Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/239/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v spore žalobcu : Intrum Justitia Slovakia s. r. o. so sídlom Karadžičova 8 Bratislava, IČO : 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Karadžičova 8 Bratislava, proti žalovanému : Q. I. R.. XX.XX.XXXX, D. J. XX, Ž., o zaplatenie 3. 993, 53 eur, takto

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie 847, 26 eur s príslušenstvom sa z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka a. s. v žalobe podanej 23.06.2016 prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie 3. 993, 53 eur s prísl., ktorá suma predstavuje neuhradený zostatok úveru. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 28.06.2004 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a. s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu ku ktorej viedol účet. Úver bol poskytnutý s dohodnutým úrokom 23, 76 %, ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 1950 eur a bol povinný platiť mesačnú splátku 65 eur. V priebehu konania došlo dňa 19.09.2016 k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. V písomnom vyjadrení z 21.02.2017 ( čl. 50 ) žalobca uviedol, že žalovaný začal čerpať úverový rámec od 17.07.2004, ako to vyplýva z predložených položiek kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V danom prípade ide o revolvingový úver, pre ktoré je typické jeho dopĺňanie a úverový vzťah môže tak trvať neurčitú dobu. Na počiatku zmluvného vzťahu nie je možné určiť výšku RPMN, s čím počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 číslo 258/2001 Z. z.

2. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Levice 03.10.2016 č. k. 9C/239/2016 - 31 podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, preto ho súd zrušil uznesením 02.12.2016 č. k. 9C/239/2016 - 42 a nariadil vo veci pojednávanie. Uznesením 02.12.2016 č. k. 9C/239/2016 - 44 súd pripustil zmenu aktívne legitimovaného účastníka a do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o. IČO : 35 831 154, na ktorú bola pohľadávka postúpená. Súd konal v neprítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil písomne dňa 21.02.2017 a vyjadril súhlas s rozhodnutím bez jeho účasti.

3. Žalobca v časti o zaplatenie 847, 26 eur s príslušenstvom vzal žalobu späť a súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 146 ods. 1 CSP. V dôsledku zrejmej chyby spočívajúcej v nesprávnom spočítaní, súd v písomnom vyhotovení rozsudku opravil výšku sumy vzatej späť podľa § 224 CSP. Je zrejmé, že žalobca vzal žalobu späť v časti sumy uvádzanej v rozsudku ( 649, 26 + 154 + 44 v podaniach

z 21.02.2017 a 30.03.2017 ), súd túto chybu opravil priamo v rozsudku sledujúc hospodárnosť konania. Suma 198 eur sa neuvádza ani v jednom z podaní žalobcu, preto súd ani nemohol správne rozhodnúť o zastavení konania v tejto časti.

4. Žalovaný v odpore a na pojednávaní uviedol, že žalobca nesprávne eviduje výšku zostatku dlhu na istine. Žalobca mu poskytol finančné prostriedky 1000 Sk, potom mu zvýšil limit na 1950 eur. Úver riadne splácal až do roku 2013, odkedy začal mať finančné problémy v dôsledku straty zamestnania. Obrátil sa na oddlžovaciu spoločnosť, prostredníctvom ktorej dlh spláca. Poukázal na to, že zmluva je bez úrokov a poplatkov, nakoľko neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z, pretože chýba termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj správna výšku RPMN a celkovú čiastku, ktorú ako spotrebiteľ má zaplatiť.

5. Predmetom konania je zaplatenie dlžných splátok úveru 3. 146, 27 eur poskytnutého na základe zmluvy o vydaní a používaní „ Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM „.

6. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :

7. Dňa 28.06.2004 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní „ Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM „ číslo zmluvy XXXXXXXXXX. Na tejto zmluve sa okrem identifikačných údajov o žalovanom a podpisy účastníkov zmluvy nenachádzajú žiadne iné údaje, predtlačené tlačivo je prázdne. Z návratky zo dňa 09.11.2004 ( čl. 7 ) vyplýva, že nový aktuálne schválený úverový rámec je 995, 81 eur ( 30.000 Sk ) a nová minimálna mesačná splátka 33, 19 eur ( 1000 Sk ). Z ďalšieho predloženého dokladu ( čl. 8 ) z 27.04.2007 možno zistiť, že nový úverový rámec ( maximálna výška pôžičky je 1095, 39 eur ( 33.000 Sk ) a nová minimálna mesačná splátka 36, 51 eur ( 1.100 Sk ). Podľa predložených výpisov z Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM ( čl. 10-16 ) žalovaný v období od 13.01.2009 do 30.04.2016 uskutočnil debetné transakcie vo výške 10. 111, 45 eur a kreditné transakcie 7. 589, 52 eur, avšak od 25. marca 2013 do 30.04.2016 sa na debetný účet pripisovali už len náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti, poplatky za správu kartového účtu, štandardné úroky, sankčné úroky, za postúpenie pohľadávky na vymáhanie, a to v celkovej výške 2. 324, 26 eur a kreditné transakcie - úhrady žalovaného. Žalovaný predložil súdu list z 03.07.2013 od Slovenské kreditné karty adresovaný žalovanému, ktorým žalobca vypovedal zmluvu a vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku vo výške 2. 242, 27 eur.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len „ Zákon „ ) na účely tohto zákona sa rozumie a)spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c)celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru,

10. Podľa § 4 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných obsahuje najmä a)sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f)meno a adresu spotrebiteľa, g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

11. Podľa § 4 ods. 5 Zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Úverová zmluva bola uzatvorená dňa 28.06.2004 kedy Občiansky zákonník obsahoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Nesporne právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy treba považovať za absolútny obchod, avšak právny režim sa spravuje predovšetkým Zákonom o ochrane spotrebiteľa, subsidiárne sa aplikuje Občiansky zákonník všade tam, kde je to pre občana

- spotrebiteľa výhodnejšie. Táto zmluva bola uzatvorená za účinnosti zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalovaný ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, zmluva bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými vrátane úverových zmluvných podmienok bez možnosti žalovaného meniť text a podmienky zmluvy, patrí táto úverová zmluva podľa obsahu nepochybne medzi spotrebiteľské zmluvy. Je to typová zmluva, v ktorej žalovaný spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa mal za účel zosúladiť slovenské zmluvné práva s Európskym spotrebiteľským právom, hlavne s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 13.04.2006 právne upravil spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. a v § 879f ods. 4 uložil spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom jeho účinnosti zosúladiť s ustanoveniami § 53 a 54 do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti. Podľa odseku 4 ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu v stanovenej lehote sú neplatné. Súd posúdil obsah písomnej zmluvy o vydaní a používaní „ Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM „ preskúmal dojednané zmluvné podmienky a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré má v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. obsahovať. Ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej nie je vyčíslená výška RPMN, ročná percentuálna miera nákladov, ročná úroková sadzba, počet dohodnutých splátok so stanovením ich výšky, údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, chýba údaj o začiatku a konci splatnosti jednotlivých splátok úveru. Zvýšenie úverového rámca a nová minimálna mesačná splátka predstavuje zmenu zmluvného vzťahu, pričom nikde, t. j. ani v zmluve o vydaní a používaní pôžičkovej karty a ani na návratkách nie sú uvedené podstatné náležitosti zmluvy. V dôsledku zvýšenia úverového rámca a zmeny minimálnej mesačnej splátky došlo k celkovej zmene podmienok úverovej zmluvy, ale nové podmienky nie sú zistiteľné. V samej podstate nie sú podmienky zmluvy zistiteľné ani v pôvodnej zmluve o vydaní a používaní pôžičkovej karty tak,

ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 2 Zákona. V dôsledku toho žalobca nemôže žiadať od žalovaného úroky a poplatky v zmysle § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z., preto je tento úver bez úrokov a poplatkov. Bez obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy sa žalovaný spotrebiteľ nemohol dozvedieť už pri uzatváraní zmluvy o tom, aké bude mať celkové náklady v súvislosti s poskytnutím úveru, čo je neprijateľné. Z výpisu z pôžičkovej karty vyplýva, že žalovaný do 30.04.2016 zaplatil 7. 589, 52 eur, avšak zaplatil ešte aj 847, 26 eur, a tak spolu uhradil na úvere 8. 436, 78 eur. K zosplatnenie úveru došlo listom z 03.07.2013 a podľa výpisu z pôžičkovej karty od 31.08.2013 boli pripisované len úroky sankčné, štandardné, za postúpenie pohľadávky, za náklady na vymáhanie a úhrady žalovaného. K navýšeniu celkovej dlžnej sumy došlo evidentne pripisovaním úrokov a poplatkov aj po zosplatnení úveru, pritom podľa právneho názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok po ukončení zmluvnej splatnosti v dôsledku zosplatnenia nepatrí, pretože od tejto doby prináleží veriteľovi len nárok na úrok z omeškania. Súd vychádza z uznesenia ÚS IV.476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR pripustil názor odvolacieho a súdu prvej inštancie, že veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania ( R 59/1998, 4Obo 143/1998 ). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Žalobca vykazuje na úvere dlh k 30.04.2016 spolu10. 111, 45 eur, debet do zosplatnenia do30.06.2013 ale predstavuje 7. 787, 19 eur, pričom žalovaný zaplatil do rozhodovania súdu spolu 8. 436, 78 eur. Súd preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalovaný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP. O vrátení súdneho poplatku rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 ).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

V Leviciach dňa 31.03.2017