Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/623/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: M., zastúpenej JUDr. Pavlom Koczánom, advokátom so sídlom Štúrova 33, 934 01 Levice, proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX X., zastúpenému JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou so sídlom Bernolákova 12, 934 01 Levice, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 12C/57/2014-117 zo dňa 30.06.2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a zároveň uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 344,78 eura na účet právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 28.04.2014 domáhala vylúčenia motorového vozidla P. z exekúcie vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Ivety Tóthovej pod sp. zn. EX 230/2002 z dôvodu, že k predmetnému vozidlu má zákonné zádržné právo, keďže poskytla všetky finančné prostriedky na vozidla a I., povinný v exekúcii, jej finančné prostriedky nevrátil. Písomným podaním zo dňa 29.04.2016 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť s tým, že žalobu podala dôvodne, pretože v exekučnej veci EX 230/2002 boli vykonané opatrenia k faktickému odňatiu predmetnému vozidla. Uviedla tiež, že sa až teraz dozvedela, že povinný je aj držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodom a exekúcia je teda podľa § 115 ods. 2 Exekučného poriadku neprípustná. Konaním súdnej exekútorky sa stalo, že bola nútená podať žalobu; upustením od následného výkonu rozhodnutia predajom hnuteľnej veci z dôvodu jej vylúčenia z exekúcie žaloba podľa § 115 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku stratila opodstatnenie. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak žiadal priznať náhradu uplatnených trov konania vo výške 344,78 eura. 2. Uvedené rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). Čo sa týka trov konania súd poukázal na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) ako aj na ustanovenie § 146 ods. 2 OSP. Konštatoval, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania druhej strane nastáva až vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 OSP. Ustanovenie druhého odseku § 146 OSP je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí najskôr skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda niektorému z účastníkov uloží povinnosť nahradiť trovy konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa posudzuje len z procesného hľadiska, a ak v tomto prípade žalobkyňa vzala žalobu voči žalovanému

v celom rozsahu späť, možno konštatovať, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku jej procesného zavinenia. Žalobkyňa totiž nepreukázala, že žalobu vzala späť pre správanie sa žalovaného a zo spisu také správanie žalovaného ani nevyplýva. Naopak, práve žalobkyňa sa na žiadne pojednávanie nedostavila, aj keď jej výsluch bol pre meritórne rozhodnutie súdu nevyhnutný. Tvrdenie žalobkyne, že nemala vedomosť o ťažkom zdravotnom postihnutí povinného I., je irelevantné. Vozidlo žiadala z exekúcie vylúčiť preto, lebo tvrdila, že jej patrí a má k nemu zádržné právo; na tomto tvrdení zotrvala aj v späťvzatí žaloby. Je teda zrejmé, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, pričom dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie žalovaného. Vzhľadom na to súd priznal žalovanému náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 OSP.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmeniť a rozhodnúť, že žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznával. V odvolaní opísala okolnosti, za ktorých podala žalobu, a uviedla, že žalobu podala dôvodne. O zdravotných problémoch povinného I. vedela a práve preto mu požičala peniaze na splatenie predmetného vozidla. Až neskôr sa dozvedela, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a exekúcia predajom vozidla bola vykonávaná nezákonne, pričom súdna exekútorka bola povinná od exekúcie upustiť. Je tu teda iná skutočnosť, pre ktorú je exekúcia neprípustná. Trvala na tom, že ona je stále osobou oprávnenou zo zádržného práva. Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovanému teda náhrada trov vôbec neprináleží, lebo strana, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, je práve žalovaný / exekútorka v konaní na návrh žalovaného. Navyše sú tu aj dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako to predpokladá ustanovenie § 257 CSP. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach kúpy vozidla, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na prepravu za každodenným zdravotným ošetrením a je v štádiu ohrozenia života. Práve jej vzniklo právo na náhradu trov konania, no ona si ich neuplatnila. 4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34, § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a po prejednaní veci urobil záver, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Preto toto uznesenie podľa § 387 ods. 1 v spojení s ustanovením § 470 ods. 1 ako vecne správne potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, v tom čase platnými a účinnými, správne aplikovanými ustanoveniami OSP, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva: 6. Predmetom konania bola žaloba o vylúčenie veci z exekúcie, podaná voči osobe, ktorá bola osobou oprávnenou v exekučnom konaní proti povinnému I. o ktorom žalobkyňa tvrdila, že má voči nemu zádržné právo na jeho motorové vozidlo, resp. že jej patrí z dôvodu, že ona ho zaplatila. V priebehu konania svoju žalobu vzala späť s odôvodnením, že vozidlo je vylúčené z exekúcie, pretože slúži povinnému ako osobe ťažko zdravotne postihnutej. Z právneho hľadiska je teda zrejmé, že žalovaný nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť (§ 146 ods. 2 prvá veta OSP), a je zrejmé aj to, že žalobu nevzala späť pre správanie sa žalovaného (§ 146 ods. 2 druhá veta OSP). Potom platí, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinila žalobkyňa svojím späťvzatím podanej žaloby, v ktorej - bez označenia príslušných dôkazov - tvrdila že je podaná dôvodne. S ohľadom na obsah spisu odvolací súd urobil záver, že nie je daný ani dôvod na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému podľa § 257 CSP. Pri posudzovaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa súd má primárne prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu, na pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, a aj na pomery oprávnenej strany, pričom významné sú aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a podobne. Žalobkyňa

však okrem tvrdenia okolností, pre ktoré žalobu podala, neuviedla a ani nedoložila právne významné okolnosti, pre ktoré by súd žalovanému náhradu trov konania nemusel priznať. 7. S ohľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že odvolanie nie je opodstatnené. Skutočnosti, ktoré v odvolaní uvádzala, odvolací súd bez ďalšieho nemohol posúdiť ako relevantné; dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov žalovanému (§ 150 OSP, § 257 z obsahu spisu celkom nevyplývajú. Na základe toho odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania žalobkyne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. 8. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý má podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov. V tomto štádiu konania mu však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .