Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3Co-349-2015.pdf
PDF · 71.91 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/349/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, XXX XX N., štátny občan SR, o zaplatenie 149,37 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 8C/217/2013-108 zo dňa 25.02.2015, jednomyseľne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 74,38 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
3. Vychádzal zo zistenia, že pohľadávka, ktorú si v predmetnom spore uplatňoval žalobca vznikla zo spotrebiteľského vzťahu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 23.11.2005 so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Nakoľko si však žalovaný svoje povinnosti riadne a včas neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 443,80 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že Združenie, ktoré vstúpilo do predmetného konania dňa 11.12.2012, vo svojom písomnom vyjadrení vznieslo námietku premlčania vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke. Dohodu o uznaní záväzku, na ktorú odkazoval žalobca, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku s odkazom na § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Výrok o trovách odôvodnil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.).
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci s tým, že poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/420/2012 zo dňa 22.01.2014 ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/209/2013 zo dňa 28.01.2014, v zmysle ktorého vedľajší účastník nie je oprávnený podať odpor a ani vystupovať v skrátenom konaní. Odvolateľ vo vzťahu k uvedenému namietal postup súdu prvej inštancie, keď prihliadal na námietku premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník, vystupujúci na strane žalovaného. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a zrušil. Zároveň si voči vedľajšiemu účastníkovi uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia v prvoinštančnom i odvolacom konaní.
5. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 C.s.p.).
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. Odvolací súd má za to, že už súd prvej inštancie sa mal zaoberať závermi Najvyššieho súdu SR, ktoré vyplývajú z jeho rozhodnutí, na ktoré poukazoval aj samotný žalovaný, a to nielen v odvolaní, ale aj počas prvoinštančného konania.
8. V kontexte uvedeného odvolací súd odkazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 03.07.2008, ktorý ustálil, že vnútroštátny súd je podľa § 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Súd dosahuje tento základný a aj ústavne vymedzený cieľ (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v postupe pred ním využívajúc pritom rôzne procesné prostriedky. Takýmto procesným prostriedkom vnútroštátneho súdu je aj prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ak súd rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (najmä podľa čl.234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva). Z uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku je zrejmé, že zákonná úprava predpokladá, že súd bude na poskytnutie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov niekedy potrebovať na rozhodnutie vo veci samej výklad práva Európskeho spoločenstva podávaný Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v konaní o prejudiciálnej otázke. Účastník konania podľa zákonnej úpravy nemá nárok na to, aby vnútroštátny súd prerušil konanie a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev. Takýto postup však môže navrhnúť a môže ho ovplyvniť prípadným odvolaním sa proti uzneseniu, ktorým sa o návrhu na prerušenie konania z dôvodu predloženia/nepredloženia prejudiciálnej otázky vyhovelo/nevyhovelo. Účastník konania má právo na to, aby sa každý spor alebo iná právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu. Súčasťou takého právneho základu však po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je aj výklad práva spoločenstva podľa čl. 234 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v konaní o prejudiciálnej otázke. V takom prípade je však výklad práva spoločenstva v rozsudku Súdneho dvora Európskych spoločenstiev súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej. V rozsahu výkladu práva Európskeho spoločenstva je zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom nielen sudca určený rozvrhom práce podľa osobitných predpisov, ale aj komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne aj jeho oprávnením, ktoré nemožno zásadne obísť, a ak, tak len komunitárnym právom určenými spôsobmi. Ak sa v spore v konaní pred vnútroštátnym súdom nepodieľal svojím výkladom práva spoločenstva komunitárny sudca, hoci tento výklad bol nevyhnutný na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol v tejto časti konania pred ním nesprávne obsadený.
9. Nakoľko, súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, založil stav, že o predmetnom spore rozhodoval nesprávne obsadený súd.
10. S poukazom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostalo iné ako zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. CSP.
11. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sám požiada o výklad unijového práva vo vzťahu k otázke súladu O.s.p. s unijným právom alebo konanie preruší, kým Súdny dvor EÚ rozhodne o prejudiciálnej otázke v inej veci. Vo veci tunajšieho súdu č.
k. 21Co/172/2015 sa rieši obdobná právna otázka, ktorá má dopad na účinnosť odporu vedľajšieho účastníka.
12. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí i o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods.3 C.s.p.
13. V súvislosti s trovami konania odvolací súd poukazuje na dôvod opodstatňujúci aplikáciu ust. § 257 CSP, ktorým je skutočnosť, že pokiaľ voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci boli použité nekalé zmluvné podmienky, predstavuje to dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto je dôvodné úspešnej strane náhradu trov konania nepriznať. Uvedený právny názor konštatoval napr. aj Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení č. k. 20Co/179/2013-86 z 30.09.2013.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).