Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/310/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovane Mgr. O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, o zaplatenie 19.708 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/390/2014-59 zo dňa 8. apríla 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.708 eur spolu s úrokom vo výške 6,49 % ročne zo sumy 18.794,19 eur od 28.6.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19.708 eur od 28.6.2014 do zaplatenia, s tým, že dotknutá povinnosť žalovanej zaniká v rozsahu plnenia tohto dlhu D. P., nar. X.X.XXXX, ktorý bol na jeho úhradu zaviazaný na základe platobného rozkazu tamojšieho súdu č. k. 7Ro/309/2014-28 zo dňa 11.11.2014. Vychádzal z toho, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou a D. P. ako solidárnymi dlžníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou z 25.11.2010 o medziúvere a stavebnom (spotrebiteľskom) úvere. Vzhľadom na to, že dlžníci neplnili svoje povinnosti (predovšetkým riadne a včas neuhrádzali zročné splátky, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote), žalobca od zmluvy odstúpil, ktoré písomné odstúpenie bolo doručené D. P. dňa 9.9.2014 a žalovaná si predmetnú listovú zásielku (doručovanú na jej adresu uvedenú v záhlaví tohto rozhodnutia) v odbernej lehote, ktorá končila 27.6.2014, neprevzala. Okresný súd konštatoval (aj po podrobnom rozbore samotnej zmluvy a jej náležitostí), že označeným dňom došlo k zániku zmluvy uzavretej medzi veriteľom (žalobca) a dlžníkmi (žalovaná spoločne s D. P.). Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať od solidárnych dlžníkov zaplatenie dlhu, ktorý k 27.6.2014 činil 19.708 eur (z toho istina medziúveru 18.794,19 eur a nezaplatený úrok z úveru a poplatky 913,81 eur), ktoré sumy neboli medzi stranami sporné. Odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy má žalobca nárok i na úrok z omeškania. Zároveň dlžníkov naďalej zaťažuje povinnosť platiť úrok z úveru vo výške 6,49 % ročne zo sumy 18.794,19 eur. 2. Okresný súd považoval za nedôvodnú obranu žalovanej, ktorá tvrdila, že po rozvode manželstva s D. P., práve menovaný prevzal peňažný záväzok vyplývajúci z dotknutej zmluvy so žalobcom. Zdôraznil, že vyporiadanie spoločných dlhov manželov vykonané medzi nimi navzájom sa týka len (bývalých) manželov a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb (bližšie napríklad R 42/1972, či rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 113/2007 z 27.5.2008). Vyporiadanie peňažných záväzkov medzi žalovanou a D. P. sa tak akýmkoľvek spôsobom nedotýka práv žalobcu vzniknutých zo zmluvy z 25.11.2010 a tento je oprávnený požadovať peňažné plnenie (aj) od žalovanej.

3. Vzhľadom na to, že žalobca pôvodne žaloval oboch solidárnych dlžníkov, pričom D. P. nepodal odpor voči vyššie označenému platobnému rozkazu, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené, okresný súd zohľadnil solidaritu záväzku (ktorej právnu podstatu taktiež podrobne ozrejmil) a vymedzil, že povinnosť žalovanej zanikne v rozsahu splnenia daného dlhu D. P.. V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. si rozhodnutie o trovách konania vyhradil na čas po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá. Zopakovala, že po rozvode manželstva s D. P. sa s menovaným dohodla o vyporiadaní ich spoločných dlhov tak, že ona prevzala úvery v SLSP, a.s. v úhrnnej výške 67.500 eur a D. P. „prevzal pohľadávku žalobcu“ a ešte záväzok voči VÚB, a.s. (spolu cca vo výške 40.000 eur). Tvrdila, že právne posúdenie okresného súdu popiera účel a zmysel právnej úpravy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) a takéto vyporiadanie posúva len do teoretickej roviny. Súčasne považovala dané právne posúdenie za odporujúce princípu spravodlivosti a zmluvnej voľnosti v záväzkovo-právnych vzťahoch.

5. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Plne súhlasil so závermi okresného súdu, že vyporiadanie spoločných dlhov (bývalých) manželov po zániku ich BSM sa týka iba vzťahu medzi nimi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb. Dotknutý názor rešpektuje judikatúru tak Najvyššieho súdu SR, ako i Najvyššieho súdu ČR. Žalobca uviedol, že zmluvné záväzky sú stavané na princípe konsenzuálnosti, čo znamená, že iba jedna strana (bez ohľadu na počet subjektov ju tvoriacich) nemôže jednostranne meniť obsah záväzku.

6. V ďalšom štádiu odvolacieho konania zostali sporové strany z hľadiska reakcie na svoje prvotné podania (odvolanie a vyjadrenie k nemu) nečinné.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP. 8. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 . To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi v plnej miere platí aj v spotrebiteľských sporoch, ktoré sú zaradené medzi spory s ochranou slabšej strany. Súvisiace zákonné ustanovenia (§ 290 až § 300 uvedené všeobecné pravidlo žiadnym spôsobom nemodifikujú.

9. V súdenej veci odvolateľka uvádza jedinú odvolaciu námietku, ktorou je vzájomné vyporiadanie dlhov BSM vzniknutých za trvania manželstva žalovanej a D. P.. V jeho zmysle mal pohľadávku prejednávanú v súdenej veci prevziať práve menovaný. Krajský súd sa v otázke právneho posúdenia dopadu dohody (bývalých) manželov o vyporiadaní BSM na tretie osoby (osobitne na veriteľa pohľadávky patriacej do BSM, teda i žalobcu v súdenej veci) stotožňuje so závermi okresného súdu, vrátane úvah a východísk k nim vedúcich a v konkrétnostiach na ne odkazuje.

10. Zároveň je nutné zdôrazniť, že žalovaná neuviedla žiadne bližšie skutkové okolnosti týkajúce sa údajnej dohody o vyporiadaní BSM s D. P.. To znamená, že nevymedzila, kedy k takejto dohode došlo a v akej forme (ústne, písomne, formou notárskej zápisnice, v rámci súdneho konania atď.). Rovnako nielenže nepredložila, ale ani neoznačila žiadne dôkazy ohľadne ňou tvrdenej dohody o vyporiadaní BSM. Navyše, v závere odporu proti platobnému rozkazu (č.l. 30) sama tvrdí, že sa jej (ani jej právnikom) nepodarilo dojednať majetko-právne vyrovnanie s bývalým manželom. 11. Za danej situácie nie je preto možné konštatovať preukázanie samotnej existencie takejto dohody, nie to ešte konkrétny obsah jej jednotlivých dojednaní. Ide len o vyjadrenie bezprostredne žalovanej (aj to čiastočne rozporné), ktoré nie je podporené akýmkoľvek ďalším dôkazom. Naopak, D. P. vo vyjadrení k odporu žalovanej proti platobnému rozkazu (č.l. 43) ňou uvádzané fakty označil za neúplné „a možno aj nepravdivé“. Nadväzne je nutné uzavrieť, že už z daného hľadiska by nebolo možné vyhovieť požiadavke odvolateľky.

12. Náležite taktiež argumentuje žalobca v súvislosti s tvrdením žalovanej, že rozhodnutie okresného súdu nerešpektuje zmluvnú voľnosť záväzkovo-právnych vzťahov. Stranami záväzkového vzťahu, ktorý

je predmetom, resp. základom prejednávaného prípadu, sú nielen dlžníci, t.j. žalovaná a D. P., ale aj veriteľ - žalobca. Preto, pokiaľ má dôjsť k zmene daného záväzku, osobitne ohľadne určenia osoby povinnej splácaním dlhu, je nevyhnutné, aby do takejto zmeny bol zainteresovaný aj veriteľ. Nie, tak ako (minimálne) naznačuje žalovaná, aby bol v otázke vymožiteľnosti svojej pohľadávky dlžníkmi (úplne) obídený. Inými slovami, aj keby bola preukázaná existencia dohody o vyporiadaní dotknutého dlhu medzi solidárnymi dlžníkmi navzájom (žalovanou a D. P.), žiadnym spôsobom by sa nedotkla práv a povinností veriteľa (žalobcu); a to práve (i) na základe rešpektovania princípu zmluvnej voľnosti.

13. Dotknutý právny záver neodporuje ani princípom spravodlivosti. Súčasťou princípu spravodlivosti sú totiž základné zásady záväzkovo-právnych vzťahov, medzi ktoré patrí povinnosť dlžníkov riadne a včas splniť svoj dlh, t.j. nielen využívať peniaze z úveru/pôžičky, ale dotknuté finančné prostriedky, vrátane súvisiacej odplaty, i vrátiť. V súdenej veci je pritom nepochybné, že solidárni dlžníci túto povinnosť nesplnili. S princípom spravodlivého usporiadania vzťahov nie je v súlade postup dlžníkov, ktorý bez vedomosti veriteľa (nieto ešte jeho súhlasu) si sami určia, koho z nich bude ďalej dlh zaťažovať a tým fakticky vylúčia zákonom predpokladanú a zmluvnými stranami potvrdenú možnosť veriteľa vybrať si, od ktorého zo solidárnych dlžníkov bude požadovať uspokojenie svojej pohľadávky.

14. Z doteraz konštatovaného je zrejmé, že (jediná) odvolacia námietka žalovanej je nedôvodná. Nakoľko neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil. 15. Plne akceptovateľným je tiež priebežné (procesné) rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania, ktoré rešpektovalo právnu úpravu účinnú v čase rozhodovania okresného súdu (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľka/žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalobcovi v súvislosti odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli (§ 251 .

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.