Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-474-2016.pdf
PDF · 83.43 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/474/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, Bratislava, proti povinnému: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, o vymoženie sumy 448,39 eura, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 12Er/1189/2015-20 zo dňa 26.04.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 12Er/1189/2015-20 zo dňa 26.04.2016 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Ďalej rozhodol, že o trovách konania súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).
3. Súd prvej inštancie poukázal na zákonné ustanovenie § 251 ods.4 a bol toho názoru, že aj v exekučnom konaní je potrebné skúmať podmienky konania. Jedným z procesných podmienok konania je aj prekážka rozhodnutej veci, t.j. res iudicata, ktorá sa považuje za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. V prípade jej existencie, súd je povinný v zmysle § 104 ods. 1 OSP v spojitosti s § 251 ods. 4 OSP exekučné konanie zastaviť. Prekážka rozhodnutej veci je daná vtedy, ak sa na súde opätovne začne konať o veci, ktorá už raz bola právoplatne rozhodnutá, pričom ide o rovnakých účastníkov konania a rovnaký predmet konania. Za rovnaký predmet konania treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade zistil, že medzi tými istými účastníkmi konania sa už v minulosti na Okresnom súde Komárno viedlo exekučné konanie pre vymoženie tej istej pohľadávky oprávneného, a to na základe rovnakého exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 7983/07 zo dňa 30.10.2007. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 13Er/116/2008. Uznesením zo dňa 01.02.2013 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil z dôvodu, že zistil rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Vzhľadom na to, že v danom prípade dôvod, pre ktorý bola predchádzajúca exekúcia zastavená, nemožno žiadnym spôsobom konvalidovať, pretože exekučný titul je naďalej v rozpore so zákonom, súd je toho názoru, že právoplatné uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/116/2008-12, zo dňa 01.02.2013 predstavuje prekážku rozhodnutej veci a preto je potrebné toto exekučné konanie zastaviť.
4. Ďalej rozhodol, že o trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodne v osobitnom uznesením.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Namietal ďalej, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces a preto akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Tvrdil ďalej, že uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý súdny proces a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. S poukazom na uvedené preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 7983/07 zo dňa 30.10.2007, pre vymoženie pohľadávky vo výške 448,39 eur s prísl. a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
8. Dňa 23.01.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie, v ktorom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý uviedol, že z dôvodu uhradenia pohľadávky oprávneného upustil od vykonávania exekúcie a netrvá na udelení poverenia. Zároveň súdu oznámil, že si vyčísluje trovy daného exekučného konania spolu vo výške 25,50 eura.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie uvedené skutočnosti správne posúdil a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom exekučnom konaní bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už právoplatne on alebo iný súd rozhodol, Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 161 ods. 1 CSP súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. V zmysle citovaných ustanovení je preto zrejmé, že procesné podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
15. Z ust. § 9a Exekučného poriadku je nutné vyvodiť, že ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť a to práve vzhľadom na § 161 ods. 1 a § 161 ods. 3 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
16. V zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok konania spočívajúceho v prekážke veci rozhodnutej - res judicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. Začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. Začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. Začne sa opätovne konať o tej istej veci.
17. Možno jednoznačne konštatovať, že exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.
18. Vecou, o ktorej už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté je samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iných dôvodov vyplývajúcich z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napr. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže v takomto prípade opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže nevrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá a zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane, zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr, ako sa prijme záver o existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke rozhodnutej veci - res iudicata.
19. V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvej inštancie v spojení s uznesením odvolacieho súdu, ktorým bola exekúcia zastavená z dôvodu, že predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom pre absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, keď rozhodcovská doložka nebola platná.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.
21. S poukazom na doteraz uvedené odvolací súd konštatuje, že v predmetnej exekučnej veci bola zistená existencia vady podmienok exekučného konania, pričom ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. V zmysle § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie procesných podmienok a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu podmienok odstrániteľnú, či nie, musí náležite procesne reagovať.
22. Odvolací súd poukazuje na podanie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, doručené súdu prvej inštancie dňa 23.01.2017, v ktorom oznámil upustenie od vykonávania exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že pohľadávka oprávneného bol uhradená celkom pred vydaním poverenia. Ďalej v podaní vyčíslil trovy exekučného konania a to vo výške 25,50 eura. V zmysle uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 12Er/1189/2015-20 zo dňa 26.04.2016, druhý výrok, o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne súd prvej inštancie v osobitnom uznesení.
21. Súd prvej inštancie preto správne v predmetnej exekučnej veci po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. So zreteľom na vyššie uvedené, súdny exekútor podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.01.2017 netrval na udelení poverenia a od vykonávania exekúcie upustil.
22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.