Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-75-2017.pdf
PDF · 84.68 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/75/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: N. E., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/X, Y., proti žalovanému: C. E., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX/X, Y., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č. k. 7C/199/2016-7 zo dňa 10. augusta 2016, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Skalica, č. k. 7C/199/2016-29 zo dňa 23. novembra 2016, s a p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyni sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu žalobkyne vyhovel a výrokom I. uložil povinnosť žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako päť metrov a to až do právoplatného skončenia vo veci samej, s výnimkou úkonov žalovaného v rámci trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Výrokom II. uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote do 30 kalendárnych dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu na súd vo veci samej a výrokom III. rozhodol, že neodkladné opatrenie je predbežne vykonateľné. Súd po právnej stránke uznesenie odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. h), § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333, § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej iba CSP). Skutkovo tým, že vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, tomuto vyhovel v celom rozsahu, pričom konštatuje, že so skutkovými a právnymi dôvodmi podrobne uvedenými žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa stotožňuje a na tieto uvádzané dôvody poukazuje. Z obsahu návrhu mal súd preukázané, že medzi stranami sporu prebieha rozvodové konanie. Nakoľko súd zakázal žalovanému približovať sa k osobe žalobkyne na vzdialenosť 5 metrov, pričom v občianskom súdnom konaní ohľadom rozvodu nie vo všetkých pojednávacích miestnostiach by mal žalovaný možnosť dodržať vzdialenosť 5 metrov, súd povinnosť uloženú žalovanému zúžil. Zúžil ju práve pre prípad úkonov žalovaného občianskeho súdneho konania (aj trestného konania, priestupkového konania, keďže matka žalovaného podala na neho 4.8.2016 trestné oznámenie), na ktoré bude žalovaný predvolaný v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Zároveň súd uložil žalobkyni povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 CSP podať žalobu vo veci samej, lebo doposiaľ podaná na súd nebola.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a dožaduje sa zrušiť neodkladné opatrenie v plnom rozsahu a nariadiť súdny proces.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí z dôvodu, že naďalej trvá stav, kedy môže byť jej telesná a duševná integrita konaním žalovaného ohrozená. Má reálnu obavu, že žalovaný môže uskutočniť svoje hrozby hneď, po prepustení z psychiatrickej liečebne. Uznesenie Okresného súdu Skalica považuje za správne.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Neodkladné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
9. Súd poskytuje ochranu práv žalobcu prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah výroku rozhodnutia neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu žalovaného. Je preto potrebné skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku rozhodnutia nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Žalobca, ktorý žiada o nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia a zároveň žalobca musí osvedčiť, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany práv žalobcu poskytovanej mu súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa je manželkou žalovaného od 19.6.1993. Podľa jej vyjadrenia v návrhu, v začiatkoch prebiehalo ich spolužitie bez väčších konfliktov, časom začal žalovaný požívať alkohol, začal byť agresívny, násilnícky voči nej a ich synom. V súčasnosti je so žalovaným v rozvodovom konaní. Žalovaný sa jej i deťom opakovane vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví,
viackrát podala na neho trestné oznámenie. Dňa 8.12.2015 bolo voči žalovanému začaté trestné stíhanie vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania. Za spáchaný trestný čin bol žalovaný odsúdený v konaní sp. zn. 6T/57/2016 na OS Skalica. Bolo mu uložené ochranné protialkoholické liečenie v ústavnej forme. Ďalej uviedla, že v súčasnosti je žalovaný umiestnený v psychiatrickej liečebni P. Pinela v Pezinku. Žalobkyni a ich synom sa vyhrážal aj počas trestného konania i po jeho skončení.
11. Podľa potvrdenia o prijatí trestného oznámenia č.k. DÚ:ORPZ-SI-OPDP3-625/2016 zo dňa 4.8.2016 žalobkyňa podala trestné oznámenie na žalovaného vo veci podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečné vyhrážanie.
12. V danom prípade v tomto štádiu konania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý žalobkyňa chce uplatniť návrhom vo veci samej je očividne vylúčený. Odvolací súd preto považoval prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia (podaním budúceho návrhu vo veci samej) za danú.
13. Ako už súd hore uviedol, neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade, ak existuje potreba bezprostrednej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP žalobkyňa osvedčila naliehavosť situácie, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď z predloženého potvrdenia vyplýva, že na žalovaného podala trestné oznámenie vo veci spáchania prečinu nebezpečné vyhrážanie bezprostredne pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 8.12.2015 bolo proti žalovanému začaté trestné stíhanie vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania, za ktorý čin bol odsúdený v konaní pred Okresným súdom Skalica sp. zn. 6T/57/2016 a ktorým mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie v ústavnej forme.
14. V odvolaní žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, ale zároveň nešpecifikoval, ktoré z tvrdených a osvedčených skutočností žalobkyňou by mali byť nepravdivé a neposkytol súdu obraz o tom (tvrdeniami a dôkazmi), aké je jeho chovanie, správanie vhodné, čím nevyvrátil tvrdenia žalobkyne. Odvolací súd z uvedených dôvodov nemohol dospieť k iným záverom, ako súd prvej inštancie.
15. Odvolací súd dodáva, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z vyhrážania sa žalovaným. Osvedčenie dôvodného podozrenia z vyhrážania sa znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. V tomto prípade je však správanie žalovaného voči žalobkyni zrejmé aj z rozhodnutia Okresného súdu Skalica vedenom pod sp. zn. 6T/57/2016. Žalobkyňa (ako to uviedol súd prvej inštancie) osvedčila, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa je však povinná v určenej lehote podať návrh vo veci samej na ochranu tých práv, ktorým má byť poskytnutá dočasná ochrana v zmysle nariadeného predbežného opatrenia.
16. Z hore uvedených dôvodov bolo vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie i s dopĺňacím uznesením, osobitne nenapadnutým podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdené.
17. V odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Z dôvodu, že žalobkyňa ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.
18. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).