Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-331-2016.pdf
PDF · 88.26 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/331/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky M. Ď. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. O. na I. ulici č. XXX/XC zastúpenej JUDr. Michaelou Šterbákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Zvonárskej č. 8 v Košiciach proti odporcovi G.. U. Ď. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v A. O. na I. ulici č. XXX/XC zastúpeného JUDr. Martinou Rodákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Humenskej ulici č. 21 v Košiciach v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom S. A. Ď. nar. XX.X.XXXX a E. Y. Ď. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 232/2015-95 z 13.1.2016 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného tak, že odproca je povinný platiť výživné na mal. S. A. 170 € mesačne a na mal. E. Y. 160 € mesačne vždy do 15 dní v mesiaci vopred matke maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu tak, že na mal. S. A. 200 € mesačne a mal. E.Q. Y. 180 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Súčasne upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku 18.00 hod. do nedele 18.00 hod., každý týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý rok počas jarných prázdnin v čase od pondelka od 9.00 hod. do stredy 18.00 hod., každý rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od Veľkého piatku 9.00 hod. do Veľkonočnej nedele 18.00 hod., každý rok 2. kalendárny týždeň v mesiaci júl a 2. kalendárny týždeň v mesiaci august vždy od pondelka 9.00 hod. do nedele 18.00 hod., každý párny kalendárny rok dňa 1.11. od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas Vianoc v čase od 24.12. 9.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. do 18.00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná ich k stretnutiu s otcom pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.
2. Proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s právnym odôvodnením podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v dôsledku čoho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam podľa § 205 ods. 2 O.s.p. a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Vyslovil názor, že podľa uvedených zákonných ustanovení je rozsudok v rozsahu odvolaním napadnutého výroku nesprávny, bol vydaný na podklade nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že pri určení výšky výživného na maloleté deti neprihliadol súd na starostlivosť otca o domácnosť, výšku výživného určil v rozpore s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko náležite neprihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. V súvislosti s odôvodnením rozsudku vytkol konajúcemu súdu, že odôvodnenie týkajúce sa výroku určenia výživného nie je riadne odôvodnené a súd pri určení miery vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom nebral do úvahy všetky relevantné faktory ovplyvňujúce výšku vyživovacej povinnosti povinného rodiča, ani všetky relevantné faktory rozhodujúce pri stanovení miery povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive maloletých detí, pričom zákon o rodine priamo prikazuje súdu zohľadniť, ktorý z rodičov a v akej miere sa stará o maloleté deti a domácnosť. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku mu nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch prispievať na výživu maloletých detí tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Podľa názoru otca sú súdom prijaté závery o výške výživného skutkovo nedostatočne podložené a súd prvej inštancie sa v odôvodnení obmedzil iba na zistenie výšky výdavkov vynakladanej ich rodičmi na voľnočasové aktivity maloletých detí a na konštatovanie, že maloleté deti sú zdravé a matka nemá zvýšené výdavky na zabezpečenie ich lekárskej starostlivosti. Z uvedených dôvodov považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za svojvoľný, resp. arbitrárny a vydaný v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri určení výživného vôbec neprihliadal na starostlivosť otca o domácnosť, v dôsledku čoho prvoinštančný súd určil výživné na maloleté deti aj v rozpore s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého jedným z rozhodujúcich faktorov pre určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch dieťaťa podieľa každý z rodičov, je plnenie vyživovacej povinnosti starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom. V tejto súvislosti zdôraznil, že žije naďalej s rodinou v spoločnej domácnosti v jednom rodinnom dome a podieľa sa na výžive a osobnej starostlivosti aj mimo určenia výživného. Konkrétne ide o pravidelné mesačné dávky vynakladané na spoločnú domácnosť, ktoré prezentoval už v konaní na súde prvej inštancie, na ktoré konajúci súd neprihliadal, pričom tieto náklady neboli ani zo strany matky rozporované. Zabezpečuje finančne nie len členov domácnosti a uspokojenie ich potrieb, ale aj veci, ktoré túto spoločnosť vytvárajú. Konkrétne ide o náklady spojené s domácnosťou a to splácanie hypotéky mesačne vo výške 391,95 € a vo výške 86,61 €, t.j. spolu 478,56 € mesačne, v rozsahu uhrádzania nákladov na elektrickú energiu v dome v sume 110 € mesačne, v rozsahu uhrádzania nákladov vo výške cca 50 € mesačne týkajúcich sa drobných opráv v rodinnom dome alebo okolo rodinného domu, zakúpenie dreva v sume 200 € ročne, celkovo ide o úhradu nákladov za užívanie rodinného domu a platby týkajúce sa bývania a spoločnej domácnosti vo výške 652,23 € mesačne. Zdôraznil, že pri rozčlenení týchto nákladov na jednotlivých členov domácnosti reálne uhrádza mesačne náklady spojené s bývaním maloletého syna S. A. a maloletej dcéry E. Y., ktoré výlučne uhrádza sám otec a ktoré mal súd zohľadniť pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ktoré však nezohľadnil a tieto náklady na bývanie predstavujú na každé maloleté dieťa 163,- € mesačne. Táto suma vynakladaná otcom na každé maloleté dieťa predstavuje súčet nákladov spojených s uhrádzaním hypotéky vo výške 119,64 €, t.j. štvrtina mesačných splátok hypotéky platenej výlučne otcom vo výške 478,- € mesačne. Okrem toho pravidelne financuje záujmové krúžky a družinu pre maloletého S. A. vo výške 13,83 € mesačne pozostávajúcu z polovice poplatku vo výške 11 € mesačne, z polovice poplatku vo výške 15 € za navštevovanie basketbalového krúžku a z polovice poplatku vo výške 1,66 € mesačne za navštevovanie florbalového krúžku a vo vzťahu maloletej dcéry E. Y. 12,33 € mesačne pozostávajúcu z polovice poplatku vo výške 11 € mesačne na družinu, z polovice poplatku vo výške 12 € mesačne za navštevovanie tanečného krúžku a z polovice poplatku vo výške 1,66 € mesačne za navštevovanie krúžku P. O.. Okrem uvedených výdavkov uviedol, že platí aj náklady za stravu do domácnosti priemerne vo výške 200 € mesačne a zakupuje maloletým deťom ošatenie priemerne za 50 € mesačne na každé maloleté dieťa. Uhrádza aj náklady spojené so zabezpečením vlastnej stravy vo výške priemerne 200 € mesačne, náklady na pohonné hmoty priemerne 100 € mesačne, nakoľko dochádza do zamestnania autom. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd nepostupoval správne ani pri vyhodnotení jeho priemerného mesačného príjmu za obdobie od januára 2015 do decembra 2015, keď započítal do jeho priemerného mesačného zárobku aj odmenu vyplatenú zamestnávateľom pri príležitosti jeho pracovného jubilea u zamestnávateľa a za jeho dlhoročný prínos pre zamestnávateľa vo výške aktuálnej mesačnej mzdy. Išlo o finančnú čiastku vyplatenú v mesiaci august 2015, kedy mu bola vyplatená mzda za mesiac júl 2015 spolu s vyššie spomenutou odmenou, t.j. celkovo vo výške 2.294,80 €. Išlo len o jednorazovú odmenu a preto vyslovil názor, že uvedenú sumu nesprávne konajúci
súd započítal do jeho priemerného mesačného zárobku. Uviedol, že konajúci súd nevzal do úvahy ani skutočnosť, ktorú prezentoval už na súde prvej inštancie, že v mesiacoch január 2015 až jún 2015 vykonával prácu v zahraničí v dôsledku čoho v zmysle ust. § 35 ods. 8 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších zákonov mu zamestnávateľ nevyberal preddavok na daň za obdobie jeho výkonu práce v zahraničí, nakoľko za spomenuté obdobie išlo o príjmy ako zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí, avšak mu bola strhávaná z čistej mzdy tzv. „zadržaná daň“, o ktorú mu bola čistá mzda znížená, pričom zamestnávateľ uvedenú tzv. „zadržanú daň“ uviedol v mzdovom liste v časti ostatné interné zrážky. Z uvedených dôvodov mu preto zamestnávateľ z čistej mzdy za spomenuté obdobie zrazil daň v celkovej výške 1.853,34 €. Z uvedeného je preto nesporné, že za účelom zistenia ročného čistého príjmu otca je nevyhnutné ročný čistý príjem znížiť o tzv. „zadržanú daň“ v celkovej výške 1853,34 € zrazenú za obdobie január 2015 až december 2015 a pre účely výpočtu priemernej čistej mesačnej mzdy je potrebné vychádzať zo mzdy vypočítanej po zrazení preddavkov na daň. Preto konajúci súd pri určení čistého mesačného príjmu otca stanovil výšku čistého mesačného príjmu v rozpore s ust. § 131 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko súd prvej inštancie pri výpočte priemerného čistého mesačného príjmu otca vôbec spomenutú okolnosť nevzal do úvahy v dôsledku čoho započítal do čistého príjmu zrazenú daň zamestnávateľom 1.853,34 € a tak prvoinštančný súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, teda reálne z čistého mesačného príjmu, ktorým otec v skutočnosti vôbec nedisponoval. Z uvedených dôvodov je nepochybné, že súvislosti s výchovou a výživou detí a vedením domácnosti mesačne platí preukázateľne sumu 1.181,39 € a preto určené výživné je pre neho neprimerané, až likvidačné. Pre úplnosť v rámci odvolania otec poukázal aj na majetkové pomery navrhovateľky (matky maloletých detí). Predovšetkým poukázal na nehnuteľnosti, ktorých je výlučnou vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou. Zdôraznil, že konajúci súd ani na tieto okolnosti neprihliadol.
3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvo právnej zástupkyne, ktorá vyslovila presvedčenie, že konajúci súd správne prihliadol pri určení výšky výživného na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a na skutočnosť, že sa nachádza reálne vo finančnej núdzi. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný potvrdil.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu na rozvod manželstva.
6. Konania vo veciach súdu sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa ust. § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd riadne zistil skutkový stav (§ 25 a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pretože riadne nevyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a predovšetkým sa dôslednejšie nezaoberal jeho skutočnými finančnými reálnymi platbami domácnosti, ktoré nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletých detí. Konštatuje, že súdom prvej inštancie určené výživné nie je v súlade so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi otca a
zdôrazňuje, že určené výživné musí zodpovedať nie len odôvodneným potrebám maloletých detí, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, preto v prípade, ak schopnosti otca nepostačujú na uspokojenie maloletých v plnom rozsahu je potrebné určiť výživné tak, aby boli potreby detí uspokojené v takej miere, ktorá zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Odvolací súd sa dôsledne zaoberal odvolacími námietkami otca a v danom prípade dospel k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie, ktorý podľa odvolacieho súdu dostatočne neprihliadol a nezohľadnil všetky súvislosti a všetky okolnosti súvisiace s určením výživného v zmysle zákonných ustanovení. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa vypočítania priemerného mesačného zárobku uvádza, že konajúci súd jeho priemerný mesačný príjem vyhodnotil správne, keď započítal do priemerného mesačného zárobku za rok 2015 aj odmenu otca, pretože aj táto suma bola príjmom otca za uvedené obdobie. Odvolací súd však zohľadnil odvolacie námietky v časti týkajúcej sa jeho financovania a zabezpečenia domácnosti, predovšetkým splátky úveru, ktorý platí za bývanie, ktoré užíva celá rodina, teda matka aj dve maloleté deti a prihliadal aj na ostatné platby, ktoré otec v rámci odvolacích námietok dostatočne preukázal. Z uvedených dôvodov preto dospel k záveru, že výživné v danom prípade je dostatočné a primerané, zodpovedajúce všetkým zákonným ustanoveniam Zákona o rodine, a to vo výške 170 € na mal. S. A. a 160 € na mal. E. Y.. Odvolací súd je toho názoru, že takto určené výživné zodpovedá právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča a zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletých detí odzrkadľujúci ich vek a stupeň vývoja, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a zároveň vytvára dostatočný priestor pre zmenu výživného do budúcna v dôsledku zmeny pomerov maloletých detí zodpovedajúcich ich rastu a vývoja. Rovnako takto určené výživné zohľadňuje diferenciáciu potrieb maloletých detí z hľadiska vekového rozdielu medzi nimi. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
11. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).