Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_11P-3-2017.pdf
PDF · 98.87 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/3/2017
Rozhodnutie
Okresný súd v Námestove, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, mal. dieťa zastúpené opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J., dieťa rodičov: matky - S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., H. XXX/X a otca - M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom G., N. XX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. č.k. 1P/48/2014-23 z 30.5.2014 vo výroku o výživnom (výrok I./b označeného rozsudku), tak že otec maloletej M. K., nar. XX.X.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H. K., nar. XX.X.XXXX sumou 140 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky maloletej, počnúc od 1.4.2017.
II. Vo zvyšnej časti návrh matky maloletej na zvýšenie výživného z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej sa návrhom na zvýšenie výživného doručenom tunajšiemu súdu 16.1.2017 domáhala, aby otcovi maloletých bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou vo výške 150,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že na maloletú I. zostáva nezmenené výživné vo výške 50,-Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Podanie návrhu odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P/186/2014-43 z 31.7.2015 bol otec mal. detí zaviazaný platiť výživne vo výške 150,-Eur mesačne. Od posledného pojednávania vo veci výživného sa zvýšili celkové výdavky na maloletú H., nakoľko chodí do školy od 01.09.2016. Nastúpila na Základnú školu S. S. v Y., kde ju denne chodí zanášať. V súčasnosti býva s dcérami H. a I. v rodičovskom dome spolu so starou matkou, otcom a bratom. Vlastníkom rodinného domu je stará matka. Toho času je na materskej dovolenke do augusta 2017 kedy maloletá I. dosiahne 3 roky. Jej mesačný príjem je vo výške 268,-Eur v čom sú zahnuté aj prídavky na dve deti a materská. Z jej príjmu má problémy uhrádzať všetky náklady súvisiace s výchovou a starostlivosťou o deti. Otec maloletých sa naposledy stretol s dcérou H. v piatok 06.1.2017 a bola s ním celý víkend. S maloletou I. sa otec nestretáva, ani nie je v žiadnom kontakte; výživné platí pravidelne.
2. V prvom rade vo vzťahu k petitu, ktorý je vymedzený v tomto návrhu matky maloletých o ktorom súd koná, súd poznamenáva, že nemôže byť rozhodnuté doslovne tak ako matka žiada. Z návrhu matky je zrejmé, že žiada zvýšenie výživného len na mal. H. a to zo sumy 100,-Eur na sumu 150,-Eur mesačne. Vo vzťahu k mal. I. požaduje ponechať nezmenené výživné vo výške 50,-Eur mesačne. Z toho je teda zrejmé, že na mal. I. výživné, ktoré bolo určené na základe rodičovskej dohody, a to rozsudkom č.k. 5P/46/2014-29 z 28.01.2015, matka zmeniť nežiada. Teda nežiada ho ani zvýšiť, ani znížiť. Vzhľadom k tomu, že v civilnom mimosporovom konaní a ani v civilnom sporovom konaní súd nerozhoduje o tom, že jeho predchádzajúce rozhodnutie zostáva v platnosti, takéto rozhodovanie nielenže nemá oporu v zákone, ale znamenalo by aj nedôvodné zaťaženie súdu a to bez akéhokoľvek efektu a významu pre účastníkov konania, resp. strany sporu. Je samozrejmé, že pokiaľ predchádzajúce súdne rozhodnutie nebolo dotknuté nejakou zmenou (t.j. nebolo menené ďalším neskorším súdnym rozhodnutím) tak zostáva v platnosti a je i naďalej vykonateľné (pokiaľ jeho vykonateľnosti nebránia iné skutočnosti). Súd teda posúdil návrh matky len ako návrh na zvýšenie výživného na mal. H., keďže vo vzťahu k mal. I. matka vydanie žiadneho rozhodnutia, ktoré by menilo pôvodné súdne rozhodnutie, nežiadala. Predmetom tohto konanie teda bolo len rozhodovanie o návrhu na zvýšenie výživného vo vzťahu k mal. H..
3. Súd vo veci vykonal dňa 31.3.2017 pojednávania, na ktorom vypočul matku maloletej, otca maloletej, kolízneho opatrovníka, oboznámil listinné dôkazy a pripojené spisy tunajšieho súdu sp. zn. 1P/48/2014, sp. zn. 5P/46/2014, sp. zn. 1P/186/2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Matka maloletej v konaní pred súdom uviedla, že jej príjem je v súčasnosti cca 260 Eur. Súdu predložila rozpis jej pravidelných mesačných výdavkov, a to: platba za elektrinu 81,60 Eur každý tretí mesiac, platba na plyn 100 Eur každý tretí mesiac, 2x inzulín 50 Eur mesačne (na užívanie ktorého je odkázaná), strava do domácnosti do 50 Eur mesačne, každodenné výdavky spočívajúce v nákupe pečiva do 20 Eur; mlieko, jogurty na celý týždeň do 20 Eur, ďalej drogéria a pod. V týchto poznámkach sa ďalej uvádza, že pre dcéru H. platí stravné škole - obedy na mesiac v sume 21 Eur, pomôcky do školy (lepidlo, farebné papiere, gumu) - 1,60, ZRPŠ na celý rok 20 Eur, knižka ktorú musela objednať do školy 6,91 Eur, oblečenie a obuv do 100 Eur mesačne, poistka v Allianz 24,40 Eur mesačne, za lieky keď bola chorá 12 Eur. Spolu 187,49 Eur. Výdavky na mal. I. pozostávajú z platby poistky v Allianz 22,30 Eur mesačne, za lieky keď bola chorá 15 Eur, oblečenie a obuv do 80 Eur, plienky 1 balík na noc do 10 Eur (spolu 127,30 Eur). Dokopy výdavky na obidve maloleté deti predstavujú sumu 314,79 Eur. Nemá žiadne úvery. Otec maloletej sa o maloletú nad rámec výživného nestará. S maloletými žiadne zvýšené výdavky nemá, občas bývajú choré. Maloletá H. navštevuje v škole krúžky, ktoré nie sú platené. Zvýšenie výdavkov nastal v súvislosti s plnením povinnej školskej dochádzky, kedy maloletá H. neustále potrebuje zakúpiť niečo do školy. Momentálne jej príjem nepostačuje na krytie všetkých životných potrieb - a to jej samotnej i jej dcér. Výživné žiadala zvýšiť od 1.4.2017. 5. Otec maloletej žije v domácnosti so svojou mamou. Jeho mesačný príjem (mzda) je okolo 377,- Eur, z ktorého prispieva do domácnosti na energie a na stavu v sume 100 až 150,-Eur. Je vyučený ako obrábač kovov. Pracovnú zmluvu so súčasným zamestnávateľom má uzavretú na domu neurčitú. Iný príjem okrem príjmu zo zamestnania nemám. Naposledy pracoval vo Vavrečke. Predchádzajúci pracovný pomer bol u Stavebného podniku, ktorý pracovný pomer bola ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu nedostatku práce. Jeho pravidelné mesačné výdavky sú: denne obed 4,-Eur, cestovné a ubytovanie mu hradí zamestnávateľ. Bežné náklady ako ošatenie, drogéria uhrádza podľa potreby. Za mobilný telefón platí mesačne cca 10,-Eur. Motorové vozidlo nevlastní. Je fajčiar, denne vyfajčí 3-4 cigarety, snaží sa to obmedzovať. Úvery nemá. Je zdravý a žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by limitovali možnosť nájsť si prácu, nemá. Inú vyživovaciu povinnosť, okrem mal. detH. a I., nemá. Podľa jeho názoru je možné osobne sa starať aj živiť maloleté dieťa vo veku mal. H. aj s výživným vo výške 100,-Eur, keďže to iní rodičia dokážu aj s menším výživným.
6. Zo mzdových listov za roky 2016 a 2017 vystavených súčasným zamestnávateľom otca maloletej živnostníkom K. G. K.-Sk-group (č.l. XX a 18 spisu) vyplýva, že otec maloletej pracuje od 14.3.2016 ako stavebný robotník, pričom jeho čistá mzda predstavovala za mesiace september až december 2016 v súhrne sumu 1.439,-Eur (jednotlivo za mesiac september 253,68 Eur, október 364,56 Eur, november i december 377,29 Eur) a za mesiace január a február 2017 v súhrne sumu 646,09 Eur (jednotlivo za mesiac január sumu 377,29 Eur a február 268,80 Eur).
7. Zo správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania rodinných, bytových a sociálnych pomerov zo 17.3.2017 (č.l. 14 spisu) okrem iného vyplynulo, že matke maloletých finančne pomáha jej rodina, ktorá hradí výdavky na energiu a vodu. Otec maloletej sa do januára 2017 pravidelne stretával s maloletou H., a to každý druhý víkend od piatku do nedele, ale od januára 2017 sa s ňou nestretol; o maloletú I. nejaví záujem ani sa s ňou nestretáva. Ako kolízny opatrovník odporučil, aby súd zvýšil výživné na maloletú H., nakoľko sa zvýšili potreby a výdavky na maloletú v súvislosti s nástupom do školy.
8. Z obsahu pripojených spisov súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P/48/2014-23 z 30.5.2014, právoplatným a vykonateľným 9.6.2014, bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletá H. bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otec maloletej sa zaviazal prispievať na výživu maloletej H. sumou 100,-Eur mesačne, počnúc od 01.06.2014 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej. O takejto úprave rodičovských práv a povinností k maloletej H. bolo rozhodované na základe návrhu matky zo dňa 05.03.2014. Maloletá H. mala v čase rozhodovania 3 roky a takmer 10 mesiacov. Matka maloletej H. pôvodne žiadala, aby otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou 300,-Eur. Z predmetného označeného spisu sp. zn. 1P/48/2014 vyplynulo, že otec maloletej bol zamestnaný v N. podniku, s.r.o. a za obdobie X/XXXX až 11/2013 mal vyplatený priemerný čistý príjem cca 345,-Eur; matka bola evidovaná na úrade práce, okrem rodinných prídavkov na maloletú H. nemala vyplácaný žiadny príjem. V čase rozhodovania ani jeden z rodičov nemal inú vyživovaciu povinnosť.
9. Vo vzťahu k maloletej I. súd na základe návrhu matky zo dňa 6.11.2014 vydal rozsudok č.k. 5P/46/2014-29 z 28.1.2015, právoplatný a vykonateľný 11.2.2015, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej mal. I. bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať a spravovať jej majetok budú mať obaja rodičia. Otec maloletej sa zaviazal prispievať na výživu maloletej I. sumou 50,-Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Maloletá I. mala v čase rozhodovania takmer 5 a pol mesiaca. Matka maloletej I. pôvodne žiadala, aby otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej I. sumou 120,-Eur. Z predmetného označeného rozsudku vyplynulo, že otec maloletej pracoval ako stavebný robotník a v zimnom období kedy bolo menej práce bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti, jeho príjem za 12/2014 predstavoval 80,-Eur, pričom vykazovaných mal 30,-Eur; s tým, že v letnom období pracuje na zmluvu a jeho príjem sa pohybuje na hranici 340,-Eur, v čase rozhodovania mal vyživovaciu povinnosť k maloletej H., na ktorej výživu prisieva sumou 100,-Eur. Matka maloletej I. bola v tom čase na materskej dovolenke a jej príjem predstavoval rodičovský príspevok 203,20 Eur a prídavky na dve deti 47,04 Eur.
10. Medzitým dňa 19.12.2014 otec maloletých podal návrh na zníženie výživného k mal. H. o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P/186/2014-43 z 31.7.2015, právoplatným a vykonateľným 27.08.2015 tak, že súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. V odôvodnení tohto rozsudku sa uvádza, že v čase rozhodovania otec maloletej bol opätovne zamestnaný v stavebnom podniku s.r.o. na základe dohody o pracovnej činnosti, uzavretej 3.12.2014 s dohodnutou odmenou 2,10 Eur/za hodinu. Podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa za obdobie od 2/2014 do 3/2015 mal vyplatený priemerný čistý mesačný príjem vo výške 38,98 Eur a od 4/2015 do 6/2015 vo výške 60,80 Eur. Otec tvrdil, že u toho zamestnávateľa pracuje 1 deň v týždni pri rôznych pomocných prácach a v ostatných dňoch vypomáha svojim kamarátom taktiež pri stavbách za odmenu 20,-Eur, čo v priemere mesačne predstavuje ďalší príjem vo výške od 100 do 150 Eur. Matka maloletej H. bola v tom čase poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,-Eur. Súd v konaní o zníženie výživného konštatoval, že zmena pomerov nastala u oboch rodičov tým, že im vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. I., na ktorú má podľa rozsudku OS Námestovo povinnosť platiť sumou 50,-Eur mesačne. Otec mal. H. vykonáva pomocné stavebné práce na základe dohody o pracovnej činnosti, v zmysle ktorej má dojednaný rozsah týždenného pracovného času na 10 hodín. Oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy uzavrel rodičovskú dohodu s matkou maloletej sa v jeho príjmovej oblasti nič nezmenilo, pretože aj počas uzavretia rodičovskej dohody vykonával práce pre N. podnik, s.r.o., len na základe dohody o pracovnej činnosti a príjem mal taký istý ako v čase uzavretia rodičovskej dohody. Q. toho si privyrába na stavbách svojich kamarátov. Priznal odmenu len 20 Eur, čo súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú výšku odmeny, pretože pomocný robotník na súkromnej stavbe má vyplácanú omnoho vyššiu odmenu cca 100,-Eur, čo je súdu zrejmé z iných konaní a ak otec maloletej priznal sumu 100,-Eur, tu je potrebné vynásobiť minimálne päťkrát, aby bolo možné dospieť k výške odmeny, ktorú v skutočnosti otec za mesiac týmito prácami získa. Je teda predpoklad, že otec zarobí minimálne ďalších 500,-Eur okrem odmeny, ktorú získava na základe dohody o pracovnej činnosti. Z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že otec je schopný platiť sumu 100,-Eur na mal. H. a ďalších 50,-Eur na mal. I.. Súd preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1.7.2016 (ďalej len "CMP"), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
12. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že naposledy bolo o výživnom na maloletú H. rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P/186/2014-43 z 31.7.2015, právoplatným a vykonateľným 27.08.2015 tak, že súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. V dôsledku uvedeného zostal v platnosti predchádzajúci rozsudok tunajšieho súdu č.k. 1P/48/2014-23 z 30.5.2014, právoplatný a vykonateľný 9.6.2014, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa otec maloletej sa zaviazal prispievať na výživu mal. H. sumou 100,-Eur mesačne, počnúc od 01.06.2014 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej. Od posledného rozhodnutia, ktorým bola určená výška výživného na maloletú H. uplynuli 2 roky a 11 mesiacov (t.j. takmer 3 roky). Maloletá H. dovŕši 19.7. tohto roka 7 rokov. V súčasnosti navštevuje nultý ročník ZŠ (od 1.9.2016).
13. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností a litery zákona súd návrhu matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej sčasti vyhovel, pretože zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletej, a to v priamej súvislosti s jej pribúdajúcim vekom a začatím plnenia povinnej školskej dochádzky. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom maloletá bola dieťaťom útleho veku (takmer 4-ročná). V súčasnosti je žiačkou nultého ročníka ZŠ vzhľadom k čomu tak matke vzrástli náklady minimálne na ošatenie, školské pomôcky, poplatky spojené so školskými aktivitami, stravu. Uvedenú skutočnosť - začatie plnenia povinnej školskej dochádzky považuje súd za takú zmenu pomerov na strane maloletej, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného voči jej osobe.
14. V posudzovanom prípade zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú H. a jej sestru I. výlučne matka, a to bez osobnej pomoci otca. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej H. plní nielen výkon osobnej starostlivosti, ale i uspokojovaním jej bytovej potreby. Zrejme bez ďalších bližších vysvetlení je každému zrejmé, že zo sumy, ktorá nedosahuje ani výšky minimálnej mzdy nie je možné v pomeroch Slovenskej republiky 3-členná rodina (rodič a maloleté deti) uvažovať o žití na dôstojnej úrovni, ale len prežívaní.
15. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko primerane veku.
16. Vo vzťahu k posudzovaniu možností a schopnosti rodiča súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré zaradilo majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia a rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) súd neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu.
17. V nadväznosti na uvedené súd poznamenáva, že "umelo znižované príjmy" nie sú v prípadoch rozhodovania o zvýšení výživného žiadnou raritou. Nevierohodnosť ohľadne výšky príjmu otca maloletej bola konštatovaná aj v predchádzajúcom konaní iniciovanom otcom maloletej o znížení výživného. Otec maloletej je v produktívnom veku a ako sám potvrdil nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by ho na trhu práce limitovali.
18. Hoci otec maloletej po váhaní avšak nie príliš presvedčivo uviedol, že by sa dokázal postarať a uživiť maloleté dieťa vo veku maloletej H. v prípade, ak by druhý rodič prispieval na jeho výživu výživným 100,- Eur mesačne, keďže iní to dokážu aj s nižším výživným, súd vyhodnotil toto tvrdenie ako ľahkovážne bez akejkoľvek reálnej predstavy o tom, čo permanentná osobná každodenná starostlivosť a "uživenie" maloletého dieťaťa skutočne obnáša. Otcovi maloletej nepochybne chýba osobná skúsenosť, po ktorej by určite svoje neuvážené tvrdenie prehodnotil.
19. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zvýšenie výživného o sumu 40,-Eur mesačne podľa názoru súdu momentálne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej H. prináležiacim jej veku, stupňu vzdelania a tiež možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. V súlade s požiadavkou matky maloletej súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú H. od 1.4.2017. Vo zvyšku návrh matky maloletej zamietol (v časti rozdielu medzi požadovanou výškou výživného v sume 150,- Eur mesačne a súdom priznanou výškou výživného v sume 140,- Eur mesačne (10,-Eur mesačne).
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresnom súde Námestovo). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.