Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/67/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom v Nitre, Petzwalova č. 12, IČO: 42 205 735, zastúpeného JUDr. Romanom Juríkom, advokátom v Nových Zámkoch, Jazerná č. 19, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, o kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov a nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31. januára 2017 č.k. 14C/25/2012-236 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v spore o kolektívnej ochrane práv spotrebiteľov zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa uplatňovania práv z dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uzatvorených so spotrebiteľmi, predkladania takýchto dohôd zamestnávateľom spotrebiteľov a akýmkoľvek iným platiteľom príjmov spotrebiteľom. 2/ V odôvodnení uviedol, že zák. č. 281/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa za istých podmienok pripustil možnosť zabezpečenia pohľadávok zo spotrebiteľskej zmluvy i dohodou o zrážkach zo mzdy, preto by súd nariadením požadovaného neodkladného opatrenia rozhodol nad rámec zákona a zakázal niečo, čo je zákonom výslovne dovolené. Dospel tiež k záveru, že poukazom na tvrdený verejný záujem zabrániť žalovanému v ďalšom uplatňovaní práv z dohôd o zrážkach zo mzdy žalobca neosvedčil a nekonkretizoval existenciu bezprostredne hroziacej závažnej ujmy ako zákonnej podmienky pre úspešnosť návrhu. 3/ Vo včas podanom odvolaní sa žalobca domáhal jeho zmeny a vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukaz súdu prvej inštancie na dve zmluvy, založené do súdneho spisu, hoci súdu musí byť z početných sporov známa činnosť žalovaného, považoval za porušenie zákazu denegatio iustitiae. Preto tiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby dočasnej úpravy pomerov. Zdôraznil, že zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv i dohodou zo zrážky zo mzdy je neprípustné, okrem zákonom stanovených výnimiek, preto súd nesprávne uzavrel, že nariadením neodkladného opatrenia by zakázal niečo, čo je výslovne dovolené. 4/ Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril (§ 331 ods. 1 . 5/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 6/ Odvolací súd považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v jeho výroku za vecne správne. 7/ Pokiaľ odvolateľ namietal porušenie svojich ústavných práv, z postupu súdu a ani z napadnutého rozhodnutia takéto porušenie nevyplýva. Súd prvej inštancie pre svoje závery neurobil rozhodujúcimi v spise sa nachádzajúce zmluvy spotrebiteľov so žalovaným, ako to naznačuje odvolateľ. Z odôvodnenia rovnako nevyplýva, že abstrahoval od súdom notoricky známych skutočností o činnosti žalovaného ako nebankového subjektu pri poskytovaní úverov spotrebiteľom. Zjavne s ohľadom na charakter sporu vo veci samej, v ktorom sa nedomáha ochrany práv konkrétny spotrebiteľ, svoju pozornosť osobitne zameral na skúmanie podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúcej v osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy. V tejto otázke dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ splnenie tejto zákonnej podmienky neosvedčil. 8/ Podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie opodstatnenosti návrhu bola rozhodujúca otázka, či v prejednávanej veci, týkajúcej sa tzv. abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach, nariadenie neodkladného opatrenia ako také vôbec prichádza do úvahy. 9/ Vychádzajúc z povahy neodkladného opatrenia ako zabezpečovacieho inštitútu civilného sporového konania, jeho subsidiárneho uplatnenia vo vzťahu k zabezpečovacím opatreniam (§ 324 ods. 3 , ako aj zo zákonodarcom stanovených predpokladov pre jeho nariadenie v zmysle § 325 ods. 1 (potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie), ako aj z početnej judikatúry súdov za navrhovateľa neodkladného opatrenia možno považovať len osobu, ktorá je v právnom vzťahu s protistranou neodkladného opatrenia a týmto inštitútom uplatňuje ochranu svojich individuálnych práv a oprávnených záujmov. 10/ Spotrebiteľské združenie, i keď je založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa a má aktívnu legitimáciu na podanie žalôb podľa § 301 a nasl. CSP, objektívne nespĺňa a ani nemôže spĺňať požiadavku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Takáto potreba je totiž daná v prípade, ak navrhovateľovi neodkladného opatrenia (nie bližšie neurčenému okruhu spotrebiteľov) hrozí vznik alebo rozširovanie ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa (nie tretích osôb), príp. k zhoršeniu jeho právnej pozície. Prípustnosť nariadenia neodkladného opatrenia nemôže byť preto založená na žalobcom tvrdenom verejnom záujme. 11/ Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 12/ Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .