Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/710/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, ICO: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, Q., o zaplatenie sumy 131,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25C/306/2016-17 zo dňa 29. septembra 2016, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu doručené súdu dňa 22.06.2016 - návrh (žalobu) na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku IV. odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu opierajúce sa o predloženú zmenku vystavenú žalovaným v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598.

2. Svoje rozhodnutie s poukazom na citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku (OSP - zákon č. 99/1963 Zb. - § 79 ods. 3), citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z. z. - § 470 ods. 1, § 129 ods. 3, § 132 ods. 1 až 3) a Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z roku 2015 (z 20. októbra

- publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí SR pod č. 93/2015) odôvodnil tým, že neobsahovalo náležitosti predpokladané ustanovením § 79 ods. 3 OSP v znení platnom do 30.06.2016, ktoré pôvodné ustanovenie možno subsumovať pod aktuálne ustanovenia o náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, pričom žalobca na jeho výzvu vo forme uznesenia č. k. 25C/306/2016-12 zo dňa 30.06.2016 v lehote 10 dní svoje podanie o požadované náležitosti nedoplnil (uznesenie prevzal 07.07.2016). Žaloba neobsahuje popísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Nakoľko žalobca svoje podanie neopravil a nedoplnil, podanie nespĺňa náležitosti riadneho podania vo veci samej a pre uvedený nedostatok nemožno pokračovať v konaní, preto bolo podanie odmietnuté v zmysle ustanovenia § 129 ods. 3 CSP. Žalobca v čase nadobudnutia zmenky mal o zákonných povinnostiach (§ 79 ods. 3 OSP) vedomosť, podobné návrhy podával už opakovane. Mal vedomosť z rozhodnutí súdov aj o uvedenom stanovisku Najvyššieho súdu SR. Podanie návrhu len s priloženou zmenkou a nepredloženie požadovaných dokladov - pôvodnú zmluvu, neopísanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu právnych predchodcov žalobcu a žalovaného, neopísanie rozhodujúcich skutočností bez ktorých súd nemôže vo veci riadne v konaní pokračovať je dôvod pre odmietnutie podania. Súd má jednoznačne aj za platnosti skúmať vec v rozsahu uvedenom v stanovisku NS SR. Žalobca bol na predloženie požadovaných dokladov vyzvaný a riadne návrh nedoplnil. Podľa dôkazy a vyjadrenia má povinnosť predložiť sporová strana. Ak tak neurobí nesie za to procesnú zodpovednosť. Žalobca

je pritom zastúpený právnym zástupcom. Ak by súd návrh neodmietol negoval by uvádzané spoločné stanovisko kolégií NS SR.

3. Uvedené rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám nesprávnym procesným postupom znemožňujúcim mu, aby si uskutočnil procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na tom, že na jeho výzvu návrh nedoplnil o konkrétny právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi, pretože táto informácia je potrebná pre určenie, či ide o spotrebiteľský vzťah, s ktorým postupom súdu nie je možné súhlasiť. Nie je prípustné, aby ho súd vyzýval na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy podmieňovať svoj ďalší postup v konaní. On nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (žalovaným), je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorú nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie či dokumenty k zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby si mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky zo strany indosatára je neprípustné a nezákonné. V súlade s konštantnou judikatúrou súdov je zmenka samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 (zákon o šekoch a zmenkách) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, súd však vec posudzoval a rozhodol, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Prvostupňový súd sa uspokojil s konštatovaním, že je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah, neuvádza však žiadne konkrétne argumenty k uvedenému, preto rozhodnutie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, s dôsledkom porušenia jeho práva na spravodlivý proces. Zásadne trvá na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Je potrebné zdôrazniť, že on v skutočnosti o existencii iného právneho vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám vytvorí pochybnosť (nie reálny poznatok z vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad) o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky (neúčastníkom súdneho konania) a žalovaným mohol existovať iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal, aby on preukázal. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. Ak existuje dôkaz na povinnosť (žalobcu) vo vzťahu k nim tvrdeným skutočnostiam, ad absurdum tvrdí, že existuje aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. V tomto konaní on vystupuje nie proti dvom žalovaným (1. samotný žalovaný, 2. súd), ale proti inému žalovanému, pričom súd je nezávislým arbitrom, ktorý rozhodne na základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania. Prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Zb., podľa ktorého je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť. Predpokladom vydania rozhodnutia v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky, ide o listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo (žalobcu). Prvostupňový súd od neho požadoval preukázanie skutočností, o ktorých on objektívne nemal žiadnu vedomosť, a tobôž nemal k dispozícii požadovaný listinný dôkaz. Súdom požadované doplnenie návrhu a teda tvrdená údajná povinnosť jeho ako žalobcu mať dokumenty, na základe ktorých mala údajne byť zmenka vystavená, nevyplývajú z právneho poriadku a sú zo strany súdu fabulované. Zmenka je celkom samostatným nárokom a nič ďalšie k nej nie je potrebné. Prvostupňový súd síce poukazuje na predpisy európskeho i vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak zo žiadnych ustanovení citovaných či necitovaných súdom tvrdený rozpor nevyplýva. Ďalej žalobca poukázal na označené rozhodnutia súdov, z ktorých citoval, resp. ich k odvolaniu pripojil.

4. Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo - napadnuté rozhodnutie bolo doručené len žalobcovi.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a, b/CSP zrušiť (a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie) z dôvodu, že pre jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky a viedlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces (prístup k súdu).

6. V danej veci bol návrh (žaloba) podaný za účinnosti OSP v znení po novelizácii zákona č. 438/2015 Z. z., ktorý pre žalobu uplatňujúcu nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanej fyzickej osobe v ust. § 79 ods. 3 ustanovil žalobcovi povinnosť opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov zo žalovaným v prípade ak zmenka alebo šek neboli žalovaným priamo v jeho prospech. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, uvedené ustanovenie mu ďalej ukladalo pripojiť k žalobe aj túto zmluvu. Ustanovenie § 79 ods. 4 OSP tiež ustanovilo túto vynútiteľnú domnienku - „ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou“.

7. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že nesplnenie povinnosti žalobcu opísať zhora uvedené rozhodujúce skutočnosti a pripojiť zmluvu samo osebe nebolo (podľa OSP) a nie je (podľa dôvodom odmietnutia podania (žaloby) žalobcu, keďže nastala právna domnienka z ust. § 79 ods. 4 OSP platného v čase žaloby, ako aj dôsledky z novelizovaného zákona č. 191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový (§ 17 a 33a) a nenastal teda prípad - predpoklad nemožnosti v konaní pokračovať (až v prípade ktorom by, pre uvedený nedostatok, nebolo možné v konaní pokračovať). Nesplnenie povinnosti z ust. § 79 ods. 3 OSP môže mať pre žalobcu dôsledky len pre výsledok sporu.

8. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V konaní je nutné pokračovať v zmysle právnej domnienky a uvedeného spoločného stanoviska NS SR.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .