Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26C-33-2022.pdf
PDF · 89.68 KB
Case nature
Subarea
26C/33/2022
Uznesenie
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci navrhovateľky: R. D., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXXX/X, G., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36836460, Ďumbierska 3F, Bratislava, proti odporkyni: F. M., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. X, G., o neodkladnom opatrení, takto
rozhodol:
I. Odporkyni sa ukladá povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližovala k Navrhovateľke, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude Odporkyňa predvolaná, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť Odporkyne na týchto úkonoch.
II. Odporkyňa je povinná nevstupovať do nehnuteľnosti na adrese Y. X, XXX XX G., pričom sa jedná o rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 362 m2, k rodinnému domu tiež prislúcha parcela registra „C“ č. XXX, záhrada o celkovej výmere 272 m2, všetko zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre Okres Galanta, Obec G., Katastrálne územie S. Č..
III. Navrhovateľke sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným súdu dňa 15.06.2022 navrhovateľka žiadala súd, aby neodkladným opatrením zakázal odporkyni priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude odporkyňa predvolaná, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporkyne na týchto úkonoch; ďalej aby odporkyni zakázal vstupovať do nehnuteľnosti na adrese Y. X, XXX XX G., pričom sa jedná o rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 362 m2, k rodinnému domu tiež prislúcha parcela registra „C“ č. XXX, záhrada o celkovej výmere 272 m2, všetko zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre Okres Galanta, Obec G., Katastrálne územie S. Č. a navrhovateľke priznal právo na plnú náhradu trov konania.
2. Návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka je matka odporkyne, s ktorou býva v spoločnej domácnosti, spolu s maloletými deťmi odporkyne F. M., narodená dňa XX.XX.XXXX a Š. M., narodený XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Y. X, XXX XX G.. Navrhovateľka a odporkyňa žijú v spoločnej domácnosti na adrese Y.T. X, XXX XX G., pričom sa jedná o rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 362 m2, k rodinnému domu tiež prislúcha parcela registra „C“ č. XXX, záhrada o celkovej výmere 272 m2, všetko zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre Okres Galanta, Obec G., Katastrálne územie S. Č.. Navrhovateľka pôvodne vlastnila vyššie uvedený rodinný dom spoločne s bývalým manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V roku 2008 darovala odporkyni podiel 1 z vyššie uvedených
nehnuteľností a zároveň sa ako rodina (navrhovateľka, odporkyňa a ďalšie dve deti navrhovateľky) dohodli, že navrhovateľka predá odporkyni 1 vyššie uvedeného nehnuteľného majetku za kúpnu cenu 1.200.000,- SKK, ktorú odporkyňa na základe dohody vyplatila svojim súrodencom (zvyšným dvom deťom navrhovateľky) tak, že 600.000,- SKK vyplatila bratovi Ľ. D., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX Ž. a 600.000,- SKK sestre J. N., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX Š.. Navrhovateľka tak plánovala spravodlivo rozdeliť medzi svoje tri deti veľkú väčšinu svojho majetku a ponechala si iba 1/4 , aby mohla v nehnuteľnosti spokojne dožiť. Odporkyňa sa v darovacej zmluve zaviazala, že sa navrhovateľke poskytne všestrannú pomoc a postará sa o ňu v starobe a chorobe. V priebehu roka 2020 sa odporkyňa zoznámila a priviedla do nehnuteľnosti priateľa M. H., ktorý sa správal agresívne a majetnícky k navrhovateľke. Rovnako sa približne od druhej polovice roku 2020 k navrhovateľke začala agresívne správať aj odporkyňa. Navrhovateľka v tejto súvislosti vyhľadala aj svoju ošetrujúcu lekárku MUDr. S. N., všeobecnú lekárku so sídlom Y. X, XXX XX G.. Ošetrujúca lekárka odoslala pre zlý zdravotný stav spôsobený správaním odporkyne a jej priateľa navrhovateľku na vyšetrenie do psychiatrickej ambulancie, ktorú aj rovno zabezpečila, nakoľko sa veľmi obávala o akútny zdravotný stav navrhovateľky. Od uvedeného času je navrhovateľka v starostlivosti psychiatričky a má predpísané lieky na spanie a upokojenie - Lexaurin a Sanval. Priateľ odporkyne spolu s odporkyňou stupňovali svoje agresívne správanie a v lete 2021 po tom, ako sa jej vyhrážali ublížením na zdraví a zabitím bol priateľ odporkyne nútený vyššie špecifikovaný rodinný dom opustiť, a to podľa vyjadrenia navrhovateľky na príkaz súdu, ktorý však nevie bližšie špecifikovať. Stalo sa tak až potom ako navrhovateľka po počiatočnom neriešení situácie zo strany polície po jej oznámení na OOPZ G. požiadala o pomoc priamo riaditeľa OOPZ G., preto sa PZ navrhovateľky domnieva, že mohlo ísť aj o uplatnenie inštitútu vykázania z obydlia podľa ust. § 27a Zákona o policajnom zbore. Uvedené vyriešilo však iba situáciu s priateľom odporkyne, nie však s Odporkyňou, ktorá tvorí pár s M. H. aj naďalej. V uvedenom čase kontaktovala odporkyňu aj MUDr. N., čo však ale situáciu taktiež nevyriešilo a odporkyňa svoje agresívne správanie stupňuje aj naďalej. Navrhovateľku opakovane zavrela v pivnici tak, že jej tam zhasla svetlo. Neustále Navrhovateľku vyhadzuje z predmetného rodinného domu, aby už „konečne vypadla, nech má pokoj“. Agresívne správanie odporkyne už prerástlo aj do fyzického napádania navrhovateľky, kedy odporkyňa pri jednom z incidentov navrhovateľku odsotila tak, že táto spadla. Aj napriek vykonanému oznámeniu však správanie navrhovateľky neprestalo a už 19.03.2022 navrhovateľka po ďalšom napadnutí volala na políciu, ktorá však opäť situáciu nijako neriešila a po dohovore odporkyni bez ďalšieho nehnuteľnosť špecifikovanú vyššie opustila. Uvedený stav trvá dodnes, navrhovateľkin zdravotný stav sa zhoršuje, musí aj naďalej užívať psychiatričkou predpísané lieky a trpí depresiami, stavmi úzkosti a nespavosťou. Navrhovateľka nežiada, aby súd zakázal vstupovať do vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti aj maloletým deťom odporkyne, s ktorými má navrhovateľka dobrý vzťah a je ochotná im aj naďalej tak, ako je tomu aj doteraz poskytovať všetku starostlivosť v podobe ubytovania, stravy a podobne. Navrhovateľka s vnúčatami bežne trávi čas v rodinnom dome, kým boli menšie vodila ich do škôlky, školy, do a z družiny a podobne. Ako je vyššie uvedené, situácia v živote navrhovateľky dosiahla z dôvodov na strane odporkyne tak negatívne rozmery, že túto je potrebné riešiť akútne čo najrýchlejším spôsobom. Formy inštitútu neodkladného opatrenia, na ktoré odkazujeme vyššie, je možné považovať za veľmi aktuálny a účinný spôsob riešenie problematiky násilia, nakoľko prostredníctvom týchto sa ohrozenej osobe poskytne pomerne rýchla ochrana, vďaka čomu táto nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, resp. osobnej integrity. Aj na základe uvedeného zvolila navrhovateľka práve takúto cestu „oslobodenia“ od násilia páchaného na jej osobe. V súvislosti s násilím poukazuje na ustálený a zaužívaný výklad tohto pojmu, pričom pod násilím sa rozumie jednak úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, a to buď len pravdepodobne ohrozujúce alebo skutočné, proti osobe alebo určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu, a podobne. Ďalej možno násilie definovať ako každú formu ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci a fyzického či sexuálneho nátlaku. Pri násilí nejde o konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany. Násilím je tiež každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo robiť nechce, alebo je jej bránené robiť niečo čo robiť chce, prípadne v nej vyvoláva strach. V prípade násilia nemusí ísť v každom prípade o fyzické ataky k obeti, nakoľko zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. K pojmu psychické násilie tiež dopĺňame, že za toto je možné považovať každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Psychické násilie síce nezanecháva žiadne fyzické poranenia, napriek tomu však môže byť najhoršou formou násilia. Psychické násilie je zvlášť účinné, ak sa, ako tomu je v danom prípade, spája s formou fyzického násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Vo všeobecnosti je pritom za násilie potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, a to napr. lekárskymi správami, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Má za to, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je zo strany navrhovateľky riadne preukázaná. Má za to, že v súčasnosti na základe skúseností so správaním sa odporcu a stúpajúcej tendencie jeho neprijateľného správania, existuje dôvodná obava, že odporkyňa bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky pokračovať. Na základe uvedených skutočností nepovažuje navrhovaný zásah do práv odporkyne za akokoľvek neprimeraný, resp. nedôvodný. Právne návrh odôvodnila ust. § 324 ods. 1 CSP, §§ 325 ods. 2 písm. f/, g/ a h/ CSP, ako aj čl. 16 ods. 2 Ústavy SR, prílohou návrhu boli listinné dôkazné prostriedky, na ktoré sa odvolávala.
3. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) Civilného sporového poriadku: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,“
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,“
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.“
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila potrebu žiadanej úpravy pomerov, v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj správne sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, a to napr. lekárskymi správami, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. V súčasnosti na základe skúseností so správaním sa odporkyne a stúpajúcej tendencie jeho neprijateľného správania, existuje dôvodná obava, že odporkyňa bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky pokračovať. Na základe uvedených skutočností súd nepovažuje navrhovaný zásah do práv odporkyne za akokoľvek neprimeraný, resp. nedôvodný.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde navrhovateľke ako plne úspešnej strane priznal právo na náhradu trov konania v plnej miere.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia , písomne trojmo, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.