Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-278-2016.pdf
PDF · 114.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/278/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I. č. XXX, 2/ O. S., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I. č. XXX, 3/ S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I. č. XXX, 4/ D. S., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I. č. XXX, 5/ Z. H., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. J. S., ul. I. č. XXXX/XX, žalobcovia 1/ až 5/ zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Vajanského 1/2765, IČO: 36 851 906, proti žalovanému: Obec Horný Vadičov, so sídlom Horný Vadičov č. 160, IČO: 00 314 030, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 3/ až 5/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/289/2013-278 zo dňa 08. februára 2016, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaný m á proti žalobcom 3/ - 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/289/2013-278 zo dňa 08.02.2016 návrh navrhovateľov (ďalej „žalobcov") v celom rozsahu zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Konštatoval, že žalobcovia 1/ - 5/ sa žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2013 upravenou podaním zo dňa 14.01.2015 domáhali voči žalovanému a) uloženia povinnosti zákazu zdržať sa ukladania akýchkoľvek materiálov na nehnuteľnosti pozemok KN-C parc. č. 35/2 ostatné plochy o výmere 325 m2, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. E. I., obec Horný Vadičov, okres Kysucké Nové Mesto, ktoré by bránili prechodu a prejazdu motorovými vozidlami, b) zákazu odstrániť stavebný materiál uložený na nehnuteľnosti pozemok KN-C parc. č. 35/2 ostatné plochy o výmere 325 m2, zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. E. I., obec Horný Vadičov, okres Kysucké Nové Mesto, c) uloženia povinnosti sprevádzkovať verejné osvetlenie na nehnuteľnosti pozemok KN-C parc. č. 35/2 ostatné plochy o výmere 325 m2, zapísaných na LV č. XXX, v kat. úz. E. I., obec Horný Vadičov, okres Kysucké Nové Mesto a d) uložiť mu povinnosť z nej v zimnom období príslušného kalendárneho roka odstraňovať sneh a zabezpečiť jej schodnosť pre prechod a prejazd motorovými vozidlami. Pri odôvodňovaní rozhodnutia súd citoval ust. § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že sporný pozemok KN-C parc. č. 35/2 ostatné plochy v kat. úz. E. I.v zapísaný na LV č. XXX je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a zapísaný spôsob užívania ako pozemok, na ktorom je manipulačná skladová plocha, objekt a stavba slúžiaca lesnému hospodárstvu a pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce. Konanie v tejto veci sa teda bezprostredne dotýka vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a nároku z občianskoprávneho vzťahu, ktorým sa žalobcovia 1/ - 5/ domáhajú ochrany tým, že im žalovaný neumožňuje riadny prechod cez svoju nehnuteľnosť k ich nehnuteľnosti, kedy žalobcovia tvrdia, že
ide o miestnu verejne prístupnú komunikáciu a jej vhodnosti použitia ako prístupu k ich rodinným domom. Žalovaný počas celého konania popieral ich tvrdenia charakteru miestnej komunikácie na predmetnom pozemku, kedy bez stavebného povolenia a na jeho pozemku KN-C parc. č. 35/2 bola svojvoľne vybudovaná prístupová komunikácia. Žalobcovia 1/ - 5/ sa teda domáhajú práva na súdnu ochranu svojho ohrozeného porušeného vlastníckeho práva k novovybudovaným rodinným domom, a to formou vydania konštitutívneho rozhodnutia, s ktorým by bola spojená povinnosť žalovaného zákazu zdržať sa ukladania akýchkoľvek materiálov na nehnuteľnosti pozemok KN-C parc. č. 35/2, ktoré by bránili prechodu a prejazdu motorovými vozidlami ako aj zákazu odstrániť stavebný materiál uložený na nehnuteľnosti a sprevádzkovať verejné osvetlenie na danej nehnuteľnosti a povinnosť z nej v zimnom období príslušného kalendárneho roka odstraňovať sneh a zabezpečiť jej schodnosť pre prechod a prejazd motorovými vozidlami. Teda vydania konštitutívneho rozhodnutia, s ktorým by bol spojený vznik vymáhateľnej povinnosti pre žalovanú obec, ale neuvedomujúc si, že takéto konštitutívne rozhodnutie môže byť vydané len vtedy, ak predpisy hmotného práva jeho vydanie vyžadujú pre majúce sa nastať žiadané právne účinky. V tejto súvislosti súd konštatoval, že podľa ustanovenia § 54 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupové a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctvach obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do miestnych komunikácií. Tieto miestne komunikácie sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčili osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy. Plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácii zabezpečujú obce (§ 2 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestného zákona)). Zo zákonných ustanovení cestného zákona vyplýva, že všetky otázky plánovania výstavby a užívania miestnych komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie. Na začatie miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad podľa osobitných predpisov (§ 120 Stavebného zákona). V konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcov 1/ - 5/, že sa jedná o miestnu komunikáciu v zmysle ustanovení cestného zákona na pozemku KN-C č. 35/2 v kat. úz. E. I. a ich tvrdenia nemajú oporu v žiadnych relevantných podkladoch ani v zistenom skutkovom stave. Už v roku 1998 samotný Okresný dopravný inšpektorát kontrolou činnosti zistil nedovolené napojenie účelovej komunikácie k prístupovej ceste k novostavbe na cestu III/01165, a preto žiadal o okamžitú legalizáciu napojenia, ktoré doposiaľ nebolo zlegalizované. Pokiaľ žalobcovia 1/ - 5/ poukázali na vydané stavebné povolenia a prístup na ich stavebné pozemky cez pozemok KN-C 35/2 je treba totiž odlíšiť oprávnenie stavebníka uskutočňovať stavby a ich zmeny podľa predpisov správneho práva od oprávnenia stavať podľa Občianskeho zákonníka, ktoré oprávnenie sa odvíja od vlastníckeho práva. Samotní žalobcovia 1/ - 5/ pri vzájomných rokovaniach boli viackrát upozornení, že pozemok KN-C 35/2 v kat. úz. E. I. vo vlastníctve žalovaného je v nevyhovujúcom stave používať ako prístupovú cestu a nesúhlasil so svojvoľnou úpravou tohto pozemku žalobcami. Podľa doterajších zistení v evidencii nehnuteľností je pozemok KN-C 35/2 v kat. úz. E. I. vedený ako ostatné plochy - pozemok, na ktorom je manipulačná skladová plocha, pričom v súčasnej dobe nie je možné jednoznačne vysloviť záver, že ide o miestnu komunikáciu a či by mohla slúžiť aj z technického hľadiska ako prístupová cesta (prípadne i motorovými vozidlami) a kto a za akých okolností má na ňu prístup. Podľa názoru súdu samotným spevnením podkladu (vysypaný makadam) na tomto pozemku ako prístupová komunikácia, ktorá mohla vzniknúť (ad hoc) a mala slúžiť inému účelu ako cestnej doprave ešte nezakladá charakter miestnej komunikácie a obmedzujúcej vlastnícke práva vlastníka pozemku. V danom prípade v konaní nebolo preukázané, že predmetný pozemok v súčasnosti je zaradený do siete miestnych resp. účelových komunikácií a teda splnenie zákonnej podmienky zabezpečenia prístupu (prechodu a prejazdu motorovými vozidlami) žalobcov 1/ - 5/ na tento pozemok, kedy v danom prípade sa užívanie nevlastníkom odvíja od vôle vlastníka veci takýto stav znášať (samozrejme dovtedy, kým je to vlastník ochotný tolerovať), avšak niet dôvodu z vecno-právneho hľadiska z tejto okolnosti niečo dovodzovať. Súd dospel k záveru, že na pozemku KN-C 35/2 sporná „komunikácia" nebola zriadená v súlade s vôľou vlastníka a teda vlastník má oprávnenie obmedziť jej užívanie subjektom, a preto návrh na uloženie povinnosti (zdržať sa ukladania akýchkoľvek materiálov, ktoré by bránili prechodu a prejazdu motorovými vozidlami, odstrániť stavebný materiál) ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o návrh žalobcov 1/ - 5/, ktorým sa domáhali uloženia žalovanému povinnosti sprevádzkovať verejné osvetlenie na nehnuteľnosti KN-C parc. č. 35/2 ako i uloženia povinnosti z nej v zimnom období príslušného kalendárneho roka odstraňovať sneh a zabezpečiť jej schodnosť pre prechod a prejazd motorovými vozidlami poznamenal, že táto povinnosť (závady v zjazdnosti ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní
odstraňovať ich správcovia - § 9) vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia cestného zákona, a to vo vzťahu k miestnym komunikáciám, ktoré sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že predmetný pozemok KN-C parc. č. 35/2 má charakter miestnej komunikácie, a preto takúto povinnosť žalovanému nemôže uložiť súd svojim rozhodnutím, keď táto povinnosť „správcovi miestnej komunikácie" vyplýva priamo zo zákona. Súd považoval za potrebné opätovne zdôrazniť, že zriadenie komunikácie do tzv. pasportu komunikácií, vyňatie komunikácie z tohto zoznamu a o zmene kategórie pozemných komunikácií prináleží rozhodnúť správnemu orgánu. Súd viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne viazaný návrhom § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.", ale aj viazaný skutkom, t.j. žalobnými tvrdeniami (§ 79 ods. 1 O. s. p.), inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 O. s. p.) o právne významných skutočnostiach, z ktorých žalobcovia 1/
- 5/ vyvodzovali uplatnený nárok po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcov je právne nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ust. § 151 ods. 1 a 3 veta prvá O. s. p.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 3/, 4/ a 5/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorí navrhli rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože im ako účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, resp. zmeniť a ich návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Mali za to, že záver súdu (nebolo preukázané, že predmetný pozemok KN-C parc. č. 35/2 má charakter miestnej komunikácie, a preto takúto povinnosť nemôže žalovanému uložiť svojim rozhodnutím, nakoľko táto vyplýva priamo zo zákona, nakoľko zriadenie komunikácie do tzv. pasportu komunikácii, vyňatie komunikácie z tohto zoznamu, ako i o zmene kategórie pozemných komunikácii, prináleží rozhodnúť len správnemu orgánu) sa neopiera o listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a ani o ustanovenia platnej právnej úpravy. Z odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že svoj zámer opiera o ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a k § 127 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Žalobcovia 3/ - 5/ tvrdili, že práve na základe týchto ustanovení si uplatnili svoj nárok. Žalovaný doposiaľ nesprevádzkoval osvetlenie tejto miestnej cesty - pozemku ostatné plochy KN-C parc. č. 35/2 o výmere 325 m2, zapísaného na LV č. XXX v k. ú. E. I., okres Kysucké Nové Mesto, obec Horný Vadičov, v zimnom období nezabezpečuje odstránenie snehu z nej a jej údržbu, žalovaný neplní povinnosti, ktoré sú mu uložené ust. § 9 ods. 2 Cestného zákona. Ďalej žalobcovia 3/ - 5/ poukazovali na to, že v konaní bolo právoplatne vyhovené ich návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť cestné panely uložené na ostatnej ploche KN-C parc. č. 35/2 v k. ú. E. I. a súčasne zakázal žalovanému odstrániť stavebný materiál uložený na ostatnej ploche KN-C parc. č. 35/2 v k. ú. E. I. až do právoplatného skončenia konania v tejto veci. Žalovaný v odvolaní proti tomuto uzneseniu potvrdzuje ich tvrdenia o tom, že táto cesta ako prístupová komunikácia existovala aj v minulosti, pokiaľ uvádza, že v minulosti slúžila na odvoz vypestovanej úrody. Taktiež bolo preukázané, že na základe rozhodnutia o zmene druhu pozemku vydaného Obvodným pozemkovým úradom v Čadci dňa 25.04.2007 došlo k zmene kultúry pozemku a vyňatiu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu tejto nehnuteľnosti, predtým vedenej ako orná pôda, a to práve na základe žiadosti žalovaného, ktorý dal vyhotoviť i geometrický plán na jej vyčlenenie, v obsahu ktorej je uvedené, že slúži ako prístupová cesta a je potrebné zosúladiť právny stav so skutočným stavom tak, aby mohla slúžiť ako prístup i k ďalším rodinným domom, s ktorých realizáciou sa v dobe podania žalovaným počítalo. Podľa žalobcov 3/ - 5/ neobstojí argumentácia súdu, že s poukazom na ust. § 54 Stavebného zákona sa môžu stavby, ich zmeny a udržiavacie práce uskutočňovať iba na základe stavebného povolenia alebo ohlásenia stavebnému úradu, nakoľko v danej veci nebolo potrebné vydávať žiadne stavebné povolenie. Tvrdenie žalovaného, že bolo potrebné stavebné povolenie na udržiavacie práce je vyvrátené platnou právnou úpravou uvedenou v ust. § 16 ods. 3 Cestného zákona. Ďalej uviedli, že aj keď sú si vedomí tej skutočností, že táto cesta nie je pozemnou komunikáciou 1., 2., 3. triedy, avšak z obsahu spisu je nepochybne zrejmé, že konaním žalovaného im bol znemožnený prístup k ich nehnuteľnostiam, na ktorých majú toho času postavené rodinné domy, záhradnú chatku, garáž na základe stavebných povolení vydaných žalovaným ako i to, že jediným prístupom k týmto nehnuteľnostiam žalobcov 1/ až 4/ je práve jeho pozemok KN-C parc. č. 35/2 o výmere 325 m2, zapísaný na LV č. XXX v k. ú. E. I., okres Kysucké Nové Mesto, obec Horný Vadičov. Uviedli, že sa nedomáhajú,
aby súd uložil žalovanému povinnosti akejkoľvek legalizácie stavby, ale toho, aby upustil od konania, ktorým by zhoršil jej stávajúci stav, na základe ktorého by nemali prístup k ich nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti poukázali na to, že súd z ohliadky na mieste samom mal preukázané, že z pozemku žalovaného iný prístup k nehnuteľnostiam žalobcov 3/ až 4/ nie je. Pre úplnosť podotkli, že pokiaľ by nemali zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, podľa Stavebného zákona by im neboli vydané stavebné povolenia. Podľa žalobcov 3/ - 5/ konštatovanie súdu, že nehnuteľnosť KN-C parc. č. 35/2 vo vlastníctve žalovaného samotným spevnením podkladu (vysypaný makadam) na tomto pozemku ako prístupovej komunikácie, ktorá mohla vzniknúť a mala slúžiť inému účelu ako cestnej doprave, ešte nezakladá charakter miestnej komunikácie a obmedzujúce vlastnícke právo vlastníka pozemku, je neurčité a pre nich nezrozumiteľné. Neobstojí ani konštatovanie súdu, že táto cesta nebola zriadená v súlade s vôľou vlastníka, pretože odjakživa slúžila ako prístupová cesta, i keď v minulosti ako poľná cesta. Vytýkali súdu, že sa nevysporiadal náležite v odôvodnení rozsudku s tým, že konanie žalovaného pred podaním žalobného návrhu zo dňa 28.10.2013 bolo v rozpore s platnou právnou úpravou, ale aj s dobrými mravmi. Naďalej tvrdili, že zo strany žalovaného, na základe predchádzajúceho konania pred podaním žalobného návrhu je tu hrozba, že sa takéto konanie z jeho strany bude opakovať. Žalobcovia 3/ - 5/ nesúhlasili s argumentáciou súdu, ktorou bol ich návrh o uloženie povinnosti žalovanému sprevádzkovať verejné osvetlenie na KN-C parc. č. 35/2 ako i uloženie povinnosti z nej v zimnom období príslušného kalendárneho roka odstraňovať sneh a zabezpečiť jej schodnosť pre prechod a prejazd motorovými vozidlami zamietnutý s tým, že sa odvoláva na ust. § 9 cestného zákona, pretože táto povinnosť mu vyplýva práve z tohto ustanovenia. Tvrdili, že napriek tomu, že žalovanému je uložená táto povinnosť právnym predpisom, tento svoju zákonnú povinnosť nerešpektoval a nerešpektuje, preto nemali inú možnosť iba sa domáhať splnenia tejto zákonom stanovenej povinnosti rozhodnutím súdu. V tomto konaní navyše žalovaný vôbec nepreukázal, že nebolo v medziach jeho možností tieto závady odstrániť.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažoval odvolanie žalobcov 3/ - 5/ za dôvodné a navrhol prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdiť.
4. Žalobcovia 3/ až 5/ v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedli, že nakoľko toto vyjadrenie obsahuje tvrdenia, ktoré namietajú s poukazom na ust. § 374 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „ C. s. p.") účinného od 01.07.2016, považujú za potrebné sa k jeho obsahu vyjadriť. Uviedli, že k podaniu ich odvolania došlo z toho dôvodu, že podľa nich je potrebné rozsudok zrušiť pre jeho neurčitosť a nepreskúmateľnosť, pretože v odôvodnení rozsudku chýbajú skutkové zistenia urobené s odkazom na príslušné dôkazy a zo záverov súdu ohľadne rôznych sporných otázok nie je zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa riadil pri svojom hodnotení. Mali za to, že pre spravodlivé rozhodnutie v tejto veci nepostačuje zaoberať sa iba tvrdeniami žalovaného v jeho písomných podaniach, ale aj s ich tvrdeniami uvádzanými v priebehu tohto konania. V ďalšej časti uvádzali rovnaké skutočnosti ako v odvolaní. Naďalej tvrdili, že v konaní bolo preukázané, že v minulosti dochádzalo zo strany žalovaného ku konaniam, ktoré nad mieru primeranú pomerom obťažovali žalobcov 1/ až 5/, nakoľko na základe prijatých stavebných povolení, ktoré vydal príslušný stavebný úrad si postavili rodinné domy, garáž a záhradný domček na nehnuteľnostiach v ich vlastníctve. Žalovaný si nepočína tak, aby rešpektoval jednak svoje rozhodnutia - stavebné a kolaudačné povolanie, v obsahu ktorých je uvedené, že jediný prístup žalobcov 1/ až 4/ k nehnuteľnému majetku v ich vlastníctve je cez pozemok ostatné plochy KN-C parc. č. 35/2 o výmere 325 m2, zapísaný na LV č. XXX v k. ú. E. I., okres Kysucké Nové Mesto, obec Horný Vadičov, ktorý odnepamäti slúžil ako miestna cesta, naopak jeho konanie bolo v rozpore s právnymi predpismi ako i dobrými mravmi. S poukazom na uvedené mali žalobcovia 3/ - 5/ za to, že prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré boli uplatnené v konaní pred súdom neboli náležite pri vyhodnotení dôkazov súdom vyhodnotené, teda v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
5. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.") účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, 379 C. s. p.) a rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. z nasledovných dôvodov:
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. (predtým § 157 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
8. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcov 3/ - 5/ uvedeným v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
9. V preskúmavanej veci sa žalobcovia 1/ - 5/ žalobou domáhali súdnej ochrany k nehnuteľným veciam v súlade s ust. § 126 ods. 1 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä aby súd zakázal žalovanému zdržať sa ukladania akýchkoľvek materiálov na nehnuteľnosť miestnu komunikáciu KN-C parc. č. 35/2 k.ú. E. I., ktoré by bránili prechodu a prejazdu motorovými vozidlami a zákazu odstrániť stavebný materiál uložený na nehnuteľnosti na pozemku KN-C parc. č. 35/2 ostatné plochy výmere 35 m2. Taktiež uloženia povinnosti sprevádzkovať verejné osvetlenie na nehnuteľnosti KN-C parc. č. 35/2 ostatné plochy o výmere 325 m2 a uložiť povinnosť z nej v zimnom období príslušného kalendárneho roka odstraňovať sneh a zabezpečiť jej schodnosť pre prechod v prejazde motorovými vozidlami, ktorú odôvodňovali s poukazom na ust. § 9 ods. 2 cestného zákona.
10. Bolo nesporne preukázané, že sporný pozemok KN-C parc. č. 35/2 ostatné plochy v k.ú. E. I. zapísaný na LV č. XXX je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Nemá preto opodstatnenie zakázať žalovanému zdržať sa ukladania akýchkoľvek materiálov na nehnuteľnosť či zakázať mu odstrániť stavebný materiál uložený na jeho nehnuteľnosti keď žalovaný je preukázateľne vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti sprevádzkovať verejné osvetlenie na nehnuteľnosti a uloženia povinosti z nej v zimnom období príslušného kalednárneho roka odstraňovať sneh a zabezpečiť jej schodnosť pre prechod v prejazde motorovými vozidlami nebolo v konaní preukázané, že sa jedná o miestnu komunikáciu v zmysle ustanovení cestného zákona a preto takúto povinnosť žalovanému nemôže uložiť súd svojim rozhodnutím, nakoľko táto vyplýva zo zákona "správcovi miestnej komunikácie".
11. Odvolací súd odvolacie námietky žalobcov 3/ - 5/ nepovažoval za dôvodné. V prvom rade konštatuje, že nezistil v procesnom postupe okresného súd predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobcovia 3/ - 5/ bližšie nezdôvodnili namietaný odvolací dôvod, že sa im ako účastníkom konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pokiaľ žalobcovia 3/ - 5/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uvádzali ako ďalší dôvod z ktorého je podľa nich potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť a to pre jeho neurčitosť a nepreskúmateľnosť, tak na uvedené odvolací súd neprihliadol. Poukazuje na to, že dopĺňať odvolacie dôvody možno len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.). V súvislosti s právnym posudzovaním rozhodnutia žalobcovia v odvolaní poukazovali na ust. § 127 ods. 1, 3 Občianskeho zákoníka, podľa ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toh, že by urobil dostatočné opatrenie a upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prahom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutenými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieraná vznikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pomezok. Vlastníci susediach
pozemkov sú poviní možniť na nevyhnutnú dobu a nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediach pozemkov a stavieb. Podľa odvolacieho súdu zo znenia ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákon obmedzuje vlastníka veci k neobmedzenému a neurčitému počtu subjektov s tým, že výkonom vlastníckeho práva nesmie "ohroziť" susedovu stavbu alebo pozemok. Rozhodné je teda to, či činnosť vlastníka znamená vážne ohrozenie výkonu práv iného. Ochrana je poskytovaná iba voči aktívnej činnosti vlastníka. Predmetom ochrany, ktorej sa žalobcovia domáhajú nie je takáto ochrana pred imisiami. Inak povedané v danej veci nejde o prípad, že by žalovaný ukladal akékoľvek materiály na svoju nehnuteľnosť, ktoré by vyvolávali napr. pach na nehnuteľnosti žalobcov. Nedôvodným bolo preto aj poukazovanie žalobcov na to, že sa uloženia povinnosti sprevádzkovať verejné osvetlenie na nehnuteľnosti a uloženia povinnosti z nej v zimnom období príslušného kalendárneho roka odstraňovať sneh a zabezpečiť preto jej schodnosť pre prechod v prejazde motorovými vozidlami tiež domáhali v zmysle ust. § 126 ods. 1 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ v konaní bolo vydané predbežné opatrenie na základe návrhu žalobcov 1/ - 5/ , ktorému bolo vyhovené, odvolací súd uvedenú skutočnosť nepovažoval za takú, ktorá by mala mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Inak povedané nebol viazaný týmto rozhodnutím. V ďalšej časti odvolania žalobcovia 3/ - 5/ nedôvodne poukazovali na vydanie stavebných povolení podľa stavebného zákona na základe ktorých mali zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. Okresný súd v rozhodnutí poukázal na to, že z podmienok stavebného povolenia pre žalobkyňu 5/ vyplýva, že prístupová cesta z existujúcej miestnej komunikácie, cez parc. KN-C 35/2, 1970/22, 1970/23 (vo vlastníctve žalovaného) a po pozemku KN-C 1970/16, ktorá je v spoluvlastníctve stavebníčky bude slúžiť ako prístup na stavebné pozemky. Teda prítupová cesta pre žalobkyňu 5/ bola riešená vo vydanom stavebnom povolení. Zo stavebného povolenia žalobcov 3/ a 4/ vyplýva, že stavebníci boli upozornení, že pozemok KN-C 35/2 v k.ú. E. I. nie je vhodný na prejazd ťažkými motorovými vozidlami. Uvedenú situáciu keď odvolatelia podľa ich tvrdenia nemajú možnosť prístupu k svojim nehnuteľnostiam je potrebné podľa odvolacieho súdu riešiť iným zákonným spôsobom (napr. zriadením vecného bremena).
12. Vzhľadom na nedôvodnosť vyššie uvedených odvolacích námietok žalobcov 3/ - 5/ odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči odvolateľom - žalobcom 3/ - 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).