Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-315-2016.pdf
PDF · 72.23 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/315/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z. P. nar. X.X.XXXX, C. nar. X.X.XXXX a V. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov L. A. nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej na C. ulici č. XX v C. toho času v C. na Z. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Mariannou Lechmanovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a P. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na I. ulici č. X toho času vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS C. - Z. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P 93/2015-145 z 27.5.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 27.5.2016 č.k. 23P 93/2015-145 zveril maloleté deti Z. C. nar. X.X.XXXX, P. nar. X.X.XXXX a V. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na ich výživu tak na maloleté deti počnúc dňom 1.3.2005 do budúcna výživným vo výšky 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré výživné zaviazal otca platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí. Dlžné výživné na každé dieťa vo výške 406,95 Eur za obdobie od 1.3.2015 do 31.5.2016 zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Proti výroku rozsudku o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Žiadal aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a výživné na maloleté deti za obdobie od 1.3.2015 do 31.5.2016 neurčil z dôvodu, že v uvedenom čase sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, nebol zaradený do pracovného pomeru a preto nie je schopný dlžné výživné zaplatiť.
3. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný potvrdil. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 62 ods. 1, 2 a predovšetkým na ust. § 62 ods. 3, kedy každý rodič bez ohľadu svojich schopností, možností a majetkových pomerov je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia vyslovila presvedčenie, že konajúci súd rozhodol správne, zákonne a preto
navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Súčasne žiadala, aby otec nahradil trovy právneho zastúpenia za odvolacie konanie vo výške 74,58 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a zákonne určil výšku dlžného výživného, počiatok obdobia, za ktoré má otec dlžné výživné zaplatiť, ako aj splatnosť dlhu, pretože vzhľadom ku charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté deti, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Dodáva, že určenie vyživovacej povinnosti pre maloleté deti mohol otec očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom, keď k tomu mal ešte vytvorené podmienky. Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená splátkami, ale musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali. K odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1, kedy plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ust. § 62 ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ust. § 62 ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V zmysle ust. § 62 ods. 3 nie je možné vylúčiť rodiča z plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu, preto súd musí určiť minimálne výživné aj sociálne odkázanému rodičovi resp. rodičovi nezamestnanému. Z uvedených dôvodov preto ani odvolací súd nemohol prihliadnuť na vyjadrenie otca k návrhu a tiež na odvolacie námietky týkajúce sa jeho nemožnosti plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, pretože takýto postup súdu by bol nezákonný. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom a spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).
9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).