Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-115-2016.pdf
PDF · 89.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/115/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Fridrich Palko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnej: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XXX, XXX XX X. O., o vymoženie sumy 702,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 11Er/832/2008-19 zo dňa 03.03.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11Er/832/2008 za neprípustnú, túto exekúciu zastavil a JUDr. Rudolfovi Krutému, súdnemu exekútorovi so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že v exekučnom konaní o vymoženie sumy 702,38 eura s príslušenstvom bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý poverený vykonaním exekúcie poverením zo dňa 27.11.2008 na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 23.08.2008 s tým, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, zo dňa 07.04.2008 pod sp. zn. SR 01382/08, právoplatný dňa 24.04.2008 a vykonateľný dňa 02.05.2008. Uvedeným exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 702,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 382,39 eura od 17.11.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 215,16 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 4371017 zo dňa 07.04.2008, pričom účastníci konania sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je jej dojednanie v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, lebo jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky; povaha zmluvy je adhézna a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovský súd opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa; veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.
2. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uznesenia uviedol, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprimeranou podmienkou, ktorou spotrebiteľ nie je viazaný pre rozpor so zákonom. Rozhodcovský súd nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, ale oprávnenému priznal aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Dojednanie sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Vzhľadom na to súd exekúciu zastavil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), § 3 ods. 1, § 52 a nasl., § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a),b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "zákon o spotrebiteľských úveroch"), § 35, § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), Smernice Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Výrok o trovách exekúcie súd oprel o ustanovenie § 196, § 200 ods. 1, 5 Exekučného poriadku.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žiadal preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V rozsiahlom odvolaní podrobne rozviedol uvedené dôvody odvolania a argumentačne poukazoval aj na obsah rôznych súdnych rozhodnutí. V rámci toho uviedol, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní komplexne preskúmal exekučný titul, avšak nesprávnym spôsobom, pričom súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonávať právo pre veriteľa; k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď exekučný súd už raz preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom. Súd je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ustanovením § 40 v spojení s ustanovením § 43 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré zároveň negatívnym spôsobom vymedzujú jeho právomoc. Interpretáciu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdom označil za rozpornú s ústavným právom veriteľa na súdnu ochranu, s právom na spravodlivý súdny proces a zásadou legality. Uviedol, že ustanovenie § 41 zákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sleduje účel zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutiami rozhodcovských súdov. Je potom neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. Exekučný súd podľa jeho názoru nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu, a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Žiadal, aby súd podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa neho exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd porušil všeobecný zákaz diskriminácie, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. Povinný nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu jeho rozhodnutia, poukazujúc na porušenie práva na kontradiktórne konanie. Pred rozhodnutím malo byť nariadené pojednávanie, na ktorom malo byť
vykonané dokazovanie. Postup zvolený súdom dával povinnému nezákonne dodatočnú príležitosť na to, aby bez obáv z reakcie oprávneného došlo k zmareniu exekúcie. Bolo nutné v duchu práva na spravodlivý súdny proces pre objektívne posúdenie veci umožniť oprávnenému prejaviť svoj názor. Súd je oprávnený skúmať len to, či plnenie rozhodcovským súdom je v súlade s dobrými mravmi, a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo on poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe podľa Obchodného zákonníka. Povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, teda aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Úroky podľa tohto bodu majú sankčný charakter a dlžníkovi sa účtujú len v prípade porušenia zmluvných podmienok. Pre obchodné záväzkové vzťahy neplatí obmedzenie výšky úrokovej sadzby. Poukázal aj na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR aj Najvyššieho súdu SR. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Nesúhlasil ani s ostatnými argumentmi uvedenými súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia.
4. Povinná s odvolaním nesúhlasila. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nemá dostatok financií, pretože poberá len invalidný dôchodok a má zvýšené náklady na živobytie, lieky a liečbu.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a skutkovým stavom zistený súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Napadnuté uznesenie vydal dňa 03.03.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 12.09.2007 v spojení so všeobecným podmienkami poskytnutia úveru (VPPÚ). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré boli súčasťou zmluvy úvere. Vo všeobecnosti ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa zmluvy o úvere bol povinnej poskytnutý úver 8.000 Sk, ktorý mala vrátiť zvýšený o „príslušný poplatok“ v sume 3.520 Sk, t.j. vrátiť mala spolu 11.520 Sk v 4 splátkach po 2.880 Sk mesačne počnúc dňom 12.10.2007. Povinná dlh podľa zmluvy riadne nesplácala, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.
9. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,3,4 uvádza že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), pričom za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú aj ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, pričom neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Rozhodcovský súd si v tomto prípade odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky uvedenej vo VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere, ktorú súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov posúdil, ako neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nezodpovedala zákonným podmienkam, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mala reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti ani netvrdil a k návrhu na exekúciu listinné dôkazy nedoložil. Skutočnosť, že v bode 20. VPPÚ sa uvádza vyhlásenie strán, že „akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami zmluvy, bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné“, nemení nič na tom, že dojednanie ako také v spotrebiteľskom právnom vzťahu nezodpovedalo zákonu. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v ťažko čitateľných VPPÚ, vyhotovených drobným písmom, bola dojednaná s povinnou individuálne a že by tak bola aj v súlade s dobrými mravmi § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
10. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak ak dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil až v štádiu prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1,2 Exekučného poriadku vydal predmetné uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustné a exekúciu zastavil. S ohľadom na to odvolací súd posúdil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).