Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-152-2016.pdf
PDF · 84.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/152/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 36 049 581, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom Advokátskej kancelárie FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti povinnému: A.. A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Y. 5, o vymoženie sumy 429,80 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 8. októbra 2014, č. k. 14Er/429/2008-45, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 429,80 eura, a to na základe exekučného titulu - platobného výmeru zo dňa 20. 05. 2005 číslo 376/2005, vydaného JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty Perspektíva DZP v konkurze, Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava. Spoločnosť PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze zanikla výmazom z Obchodného registra ex offo ku dňu 08. 08. 2007, pričom spoločnosť Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005 postúpila predmetnú pohľadávku na spoločnosť ZH Kredit, s.r.o. Dňa 20. 05. 2008 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 429,80 eura od 01. 07. 1999 do zaplatenia a v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii vo výške 51,45 eura zamietol, ktoré uznesenie č. k. 14Er/429/2008-13 zo dňa 20. 05. 2008 nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 06. 2009 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Nitra č. k. 9CoE/58/2008-32 zo dňa 30. 04. 2009. Rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 41 ods. 1, 2 psím. c), § 57 ods. 1 písm. g) a ods. 2, § 58 ods. 1, § 41 ods. 1, 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"). Preskúmal, či exekučný titul v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku je vykonateľným rozhodnutím. Mal za to, že na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z. z. vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom. Predmetný exekučný titul nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Tvrdil, že z ustanovení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva oprávnenie správcovi konkurznej podstaty vydávať akty aplikácie práva - individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Správca konkurznej podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou (s právomocou vydávať akty aplikácie práva), má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné prostriedky a iné) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008, v zmysle ktorého pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41
Exekučného poriadku. Dodal, že navyše predmetné pohľadávky (na nezaplatenom poistnom) zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č.273/1994 Z. z. prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca, ani úpadca, preto nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) vymáhať. Uzavrel, že exekučný titul je nulitný, nakoľko bol vydaný orgánom, ktorému zo zákona nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánov verejnej správy a takého rozhodnutie nie je možné vykonať a hľadí sa naň, akoby neexistovalo. Ak rozhodnutie - platobný výmer má byť spôsobilým exekučným titulom, musí byť vydaný orgánom vybaveným právomocou na takéto rozhodnutie.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že v čase vydania platobného výmeru bolo na majetok úpadcu vedené konkurzné konanie a podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení relevantnom k vydaniu platobného výmeru (ďalej len "zákon o konkurze a vyrovnaní") prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty úpadcu ako aj výkon práv a povinností súvisiacich s nakladaním s majetkom jej konkurznej podstaty, v dôsledku čoho sa mal prioritne aplikovať zákon o konkurze a vyrovnaní; to vyplýva z ustanovenia § 66 ods. 2 tohto zákona. Podľa neho správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydať platobný výmer a tento je riadnym exekučným titulom. Poukázal na argumentáciu iných súdnych rozhodnutí s tým, že prípadnú vadu rozhodnutí je oprávnený skúmať len odvolací správny orgán rozhodujúci o podanom opravnom prostriedku, resp. súd v rámci správneho súdnictva, no nie exekučný súd pri výkone rozhodnutia.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
4. Sudkyňa súdu prvej inštancie podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP odvolaniu nevyhovela a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj ako CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.
11. V preskúmavanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na sumu 429,80 eura na podklade exekučného titulu - platobný výmer zo dňa 20. 05. 2005 číslo 376/2005 vydaný správcom konkurznej podstaty Perspektívy DZP v konkurze, Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 22. 06. 2005, ktorá spoločnosť PERSPEKTÍVA DRUŽTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze zanikla ex offo výmazom z Obchodného registra ku dňu 08. 08. 2007. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005 PERSPEKTÍVA DRUŽTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto exekučného konania na spoločnosť ZH Kredit, s. r. o.
12. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
13. Podľa § 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi.
14. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, cieľom exekučného konania je uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymedzuje, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Vykonateľnosť iných exekučných titulov (§ 41 ods. 2 EP) závisí od procesného predpisu upravujúceho postup orgánu, spravidla verejnej správy, pri ktorom sa vydávajú vykonateľné rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktorými sa priznáva právo, ukladá povinnosť alebo postihuje majetok. Základným procesným predpisom je zákon č. 71/1961 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
15. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, nakoľko správne zistil skutkový stav a správne vec posúdil po právnej stránke, preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP plne poukazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že postavenie správcu konkurznej podstaty v čase vydania platobného výmeru upravoval zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. V zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) tohto zákona má správca konkurznej podstaty pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty. Z uvedeného ustanovenia mu však nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Z toho dôvodu, pod správou majetku úpadcu nie je možné chápať výkon práv, ktorý prislúcha orgánu verejnej moci- zdravotnej poisťovne. Postavenie správcu konkurznej podstaty sa zakladá výlučne na predpisoch procesného práva, v rámci ktorých ho treba považovať za procesný subjekt, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v § 8 ods. 2 vymedzuje jeho postavenie ako funkciu. V žiadnom prípade nemá postavenie orgánu verejnej správy, nakoľko právna úprava takéto postavenie správcovi konkurznej podstaty nepriznáva. V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní nemožno správcu podstaty považovať za zástupcu úpadcu, a preto mu ani neprináleží oprávnenie vydať platobný výmer- rozhodnutie v správnom konaní aj napriek tomu, že na neho prešli takmer všetky úpadcove dispozičné oprávnenia.
16. V predmetnej veci je významný i fakt, že predmetná pohľadávka zrušenej zdravotnej poisťovne nepatrila do konkurznej podstaty, lebo v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 tretej vety zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní musela prejsť na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Podľa tohto zákonného ustanovenia pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na
poistnom a poplatky z omeškania prechádzajú na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Táto pohľadávka preto nie je súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Správca, ani úpadca nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t. j. vymáhať dlžné poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám; to však z právnej úpravy nevyplýva. Keďže predpokladom vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia, vykonateľného po materiálnej aj formálnej stránke, súd sa týmito náležitosťami musel zaoberať. Ak teda súd prvej inštancie z uvedených dôvodov vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, rozhodol vecne správne.
17. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).