Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_4C-552-2015.pdf
PDF · 114.91 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/552/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a. s. so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, so sídlom : Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej Q. B., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom: J. O. XXX, o zaplatenie 1.053,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 673,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 01.03.2014 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Súd povoľuje žalovanej zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v splátkach vo výške 50,- € mesačne, splatných vždy do posledného dňa každého kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom jún 2017 až do zaplatenia celého dlhu s tým, že v prípade nezaplatenia jednej splátky v určenej výške a v určenom čase sa stane splatným celý dlh.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 27,6 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 09.12.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.053,38 eur, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.053,38 eur od 10.01.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 30.04.2013 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako s dlžníkom zmluvu o úvere č. 320130880 na sumu 1.000,- eur za odplatu vo výške 380,- eur. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku 1.380,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach po 5,- eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach po 136,50 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Celkovo bolo uhradené 326,62 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok. V upomienke zo dňa 03.09.2013 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 25.02.2014 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatným dňa 09.01.2014. Po zosplatnení záväzku bola uhradená ešte suma 180,- eur. Ku dňu podania žaloby činí dlžná čiastka sumu 1.053,38 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1.380,- eur a čiastkou vo výške 326,62 eur, ktorá bola žalovanou uhradená. Z dlžnej sumy žiadal priznať úroky z omeškania. 3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
4. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany nedostavili. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk,. z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil podaním zo dňa 21.03.2017 a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie dostavila. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dokumentmi nachádzajúcimi sa v spise, pričom žalovaná na pojednávaní požiadala o splátky vo výške 30,- - 50,- eur mesačne, nakoľko je polovičný invalid s príjmom 149,- eur mesačne. Súdu bolo predložené rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2016, podľa ktorého bol žalovanej zvýšený od 01.01.2017 invalidný dôchodok na sumu 149,40 eur mesačne. Uviedla, že s manželom hospodári oddelene, má príjem len titulom invalidného dôchodku, občas chodí na brigády. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ prostredníctvom obchodného zástupcu a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 30.04.2013 zmluvu označenú ako zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320130880, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažnú sumu vo výške 1.000,- eur. Tento úver mal byť poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 %. Za poskytnutie úveru si žalobca mohol účtovať odmenu vo výške 18 % (úrok a odmena spoločne označované ako „odplata“). Žalovaná svojím podpisom na zmluve potvrdila prevzatie uvedenej peňažnej sumy, na základe čoho mal súd za preukázané, že žalovaná prevzala v deň uzavretia zmluvy, t. j. dňa 30.04.2013 uvedenú peňažnú čiastku (čl. I. zmluvy). 7. Žalovaná sa v zmluve zaviazala, že žalobcovi splatí istinu vo výške 1.000,- eur a odplatu vo výške 380,- eur, celkom sumu 1.380,- eur v 13 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 5,- eur a v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 136,50 eur so splatnosťou prvej splátky na 10. deň po uzatvorení zmluvy, pričom každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia mala byť splatná na 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. 8. Ďalej sa účastníci zmluvy dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Priemerná RPMN v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. bola ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru 13 mesiacov uvedená vo výške 47,29 %. (čl. II. zmluvy). 9. V čl. 1 Obchodných podmienok bolo ustanovené, že RPMN činí pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 %. 10. Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie žalobcu, že žalovaná doposiaľ na daný záväzkovo- právny vzťah uhradila sumu 326,62 eur. 11. Listom zo dňa 03.09.2013 označeným ako „Predžalobná upomienka“ žiadal žalobca žalovanú o úhradu sumy vo výške 1.053,38 eur do 5 dní od obdržania výzvy s upozornením, že inak si uplatní svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči žalovanej uplatnené aj všetky dojednané zmluvné sankcie. 12. Listom zo dňa 25.02.2014 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ oznamoval žalobca žalovanej, že záväzok vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere č. 320130880 bol v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnený ku dňu 09.01.2014 z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Ďalej uviedol, že istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny je zosplatnená v celkovej výške 1.319,38 eur. 13. Zákonné ustanovenia: Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ods. 2, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 30.4.2013. Aj s poukazom na to, že zo strany žalobcu išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a zo strany žalovanej nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon jej zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi zmluvy vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 15. V konaní mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, pričom prevzatie tejto sumy žalovaná potvrdila svojím podpisom na zmluve. Na druhej strane žalovaná porušila svoj záväzok splácať spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach, pričom celkovo uhradila len sumu vo výške 326,62 eur. Rozdiel v nesplatenej istine úveru tak predstavuje sumu 673,38eur, v ktorej časti súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by žalovaná zostávajúcu časť istiny úveru uhradila. 16. Dotknutá zmluva neobsahovala náležitosti podľa citovaných ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. 17. V zmluve sa nikde nenachádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počet splátok, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. 18. V ďalšom súd poukazuje na to, že sa v zmluve nikde nenachádza ani údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške a počte splátok úrokov a iných poplatkov, ktoré mala žalovaná zaplatiť.
19. Pokiaľ ide o termíny splatnosti dojednaných splátok, táto je v zmluve dojednaná v čl. II, pričom v tejto časti sa konštatuje, že prvá splátka je splatná na 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia je splatná na 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V ďalšej časti sa uvádza, že doporučený termín úhrady splátok je 30. deň v mesiaci. Toto ustanovenie, pokiaľ ide o splatnosť splátok, je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať. 20. V zmluve sa uvádza ďalej iba toľko, že žalovaná sa zaväzuje splatiť úver v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške po 5,- eur, resp. ďalších 10 splátkach vo výške po 136,50 eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov, prípadne odmeny. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov, resp. iných nárokov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť iba na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Len vtedy, pokiaľ je v zmluve presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky splatené dlžníkom započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom.
21.Súd tiež poukazuje, že na prednej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedená priemerná RPNM písaným písmom, rovnako ako aj výška úveru a iné. Aj čo sa týka písma ručne písaného, je toto väčšie a tieto údaje sú teda výraznejšie, ako je uvedená predtlačená (nie priemerná) RPNM na rube zmluvy. Táto je teda „skrytá“ v Obchodných podmienkach, teda neuvedená dostatočným spôsobom, spôsobom dostatočným na úplné informovanie spotrebiteľa, ktorý má právo si porovnať priemernú RPMN a RPMN vyplývajúcu zo zmluvy za účelom svojho rozhodnutia, či využije služby žalobcu alebo iného poskytovateľa úverov. Tiež riadkovanie obchodných podmienok je hustejšie, ako samotná zmluva, teda menej prehľadné. Týmto spôsobom - postupom žalobcu je spotrebiteľ zavádzaný, nedostatočne informovaný. Preto uvedenie RPMN súd považoval za nedostatočné, a preto na túto povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ cit. zákona nemožno prihliadať.
22. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1, písm. b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 673,38 eur uplatňovanej titulom úroku a odmeny za poskytnutie úveru zamietol. Pre úplnosť, čo sa týka právneho posúdenia, súd uvádza, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok ( s uvedeným názorom celkom zrejme súvisí potreba ne/uvedenia dátumu konečnej splatnosti úveru, ktorá je vlastne splatnosťou poslednej splátky úveru) a podľa ktorého sa nevyžaduje rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istiny, úroky a poplatky. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici
priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon č. 129/2010 Z.z. vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. I napriek uvedenému, keby aj absencia náležitosti - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnej splatnosti nemala spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, neuvedenie RPMN riadnym spôsobom priamo v zmluve (v časti obsahujúcej aj iné parametre úveru) by aj tak spôsobilo bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, a to aj podľa výkladu rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, pretože tento v bode 69, 70 a 72 prakticky konštatoval to, že porušenie takej povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Čiže aj keby súd povedal, že splátka nemusí byť rozčlenená na istinu, úroky a poplatky a že konečná splatnosť nemusí byť určená dátumom, stále by bol úver bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve chýba iná náležitosť (riadne uvedená RPMN), ktorá aj vo svetle predmetného rozsudku Súdneho dvora EÚ bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru spôsobuje. 23.Pokiaľ sa týka žaloby v časti uplatnených úrokov z omeškania, súd tento uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania posúdil v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 380,- eur, súd zamietol aj žalobu v časti uplatneného príslušenstva, t. j. príslušných úrokov z omeškania z tejto sumy. 24. Žalobca uvádzal, že úroku z omeškania odo dňa 10.01.2014 sa domáha z dôvodu, že dňom 09.01.2014 žalobca vyhlásil celý úver za splatný, a teda deň nasledujúci 10.01.2014 sa žalovaná v zmysle citovaných ustanovení OZ dostala s plnením jeho dlhu do omeškania. Súd sa s uvedeným tvrdením žalobcu nestotožnil. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že listom zo dňa 25.02.2014 oznámil žalobca žalovanej, že ku dňu 09.01.2014 došlo k zosplatneniu celého dlhu. Je nelogické a nemohlo byť súdom akceptované, že žalobca oznámi žalovanej zosplatnenie záväzku listom vyhotoveným dňa 25.02.2014, pričom záväzok vyhlasuje splatným spätne, ku dňu 09.01.2014 a úroku z omeškania sa domáha nasledujúcim dňom. Teda ešte skôr, ako sa samotný list mohol dostať do dispozície žalovanej, dlh už bol splatným a žalobca požadoval zaplatenie úrokov z omeškania. Súd v danom prípade dospel k záveru, že úrok z omeškania možno žalobcovi priznať až odo dňa 01.03.2014, počítajúc 2 dní na doručenie, doručenie nastalo najskôr dňa 27.02.2014. Výzva bola v zmysle § 563 OZ výzvou na úhradu, na základe ktorej mala žalovaná plniť nasledujúci deň po jej doručení, teda dňa 28.02.2014 a od 01.03.2014 je v omeškaní s úhradou dlhu Úrok z omeškania bol teda priznaný odo dňa 01.03.2014 vo výške podľa ustanovenia 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 01.03.2014, t.j. 0,25 %, teda v súčte 5,25% ročne. Vo zvyšku žiadaných úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. 25. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 26. Súd súčasne povolil žalovanej platenie dlhu v mesačných splátkach, nakoľko bolo z rozhodnutia Sociálnej poisťovne preukázané, že je invalidná dôchodkyňa s príjmom 149,- eur mesačne a bolo
potvrdené, že inak má len náhodilý príjem z občasných brigád. Súd má za to, že vzhľadom na výšku príjmu žalovanej a zdravotný stav - invaliditu, ktorá objektívne sťažuje možnosť dosiahnuť vyšší príjem, nie je v jej schopnostiach, aby dlh uhradila jednorazovo, nakoľko by sa tým dostala do ešte ťaživejšej sociálnej situácie a mohlo by to ohroziť uspokojovanie jej základných životných potrieb. Súčasne súd rozhodol, že neuhradením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 28. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 1.053,38 eur a úroku z omeškania, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku po vyčíslení činí 178,31 eur. 100%ným úspechom žalobcu by bolo priznanie sumy 1.231,69 eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 673,38 eur a úrokov z omeškania podľa výroku rozsudku, ktoré po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavujú 109,15 eur, teda úspech žalobcu je 782,53 eur, čo je z celku 63,53 %. Žalovaná bola potom úspešná vo zvyšku - 36,47%. Čistý úspech úspešnejšieho žalobcu (úspech - neúspech) predstavuje 27,6 %. Preto má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.