Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/99/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne R. O., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v M., I. armády č. XX, proti žalovanému: LUX /SK/ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Svrčia č. 25, IČO: 35 759 038, zastúpenému JUDr. Katarínou Kalabovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Krasovského č. 13, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 19C/27/2013-94 zo dňa 9.12.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami pod č. XXXXXXXX dňa 24.10.2012 je neplatná a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 1.558 € oproti povinnosti žalobkyne vrátiť žalovanému predmet kúpy - vysávač z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná a že žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu 1.558 € oproti vráteniu predmetu kúpy a to vysávača. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 24.10.2012 pri podomovom predaji uzavrela kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol vysávač - čistiaca súprava Lux Prémium PL 1 v domnienke, že predvedený výrobok bude spĺňať deklarované schopnosti. Že tomu tak nie je, zistila už pri prvom a jedinom použití vysávača, keď na rozdiel od tvrdenia predávajúceho musela vysávať oveľa dlhšie a tým sa ukázalo nepravdivé tvrdenie predvádzajúceho, že vysávač za oveľa kratší čas a pri nižšej spotrebe elektrickej energie dokáže povysávať omnoho väčšie množstvo prachu v domácnosti ako iné vysávače. Uvedomila si, že niečo nie je v poriadku a odhalila pravú príčinu, ktorou je príkon vysávača 1,1 KW, pričom pre ňu to bola veľmi dôležitá informácia, ktorá však jej nebola poskytnutá pred podpisom kúpnej zmluvy. V prípade, že by tomu tak bolo, nikdy by takýto produkt nekúpila. Po tomto zistení dňa 19.11.2012 sa obrátila na žalovaného so žiadosťou o odstúpenie od kúpnej zmluvy s poukazom, že bola uvedená do omylu a pred podpisom kúpnej zmluvy nebola oboznámená s veľmi dôležitým údajom, ktorý je práve príkon vysávača. Firma predmetné odstúpenie od zmluvy neakceptovala, preto pristúpila k ďalším dvom reklamačným podaniam a predpokladala, že firma zváži opodstatnenosť jej argumentov a pristúpi k ponúkanej dohode, čo sa však nestalo. Je pravdou, že nedodržala 7 dňovú lehotu na odstúpenie od zmluvy, a to zo zdravotných dôvodov. Považovala za úmyselné vyvolanie omylu aj skutočnosť, že až po podpísaní kúpnej zmluvy obdržala 5 sáčkov na prach a až na jej požiadanie jej bolo oznámené, že tieto sáčky jej vydržia rok a ďalšie si musí kúpiť vo firme za 50 €. Uvedených skutočností bolo viac, pretože okrem

neposkytnutia povinných informácií zo strany predávajúceho bola zavádzaná nepravdivými údajmi, bolo použité konanie v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný využil omyl, použil lesť a nekalé praktiky, klamlivé konanie a klamlivé opomenutie. Vzhľadom na postoj žalovaného usúdila, že každé ďalšie jej reklamačné konanie by bolo zbytočné, preto sa obrátila so žalobou na súd. Na kúpu predmetného vysávača uzavrela úverovú zmluvu s firmou Home Credit a.s. s tým, že kúpnu cenu mala začať splácať v januári 2013, avšak požiadala o odklad platenia jednotlivých splátok až do ukončenia súdneho procesu.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že podľa neho bola medzi účastníkmi konania uzavretá platne a účinne kúpna zmluva, predmetom ktorej bol vysávač Lux Premium PL 1 s príslušenstvom, zmluva bola uzavretá písomne, pričom svojím podpisom žalobkyňa potvrdila, že obsah zmluvy pozná, že zodpovedá jej pravej, slobodnej a vážnej vôli a že pri podpise nebol na ňu vyvíjaný žiaden nátlak. Spolu s predmetom kúpy jej boli odovzdané aj všetky potrebné dokumenty, záručný list, návod na používanie a bola žalobkyňa riadne poučená aj o používaní tovaru a o jeho vlastnostiach. Pokiaľ si svoju kúpu rozmyslela, mala možnosť v lehote 7 pracovných dní od jej uzatvorenia v prípade akýchkoľvek pochýb o predmete kúpy alebo o praktike predávajúceho odstúpiť, čo však neurobila. Od zmluvy odstúpila až listom zo dňa 19.11.2012, preto jej odstúpenie predávajúci ako neopodstatnené neakceptoval. Nie je pravda, že nemala žalobkyňa vedomosť o technických vlastnostiach predávaného výrobku, pretože aj na typovom štítku na balení a krabici, ale aj v návode na použitie boli tieto údaje uvedené. V deň uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobkyňa prevzala predmet kúpy, bola jej odovzdaná všetka potrebná dokumentácia, výrobok nemá vady, a preto akákoľvek reklamácia nie je dôvodná. Neobstojí tvrdenie o neplatnosti kúpnej zmluvy ani podľa ust. § 49 Občianskeho zákonníka, pretože zmluvu neuzatvárala za nápadne nevýhodných podmienok a neuzatvárala ju ani v tiesni, a tiež nie je neplatná podľa § 49a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že by bola žalobkyňa pri kúpe uvedená do omylu. Informácia o sáčkoch na prach a ich nutnosti po roku dokúpiť vo firme za 50 € bola uvedená už v samotnej kúpnej zmluve a to v článku IV. O tom, že príkon vysávača je 1100 W bola informácia uvedená aj na propagačných materiáloch.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vec právne posúdil podľa § 7 ods. 1, § 8 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, podľa § 37 ods. 1,3, podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa § 4 ods. 1,2, § 4 ods. 8, § 7 ods. 1,2,3,4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.1.2014, podľa § 457 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva v písomnej podobe predmetom ktorej bol predaj dojednaného tovaru za kúpnu cenu 1.558 €, pričom je nepochybné, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je aplikovateľný predovšetkým zákon č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji a ďalej zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale i právna úprava Občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti predmetnej zmluvy a tiež nárokov, ktoré nastupujú v dôsledku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy ako synalagmatický záväzok. V prvom rade teda išlo o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. a keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu a vzhľadom na tvrdené dôvody pre ktoré by mala byť zmluva neplatná, žalobkyňa ako spotrebiteľka má vždy naliehavý právny záujem na takomto určení. Postačuje pritom naplnenie čo i len jediného dôvodu neplatnosti, ktorý v konaní tvrdila žalobkyňa, avšak súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými namietanými dôvodmi.

5. Uzavrel, že nie je naplnený dôvod neplatnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože vo vzťahu k uzavretiu predmetnej zmluvy nemožno hovoriť o tom, že by žalobkyňa neuzatvorila túto zmluvu slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Uzavrel tiež, že predmetná zmluva nie je neplatná ani z toho dôvodu, že v kolónke „Potvrdenie o prevzatí tovaru“ je uvedený nesprávny dátum (24.10.2014), pretože medzi účastníkmi nebola ani sporná skutočnosť, že predmetný tovar prevzala v ten istý deň žalobkyňa, kedy došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy, a to dňa 24.10.2012, teda ide nepochybne len o chybu v písaní, čo nemá za následok neplatnosť zmluvy.

6. V súvislosti s § 39 Občianskeho zákonníka sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením neplatnosti v kontexte namietanej nekalej obchodnej praktiky zo strany žalovaného ako predávajúceho. Žalobkyňa tvrdila, že pri predaji jej nebol poskytnutý údaj o príkone predávaného tovaru, čo bol pre ňu údaj podstatný o vlastnostiach s tým, že pokiaľ by o tomto údaji mala vedomosť, nikdy by predmetný tovar nekúpila. Ide o tvrdenie žalobkyne o existencii negatívnej skutočnosti, pre ktorú sa v zásade uplatní tzv. negatívna dôkazná teória, a teda účastník musí na preukázanie tohto svojho tvrdenia označiť

dôkazy, tieto dôkazy súd vykoná a ak sa tým preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, potom účastník uniesol dôkazné bremeno. Negatívna dôkazná teória vychádza z tvrdenia, že od účastníka nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Táto teória nemá oporu v texte zákona a jej aplikácia je výhradne logickou požiadavkou. Súd poukázal na to, že typickým príkladom je negatívne skutkové tvrdenie, že napr. žalovaný nezaplatil a vtedy dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Žalovaný potom musí preukázať, že zaplatil. Pri posúdení tohto argumentu žalobkyne súd postupoval v súlade s vyššie uvedenými základnými zásadami hodnotenia dôkazov. Keďže žalobkyňa od začiatku tvrdila, že nebola informovaná o tom, aký príkon má predávaný vysávač, ide o tvrdenie negatívnej skutočnosti, ktorú žalobkyňa nemôže preukázať, preto je na žalovanom, aby preukázal, že túto informáciu žalobkyni poskytol, a to ešte pred uzatvorením predmetnej zmluvy. Súd pritom poukázal na vykonaný dôkaz - svedeckú výpoveď svedka p. B., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pri predvádzaní tovaru povedal žalobkyni, aké má vysávač technické parametre, konkrétne do akej hĺbky je schopný povysávať a takisto uviedol príkon od 150 do 1250 watov. Ide však len o tvrdenie pracovníka žalovaného a súd uzavrel, že žalovaný svoje prenesené dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že údaj o príkone je uvedený, či už na obale alebo krabici vysávača, alebo priamo na štítku, alebo v návode, pretože ide o posúdenie splnenia povinnosti predávajúceho takýto údaj reálne oznámiť, nie iba umožniť sa s ním oboznámiť napr. v podobe návodu a podobne. Súd uveril tvrdeniu žalobkyne o tom, že v súvislosti s uzatvorením predmetnej zmluvy zo strany predávajúceho jej tento údaj (o príkone) o predmete kúpy nebol poskytnutý, avšak pre ňu ako pre spotrebiteľku to bola podstatná vlastnosť a pokiaľ by bola o tomto údaji oboznámená, malo by to podstatný vplyv na jej rozhodnutie kúpiť alebo nekúpiť predvádzaný tovar. Uzavrel ako nelogické, aby za predpokladu, že o tomto údaji mala vedomosť od predajcu, tovar si zakúpila, uzavrela predmetnú zmluvu a po dvoch týždňoch, keď ho išla prvý krát vyskúšať, mala byť týmto údajom prekvapená, (vyplýva to z jej listu z 19.11.2012). Súd vykonal dokazovanie aj stiahnutím článkov z internetu, ktoré sa týkajú rád o tom, ako si vybrať ten správny vysávač a nepochybne z nich vyplynuli, že ľudí zväčša zaujíma príkon vysávača. Žalobkyňa sa tiež nevymyká z naznačeného záujmu priemerných spotrebiteľov, a preto pokiaľ žalovaný nepreukázal, že žalobkyni pred uzatvorením predmetnej zmluvy predmetný údaj poskytol, po vykonanom dokazovaní uveril súd tvrdeniu žalobkyne o tom, že pri uzatváraní zmluvy skutočne jej nebol tento údaj poskytnutý, na strane žalovaného bola použitá klamlivá obchodná praktika, pretože opomenul podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii. Tým zapríčinil, že žalobkyňa ako spotrebiteľka urobila rozhodnutie, ktoré by v prípade oboznámenia sa s týmto údajom neurobila (nekúpila by predmetný výrobok). Súd teda uzavrel, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy urobil žalovaný (použil) nekalú obchodnú praktiku, a teda urobil právny úkon, ktorý nie je dovolený. Predmetná kúpna zmluva je teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť, ktorá pôsobí zo zákona a od začiatku, takže práva a povinnosti z takéhoto úkonu nevzniknú vôbec. Absolútna neplatnosť právneho úkonu ako dôsledok skutočnosti, že právny úkon je v rozpore so zákonom, nemôže byť odvrátená ani za použitia 3 § ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že predmetná kúpna zmluva predstavuje právny úkon, ktorý odporuje zákonu a je preto absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, súčasne podľa § 457 Občianskeho zákonníka z neplatnej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobkyni ako kupujúcej vznikla povinnosť vydať žalovanému predmet kúpnej zmluvy a žalovanému ako predávajúcemu vznikla povinnosť zaplatiť dojednanú cenu tovaru. Výrok o trovách konania oprel súd o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobkyňa, ktorá mala v konaní úspech náhradu trov konania nežiadala.

7. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. s tým, že rozsudok považuje za vecne nesprávny. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu žalobkyne zamietne a zaviaže žalobkyňu nahradiť žalovanému všetky trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania, prípadne, že predmetný rozsudok zruší a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na nové konanie. Tvrdil, že prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní a odôvodňovaní rozsudku opomenul zaoberať právne relevantnými skutočnosťami a v konaní vykonanými dôkazmi, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Vytýkal súdu, že pri rozhodovaní vychádzal výlučne z tvrdení žalobkyne, ktoré v konaní neboli právne relevantným spôsobom preukázané. Vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní sa súd nevysporiadal so všetkými žalovaným tvrdenými relevantnými skutočnosťami, najmä tými, ktoré sa týkali informácií známych žalobkyni pri uzatváraní kúpnej zmluvy považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné v prevažnej časti. Súd prvej inštancie považoval ako jediný dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy žalobkyňou tvrdenú

nekalú praktiku spočívajúcu v tom, že jej nemal byť poskytnutý údaj o príkone predávaného tovaru, ktorý mal byť pre ňu podstatný. Súd prvej inštancie však nevychádzal pri tomto tvrdení z vykonaného dokazovania, nakoľko vôbec neakceptoval tvrdenia obsiahnuté vo svedeckej výpovedi svedka Petra B.. Pristúpil dokonca k neštandardnému dokazovaniu a preukazovaniu tvrdení žalobkyne akými si článkami z internetu, v ktorých záveroch si dokonca sám protirečí. Preniesol dôkazné bremeno zo žalobkyne na žalovaného a urobil záver, že toto dôkazné bremeno žalovaný nemal v konaní uniesť. Žiadnym spôsobom však túto skutočnosť neodôvodnil, pretože tento záver je v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním. Ďalej žalobkyňa uvádzala, že dôvodom pre ktorý sa rozhodla uvažovať o kúpe vysávača bola deklarácia nepriepustnosti vrecka na prach a filtre. Odignorovaná bola i tá skutočnosť, že okrem preukázanej informácie ústnej zo strany svedka P. B., bola aj písomne, a to prostredníctvom uvedenia tohto údaju na jednotlivých výrobných štítkoch nachádzajúcich sa priamo na výrobku, ale aj v návode na použitie, bol príkon uvedený a tento návod na použitie jej bol spolu s tovarom odovzdaný. Súd prvej inštancie si tiež nedal do súvisu tvrdenia žalobkyne, ktorá uvádzala, že konania a správanie sa obchodného zástupcu žalovaného pri predvádzaní výrobku v nej opakovane vyvolávalo pochybnosti o jeho odbornosti a korektnosti, napriek tomu však dobrovoľne pristúpila k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Tvrdil, že je toho názoru, že aj keby náhodou údaj o príkone vysávača nebol žalobkyni riadne uvedený, čo sa však ako vyplýva z vykonaného dokazovania nestalo, a bol by pre ňu tento údaj tak veľmi podstatný, určite by bez jeho poznania k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nepristúpila. Kúpna zmluva bola uzavretá riadnou písomnou formou, spolu s ňou boli odovzdané všetky potrebné dokumenty, ako záručný list, návod na použitie a bola riadne poučená o používaní tovaru a o jeho vlastnostiach, ako aj poučenie o možnosti do 7 dní od zmluvy odstúpiť, čo však nevyužila. Zmeškanie zákonnej 7-dňovej lehoty nemôže byť za žiadnych okolností na ťarchu a v neprospech predávajúceho, pokiaľ toto zmeškanie svojím konaním sám nezapríčinil. Skutočnosť, že navrhovateľka tvrdila, že má zdravotné ťažkosti v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala. Dospel k záveru, že žalobkyňa bola to práve žalobkyňa, ktorá nezvládla svoje dôkazné bremeno, nepreukázala žiadne dôvody na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom však žalovaný preukázal svoje tvrdenia právne relevantným spôsobom, a to výpoveďou svedka a listinnými dôkazmi. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je teda vecne nesprávne, prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti posudzovania riadne vykonaných dôkazov a tým súvisiacich odôvodnení je nepreskúmateľné.

8. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa a z tohto vyjadrenia vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Na svojej žalobe v celom rozsahu trvala. Opätovne v tomto vyjadrení opísala celú genézu, t.j. všetky okolnosti a skutočnosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ale aj udalosti, ktoré sa následne udiali. Poukázala na to, že bola to práve pracovníčka firmy, ktorá použila zavádzajúci termín čistenia gaučovej súpravy a koberca, pričom išlo len o vysávanie a nie mokré čistenie, ako si to mylne predstavovala žalobkyňa. Ďalej vysávaču bola pripisovaná funkcia, ktorú evidentne nemá, to znamená kompresor, bola použitá klamlivá reklama, pretože z vrecka vysávača bol vyklepaný cudzí prach, o čom svedčí jeho množstvo, ale aj koexistencia. Naďalej trvala na tom, že jej bol zatajený príkon vysávača a poukázala na skutočnosť, že vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní svedok B. uviedol, že pri prezentácii vzniknú hovoriť, že príkon vysávača je 150 až 1250 W, pričom práve poukázala na rozdiel a významovú odlišnosť medzi zvyknú hovoriť a povedať a pokiaľ by skutočne povedal o aký príkon ide, určite by to neuniklo jej pozornosti. Za ďalšie klamanie zákazníka považuje aj uvedené nezrovnalosti, t.j. nesúlad medzi ústne deklarovanou záručnou dobou a písomnými záručnými podmienkami, čo považuje za ďalšie klamanie zákazníka. Cielené klamstvo žalovaný používal aj v súvislosti so sáčkami a filtrami, pričom čiastka 50 € každý rok za sáčky a filtre, by určite spôsobila, že zákazník by k podpisu takejto zmluvy nepristúpil. Uviedla, že jednoznačne sa jedná o staré tlačivo, na základe ktorého bola kúpna zmluva uzatvorená, ktoré by sa nemalo používať, je dôkazom nekalých praktík firmy, pretože zmluva vôbec neobsahuje dôležité údaje, a preto ju nemožno považovať za platnú.

9. K písomnému vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu sa opätovne vyjadril žalobca, kde v podstate dôvodí tými istými argumentami ako vo svojom odvolaní.

10. Žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

11. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaných odvolaní podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. marca 2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 riadne oznámené.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. b/,d/, f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania. Za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 385 ods. 1 písm. d/ dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody. Ako príklad možno uviesť nesprávne realizovanú manudukčnú povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (vykonanie nezákonne získaného dôkazu), posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu a pod.. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 a je aj preskúmateľný odvolacím súdom. Aj skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie internetovými článkami nezakladá pochybenie, zakladajúce odvolací dôvod podľa § 385 ods. 1 písm. d/ CSP, pretože v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, mohol súd vykonať aj iné než navrhované dôkazy, ak ich považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

15. Odvolacie námietky odvolateľov boli v prevažnej miere predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

17. Odvolací súd len potvrdzuje správny právny názor súdu prvej inštancie v súvislosti s neuvedením informácie o príkone vysávača pred uzavretím kúpnej zmluvy osobou poverenou žalovaným výrobok predviesť, keďže aj z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že príkon jasne a určite neuviedol, a ním tvrdená údajná informácia o uvedení príkonu od 150 do 1250 watov nebola správna, keďže príkon vysávača bol 1100 watov.

18. Argument žalovaného, že žalobkyňa nedodržaním lehoty 7 dní na odstúpenie od zmluvy podľa § 12 ods.1 zák. č. 108/2000 Z.z. už stratila právo vrátiť mu kúpený tovar oproti vráteniu kúpnej ceny neobstojí, pretože môže využiť svoje práva, dané jej zákonom o ochrane spotrebiteľa ale aj Občianskym zákonníkom, čo sa stalo aj v tomto prípade.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalobkyni trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnila.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .