Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-353-2016.pdf
PDF · 87.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/353/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. L. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove dieťaťa rodičov D. L. nar. X.X.XXXX bývajúceho na E. ulici č. B7 v O. nad V. a C. F. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej Y. L. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 16P 216/2015-49 z 28.10.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 16P 2016/2015-49 z 28.10.2015 zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloletého z 90 Eur na 180 Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2015 do budúcna, ktorý odôvodnila tým, že doteraz určené výživné nepostačuje na krytie zvýšených nákladov spojených s výchovou a výživou maloletého dieťaťa vzniknutých v dôsledku zmeny pomerov, ktorá nastala dňa 1.9.2015, kedy maloletý nastúpil na strednú školu v Košiciach.
2. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 16P 181/2013-60 z 13.9.2013 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 4C 12/2007-38 z 10.5.2007. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého F. 90 Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2013 do budúcna. V čase tohto rozhodnutia bola matka maloletého osobnou samostatne zárobkovo činnou v oblasti kaderníctva a kozmetickej služby, jej príjem za rok 2012 bol 2.179 Eur a výdavky 1.250 Eur. Otec bol zamestnancom ŽSR, jeho čistý priemerný mesačný zárobok bol 588,32 Eur. Manželka otca bola na rodičovskej dovolenke s maloletým synom R.. Maloletý žil so svojou matkou a s partnerom matky, ktorý bol zamestnaný ako šofér spoločnosti C. v Michalovciach. Otec maloletého žil so svojou rodinou v nájomnom jednoizbovom byte. Manželka otca bola nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v čase do 9.8.2015 bola na rodičovskej dovolenke. Maloletý syn otca, pochádzajúci z terajšieho manželstva, mal zdravotné problémy, bol sledovaný v gastroenterologickej ambulancii, pravidelne navštevovali terapiu v detskej psychiatrickej ambulancii a navštevovali logopédiu vo Veľkých Kapušanoch.
3. Súd prvej inštancie zistil, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorý od 1.9.2015 nastúpil na Strednú odbornú školu technickú v F.. V súvislosti s touto skutočnosťou sa zvýšili matke výdavky spojené s výchovou maloletého F.. Matka je naďalej osobou samostatne zárobkovo činnou, za rok 2014 mala príjem 2.114,50 Eur a výdaje 2.006,47 Eur. Priemerný čistý mesačný zárobok otca za obdobie od januára do augusta 2015 bol 648,01 Eur. Manželka otca maloletého dieťaťa je nezamestnaná a v súčasnej dobe nepoberá ani rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur na maloleté dieťa. Ku zníženiu príjmu rodiny došlo aj na strane matky maloletého dieťaťa v
dôsledku dlhodobej práceneschopnosti jej súčasného partnera. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov v dôsledku nástupu na strednú odbornú školu, ktorá sa nenachádza v mieste bydliska maloletého, preto má zvýšené finančné výdavky spojené s cestovaním do školy a všetky ostatné náklady spojené s návštevou strednej školy. Súčasne konštatoval, že k zmene pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 v pozitívnom zmysle nedošlo na strane otca, naopak, došlo k zníženiu príjmu rodiny v dôsledku odobratia rodičovského príspevku manželke otca na maloleté dieťa, keď ukončila materskú dovolenku. Súd dospel k záveru, že napriek zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa nebolo možné vyhovieť návrhu matky o zvýšenie výživného z dôvodu, že na strane otca nedošlo k pozitívnej zmene pomerov, naopak k zníženiu príjmu rodiny v dôsledku odobratia materského príspevku jeho manželke. Na základe uvedeného preto návrh na zvýšenie výživného zamietol.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ OSP s odôvodnením, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, nevykonal všetky dôkazy podľa ust. § 120 ods. 2 OSP a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že výživné vo výške 90 Eur nezodpovedá aktuálnym schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov otca. Uviedla, že otec maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá v súvislosti so starostlivosťou o ich spoločného maloletého syna bola do 9.8.2015 na rodičovskej dovolenke. Od toho času je podľa vyjadrenia otca nezamestnaná. V tejto súvislosti matka uviedla, že prvostupňový súd nedostatočne skúmal dôvody nezamestnanosti manželky otca maloletého dieťaťa a skutočnosť, že otec spláca dve pôžičky vo výške 130 Eur a 98 Eur v danej veci považuje za irelevantné, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zdôraznila, že predovšetkým nastala zmena pomerov na strane maloletého, ktorý od septembra 2015 začal navštevovať Strednú odbornú školu v F., s čím matke výrazne vzrástli finančné náklady spojené s jeho výchovou. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, návrhu o zvýšenie v celom rozsahu vyhovel, alternatívne zrušil rozsudok a vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie rozhodol správne, zákonne, spravodlivo a dostatočne zohľadnil tak pomery na strane maloletého, ako aj finančné a majetkové možnosti na strane povinného. Výdavky uvedené matkou maloletého týkajúce sa zmeny pomerov považuje za nadhodnotené a účelové, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Opätovne predložil súdu písomné potvrdenie o tom, že jeho manželka bola zaradená dňom 30.9.2015 do evidencie uchádzačov o zamestnanie a nemá nárok na dávku v nezamestnanosti pričom tento stav je aktuálny aj v súčasnej dobe. Zdôraznil, že určené výživné 90 Eur je jeho povinnosťou, ktorú si plní, avšak má aj súčasnú rodinu, ktorú takisto musí finančne zabezpečiť a preto z priemerného mesačného zárobku 648 Eur ktorý dosahuje, nie je schopný platiť vyššie výživné, ako je určené. V súvislosti s príjmom partnera matky vyslovil názor, že jeho znížený príjem je len dočasný a nie trvalý, keďže je dočasne práceneschopný, pričom jeho terajšia manželka je nezamestnaná dlhodobo a vzhľadom k zdravotnému stavu maloletého dieťaťa ale aj možnostiam v meste, v ktorom žijú, nie je dôvodné predpokladať, že by sa mohla v kratšom časovom horizonte zamestnať. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zákonný.
6. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, ak návrhu matky o zvýšenie výživného nevyhovel, nakoľko na strane maloletého dieťaťa došlo od poslednej úpravy k zmene pomerov. Maloletý od septembra 2015 navštevuje Strednú odbornú školu v F.. V tejto súvislosti vznikli matke zvýšené výdavky spojené so zabezpečením jeho výchovy a výživy. Odporučil preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrhu matky vyhovel.
7. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Zdôraznila zmenu pomerov, ktorá nastala nástupom maloletého na Strednú odbornú školu v F. a s tým súvisiace zvýšené náklady spojené s dochádzkou do školy a s ostatnými nákladmi spojenými so štúdiom.
8. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie porovnal pomery v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodnutia o návrhu na zvýšenie výživného a dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne a zákonne v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine keď konštatoval, že nenastala taká zmena pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zvýšiť výživné a návrhu matky vyhovieť. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a matka ani v odvolaní neuviedla nové relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že na strane maloletého F. došlo k nárastu a zvýšeniu nákladov spojených s prechodom na strednú odbornú školu, avšak na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov týkajúceho sa jeho finančných a materiálnych pomerov, ktorá by umožňovala zvýšenie výživného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1, kedy dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery, pričom ide o zmenu pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane povinného rodiča. Ide predovšetkým o závažnú zmenu pomerov v porovnaní s pomermi v čase posledného rozhodnutia súdu. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pri určovaní výživného tak v čase skoršieho ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie, resp. zvýšenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve hľadiská pri určovaní, resp. zmene výživného, pretože spolu veľmi úzko súvisia, vzájomne sa podmieňujú, preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať len na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií a správne vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že v danom prípade vzhľadom na obmedzujúce finančné a majetkové schopnosti otca, ktoré sú limitujúcich faktorom pri zvýšení výživného konajúci súd rozhodol správne, ak návrh matky o zvýšenie výživného zamietol. Zdôrazňuje, že manželka otca maloletého dieťaťa je preukázateľne dlhodobo nezamestnaná bez akéhokoľvek príjmu z čoho vyplýva, že otec má voči súčasnej manželke vyživovaciu povinnosť a túto má aj voči maloletému dieťaťu, ktoré má závažnejšie zdravotné indikácie, v dôsledku ktorých rodičom vznikajú zvýšené finančné výdavky. Je nepochybné, že aj na strane maloletého došlo k zvýšeniu výdavkov spojených s prechodom na iný vzdelávací stupeň, ktoré by odôvodňovali zvýšené výživné, ale vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a zohľadneniu všetkých zákonných kritérií nebolo možné v
danom prípade návrhu matky vyhovieť. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol zákonne, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
13. Odvolací súd k odvolacím námietkam matky týkajúcich sa nedostatočne vykonaného dokazovania pre úplnosť uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov aj vyhodnotený skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa predmetu konania aj námietky účastníkov konania, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie vo veci.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody a vysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).