Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoPr-1-2017.pdf
PDF · 78.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoPr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Marty Polyákovej v právnej veci žalobkyne: E. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. ulica XXX/XX, E. T., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek s.r.o. so sídlom Komárno, Pohraničná 4, proti žalovanému: Obec Trávnik, so sídlom Trávnik č. 50, IČO: 00306681, zastúpený FORTITUDINE s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Ul. sv. Alžbety 5772/19, Dunajská Streda, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. 06. 2015, č. k. 10 Cpr/3/2015 - 68 , v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. 10. 2016 č. k. 10Cpr/3/2015 - 85 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného z 19. 05. 2015 je podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce neplatné. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 68 ods. 1 písm. b/, § 68 ods. 2, § 70, § 74, § 77 Zákonníka práce č. 211/2001 a vykonaným dokazovaním. Konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zrušenia pracovného pomeru a náhrady mzdy od 22. 05. 2015 z dôvodu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre nesplnenie zákonných náležitostí. Z obsahu listiny nie je možné zistiť, ktoré právne a ostatné predpisy mala porušiť a čo bolo dôvodom rozviazania pracovného pomeru. Ďalej poukázala na to, že od 02. 02. 2015 do 18. 05. 2015 bola práceneschopná a kontrola, na ktorú sa odvoláva žalovaný v ukončení pracovného pomeru bola vykonaná 17. 04. 2015. Listom z 29. 05. 2015, doručeným 02. 06. 2015, oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Súd prvej inštancie skúmajúc formálne náležitosti skončenia pracovného pomeru konštatoval, že zrušovací prejav zamestnávateľa neobsahuje vymedzenie skutkovej vety o porušení pracovnej disciplíny závažným spôsobom, v ktorom vzhliadol porušenie pracovnej disciplíny. Formulácia nie je dostatočne jasná, konkrétna, určitá a zrozumiteľná, nakoľko žalovaný iba poukazuje na zápisnicu a kontrolu RÚVZ (ďalej Regionálny úrad verejného zdravotníctva) zo 17. 04. 2015, ktorá netvorí prílohu zrušovacieho prejavu, a teda nie je zrejmé, v čom konkrétne malo spočívať hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Zrušovací prejav bol žalobkyni doručený v zákonnej dvojmesačnej lehote a neplatnosť skončenia pracovného pomeru napadla v dvojmesačnej prekluzívnej lehote na súde. Podľa názoru súdu, ak by aj porušila pracovnú disciplínu v rozsahu uvedenom žalovaným, porušenie nedosiahlo takú intenzitu, aká je opodstatnená pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce. Dodal, že zotrvanie žalobkyne v pracovnom pomere do uplynutia výpovednej lehoty bolo možné bez ohrozenia riadneho plnenia pracovných úloh zamestnávateľa pri náležitej kontrole zo strany žalovaného, ktorý zrejme túto povinnosť zanedbával, keď nedostatky v práci žalobkyne zistil až
zo zápisnice kontroly RÚVZ. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol s tým, že o nároku žalobkyne na náhradu mzdy a o trovách konania bude rozhodovať v ďalšom konaní, pretože rozhodnutie o mzdovom nároku závisí od rozhodnutia o platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný, ktorý žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalobkyňa dlhodobo nedodržiavala právne a ostatné predpisy, pracovný poriadok a právne predpisy vzťahujúce sa k jej pracovnej pozícii a dlhodobo neoprávnene vyplňovala príručky systému HACCP. Tieto pochybenia zistila kontrola RÚVZ v Komárne, evidencie boli podpisované a vyplňované žalobkyňou, čo na súde nepoprela. Svojím konaním porušila § 26 ods. 4 písm. c/ zákona č. 355/2007 Z. z. Vzhľadom k tomu, že pracovala ako kuchárka v materskej škole, kde jej nesprávnym postupom mohlo prísť k závažným následkom na zdraví detí, jej konanie považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa neuvádzala pravdu keď tvrdila, že jej nebolo umožnené nahliadnuť do protokolu z kontroly a neboli s ňou prebrané dôvody ukončenia pracovného pomeru. Dňa 19. 05. 2016 bolo prejednané okamžité skončenie, dostala možnosť vysvetliť svoje pochybenie a obhájiť sa, čo odmietla a z pracoviska odišla. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo/12/2008 podľa ktorého skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, keby sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Námietky žalovaného ndpovažovala za dôvodné, pretože dôvody nie sú uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru a z prílohy zápisnice z kontroly RÚVZ vyplýva, že nedostatky sú z obdobia februára 2015, kedy bola práceneschopná, a preto sa jej netýkajú.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podaní odvolania a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP viazaný rozsahom odvolania odvolacími dôvodmi a skutkovým stavom zisteným súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem s verejným vyhlásení rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dodáva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 29. 05. 2015 domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom žalovaného z 19. 05. 2015, ktorý jej bol doručený 22. 05. 2015 dôvodiac neplatnosťou zrušovacieho prejavu z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí, nejasnej formulácie dôvodov rozviazania pracovného pomeru a tým, že od februára 2015 do 18. mája 2015, kedy mali byť zistené nedostatky v jej práci, bola práceneschopná. Súd prvej inštancie po zistení, že žaloba bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote správne skúmal, či dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v zrušujúcom prejave spĺňajú náležitosti ustanovenia § 70 Zákonníka práce. V okamžitom zrušení pracovného pomeru žalovaný uviedol, že podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce okamžite končí pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu, že nezdržala právne a ostatné predpisy vzťahujúce sa na vykonávanú prácu a tým, že závažne porušila pracovnú disciplínu podľa výsledkov kontroly Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, prílohy k bodu 6. 2 zápisnice z kontroly, bolo preukázané porušenie predpisov bodov 2, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14. Skutky zistené kontrolou sú závažným porušením pracovnej disciplíny, a preto nie je možné ďalej ju v pracovnom pomere zamestnávať. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie konštatuje, že takto formulovaný zrušujúci prejav zamestnávateľa nie je dostatočne určitý, pretože v ňom nie je v ňom vymedzený konkrétny dôvod, ktorý žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktorý mal v úmysle so žalobkyňou okamžite ukončiť pracovný pomer. Iba poukázanie na zápisnicu z kontroly a jej jednotlivé body, bez uvedenia konkrétnych dôvodov, v čom malo porušenie pracovnej disciplíny spočívať nevymedzuje jasné a nezameniteľné dôvody, ktoré viedli žalovaného k ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou. Zo zrušovacieho prejavu nevyplýva, v akom konkrétnom konaní žalobkyne,
ako zamestnanca, žalovaný videl jej závadné konanie, prípadne nekonanie, pričom nebolo sporné, že zápisnica z kontroly ani nebola súčasťou okamžitého zrušenia pracovného pomeru. S ohľadom na uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že z formálnych dôvodov je takýto zrušujúci prejav neplatný. Tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní o nedostatkoch v práci žalobkyne nie sú právne významné s ohľadom na neplatnosť zrušovacieho prejavu, pre ktorý nedostatok súd ani neposudzoval prípadné dôvody, ktoré podľa žalovaného boli, resp. mohli byť dôvodom ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Rovnako preto aj tvrdenie, že mala možnosť nahliadnuť do protokolu z kontroly a boli s ňou prebraté dôvody ukončenia pracovného pomeru je právne irelevantné. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v zrušovacom prejave žalovaný nekonkretizoval dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru dostatočne určitým spôsobom tých skutočností, v ktorých vzhliadol naplnenie zákonného dôvodu, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite skončí. Aj keď skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pre neurčitosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné vtedy, keď ani výkladom prejavu vôle sa nedá zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru súladného s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/12/2008, na ktorý žalovaný v odvolaní poukazuje odvolací súd dodáva, že zo zrušovacieho prejavu tak, ako bol formulovaný v okamžitom zrušení, konkrétne dôvody porušenia pracovnej disciplíny ani výkladom textu zrušovacieho prejavu nie je možné zistiť, a preto je neplatný.
6. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).