteľnosti J. Č.. XX S..Ú.. Z., V..Č.. XXX/X - G. V. XXX Q., V..Č.. XXX/X - G. R. B. XXX Q. U. Y. P. W..Č.. XXXX, V. P. P. V. K.. H.. Q. Z..
18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
19. V danom prípade pokiaľ sa týka žalobcu, jeho právnej predchodkyne a žalovaného v 1. rade, bol žalobca úspešný v celom rozsahu, z toho dôvodu mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému v 1. rade trovy konania.
20. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. V danom prípade pokiaľ sa týka žalobcu a žalovaného v 2. rade, žalobca sa proti tomuto zriekol práva na náhradu trov konania, naviac tento pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností nemal vedomosť o konaní žalovaného v 1. rade, bol v tom, že všetko je v poriadku a vlastne až v priebehu tohto konania sa dozvedel skutočnosti, ohľadne ktorých prebiehalo na tunajšom súde konanie medzi žalobcom (jeho právnou predchodkyňou) a žalovaným v 1. rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.