Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/349/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, XXX XX N., štátny občan SR, o zaplatenie 149,37 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 8C/217/2013-108 zo dňa 25.02.2015, jednomyseľne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 74,38 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Vychádzal zo zistenia, že pohľadávka, ktorú si v predmetnom spore uplatňoval žalobca vznikla zo spotrebiteľského vzťahu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 23.11.2005 so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Nakoľko si však žalovaný svoje povinnosti riadne a včas neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 443,80 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že Združenie, ktoré vstúpilo do predmetného konania dňa 11.12.2012, vo svojom písomnom vyjadrení vznieslo námietku premlčania vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke. Dohodu o uznaní záväzku, na ktorú odkazoval žalobca, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku s odkazom na § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Výrok o trovách odôvodnil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci s tým, že poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/420/2012 zo dňa 22.01.2014 ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/209/2013 zo dňa 28.01.2014, v zmysle ktorého vedľajší účastník nie je oprávnený podať odpor a ani vystupovať v skrátenom konaní. Odvolateľ vo vzťahu k uvedenému namietal postup súdu prvej inštancie, keď prihliadal na námietku premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník, vystupujúci na strane žalovaného. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a zrušil. Zároveň si voči vedľajšiemu účastníkovi uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia v prvoinštančnom i odvolacom konaní.

5. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 C.s.p.).

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Odvolací súd má za to, že už súd prvej inštancie sa mal zaoberať závermi Najvyššieho súdu SR, ktoré vyplývajú z jeho rozhodnutí, na ktoré poukazoval aj samotný žalovaný, a to nielen v odvolaní, ale aj počas prvoinštančného konania.

8. V kontexte uvedeného odvolací súd odkazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 03.07.2008, ktorý ustálil, že vnútroštátny súd je podľa § 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Súd dosahuje tento základný a aj ústavne vymedzený cieľ (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v postupe pred ním využívajúc pritom rôzne procesné prostriedky. Takýmto procesným prostriedkom vnútroštátneho súdu je aj prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ak súd rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (najmä podľa čl.234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva). Z uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku je zrejmé, že zákonná úprava predpokladá, že súd bude na poskytnutie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov niekedy potrebovať na rozhodnutie vo veci samej výklad práva Európskeho spoločenstva podávaný Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v konaní o prejudiciálnej otázke. Účastník konania podľa zákonnej úpravy nemá nárok na to, aby vnútroštátny súd prerušil konanie a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev. Takýto postup však môže navrhnúť a môže ho ovplyvniť prípadným odvolaním sa proti uzneseniu, ktorým sa o návrhu na prerušenie konania z dôvodu predloženia/nepredloženia prejudiciálnej otázky vyhovelo/nevyhovelo. Účastník konania má právo na to, aby sa každý spor alebo iná právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu. Súčasťou takého právneho základu však po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je aj výklad práva spoločenstva podľa čl. 234 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v konaní o prejudiciálnej otázke. V takom prípade je však výklad práva spoločenstva v rozsudku Súdneho dvora Európskych spoločenstiev súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej. V rozsahu výkladu práva Európskeho spoločenstva je zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom nielen sudca určený rozvrhom práce podľa osobitných predpisov, ale aj komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne aj jeho oprávnením, ktoré nemožno zásadne obísť, a ak, tak len komunitárnym právom určenými spôsobmi. Ak sa v spore v konaní pred vnútroštátnym súdom nepodieľal svojím výkladom práva spoločenstva komunitárny sudca, hoci tento výklad bol nevyhnutný na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol v tejto časti konania pred ním nesprávne obsadený.

9. Nakoľko, súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, založil stav, že o predmetnom spore rozhodoval nesprávne obsadený súd.

10. S poukazom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostalo iné ako zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. CSP.

11. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sám požiada o výklad unijového práva vo vzťahu k otázke súladu O.s.p. s unijným právom alebo konanie preruší, kým Súdny dvor EÚ rozhodne o prejudiciálnej otázke v inej veci. Vo veci tunajšieho súdu č.

k. 21Co/172/2015 sa rieši obdobná právna otázka, ktorá má dopad na účinnosť odporu vedľajšieho účastníka.

12. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí i o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods.3 C.s.p.

13. V súvislosti s trovami konania odvolací súd poukazuje na dôvod opodstatňujúci aplikáciu ust. § 257 CSP, ktorým je skutočnosť, že pokiaľ voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci boli použité nekalé zmluvné podmienky, predstavuje to dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto je dôvodné úspešnej strane náhradu trov konania nepriznať. Uvedený právny názor konštatoval napr. aj Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení č. k. 20Co/179/2013-86 z 30.09.2013.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .