Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-257-2016.pdf
PDF · 72.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/257/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. G. nar. XX.X.XXXX zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice so sídlom na Staničnom námestí č. 9 v Košiciach pracovisko Košice IV dieťaťa rodičov: Ing. X. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na ul. Č. č. XX zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenártom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Pollovej č. 32 a U. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. na ul. C. č. XX zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Floriánskej č. 16 za účasti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 28.4.2016 č.k. 23P 241/2014-309 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na prerušenie konania evidovaného pod sp.zn. 23P 241/2014 podľa § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p..
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil s poukazom na ust. § 205 ods. 1 písm.a/, § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm.b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na to, že podala námietky voči znaleckému posudku predloženému v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vyhotoveného znalkyňou PhDr. Ľ. T. a napriek výhradám matky k uvedenému znaleckému posudku, keďže nesúhlasí s negatívnym vyjadrením znalkyne na str. 25 znaleckého posudku v odpovedi na otázku č. 10, t.j. zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov znalkyňa neodporučila. V prílohách matka predložila kópiu oznámenia Okresnej prokuratúry Košice II o tom, že konajúca prokurátorka odstúpila trestné oznámenie E. G. na U. P. na vybavenie na Odbor kriminálnej polície Košice, ktoré trestné konanie stále prebieha. Vyslovila názor, že tvrdenie súdu o nerelevantnosti dôvodu na prerušenie konania a poukaz na znalecký posudok nemala znalkyňa z odboru psychológie odpovedať na otázky týkajúce sa osobnostných predpokladov oboch rodičov, považuje matka za predčasný a neúplný, pretože ak vo vyššie uvedenom trestnom konaní bude vyšetrovateľom nariadené znalecké dokazovanie týkajúce sa otázky predmetu trestného oznámenia, bude znalecký posudok v tomto konaní jednoznačne dôkazom neúplným, nepoužiteľným a predčasným, preto navrhla napadnuté uznesenie zrušiť.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Otec považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a plne sa stotožňuje s jeho odôvodnením. Konštatoval, že odvolanie matky sa opiera výlučne o jej názory a postoje a matka neuviedla žiaden relevantný dôvod, ktorý by zdôvodňoval prerušenie konania tak, ako to matka navrhuje. Z obsahu spisu vyplýva, že popisované problémy dieťaťa vyplývajú z matkou tvrdených a
ničím nepodložených skutočností a je to práve matka, ktorá dieťa na stretnutie s otcom nevodila a nevodí, pričom dlhodobo bezdôvodne znemožňuje styk maloletej s otcom a spochybňuje rolu otca pre vývin maloletej do budúcnosti. Matka nemá záujem o kompromis a uprednostňuje vlastné záujmy pred záujmami dieťaťa. Poukázal na to, že maloletá ho nevidela dva roky, pričom operuje matka takými argumentmi, ku ktorým by maloletá sama bez ovplyvnenia a neustáleho utvrdzovania nemohla dôjsť, napríklad o údajných známych policajtoch otca, ktorí by mu mali pomôcť maloletú uniesť a podobne. Konštatoval, že matka neháji záujem maloletej, ale koná sebecky, bez ohľadu na jej potreby.
4. Otec doplnil vyjadrenie k odvolaniu matky, v zmysle ktorého navrhol odvolanie matky odmietnuť, pretože podľa ust. § 202 ods. 3 písm.o/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p..
5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
12. Ustanovenie § 164 CSP (predtým § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) upravuje fakultatívne prerušenie konania, podľa ktorého ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých môže súd konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Prerušenie konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je procesným inštitútom, ktorý sa zvolí
vtedy, ak je vhodné dočasne nepokračovať v konaní. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa ust. § 111 a nasl. CMP možno prerušenie konania pripustiť len celkom výnimočne v prípade, ak výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka majúca podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu, môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že výnimočnosť použitia ustanovení o fakultatívnom prerušení konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je daná aj tým, že súd v tomto konaní postupuje a robí vhodné opatrenia týkajúce sa maloletého dieťaťa aj bez návrhu účastníkov konania (§ 115, § 118, § 23 ods. 2, § 36, § 40, § 360, § 65 CMP). Odvolací súd teda dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, a to že trestné konanie nie je konaním, ktoré by mohlo mať podstatný význam pre rozhodnutie súdu v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a teda nedáva prekážku na ďalší priebeh tohto konania, keďže v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru psychológie a znalkyňa zodpovedala otázky týkajúce sa osobnostných predpokladov rodičov na výchovu dieťaťa, preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Odvolací súd poznamenáva k doplnenému vyjadreniu otca k odvolaniu matky, že petit vyjadrenia je nedôvodný o odmietnutí odvolania matky, nakoľko súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p. a nie ako otec uvádza v doplnenom vyjadrení v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p..
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).