Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Tov-3-2023.pdf
PDF · 93.44 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tov/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému vojakovi II. st. A. A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. XXX, C. A., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e) Tr. zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 11. júna 2024 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13. apríla 2023 pod sp. zn. 33Tv/1/2021 a jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 odsek 1 písm. b/, d/ odsek 3 Tr. poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu.
II. Podľa § 280 odsek 2 Tr. poriadku sa trestná vec obžalovaného vojaka II. st. A. A. B., vedená na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33Tv 1/2021, na podklade podanej obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 27.05.2021 pod č. k. 3Pv 120/21/7707-7, doručenej okresnému súdu dňa 01.06.2021, pre trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
v obci Pušovce, okres Prešov, dňa 09.12.2020, v čase okolo 17:45 hod., v priestoroch obývacej izby, ktorá sa nachádza na prvom poschodí rodinného domu s popisným číslom 122 na uvedenej adrese, po predchádzajúcej slovnej výmene so svojou svorkou D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho udrela otvorenou dlaňou pravej ruky do oblasti hlavy, túto fyzicky napadol tým spôsobom, že ju chytil oboma rukami za ramená a sotil ju na rohovú stranu sedačky, v dôsledku čoho poškodená D. E. utrpela zranenia, a to pomliaždenia hlavy a pomliaždenie zadnej plochy hrudníka vpravo so zlomeninou 9. rebra vpravo, s dobou liečenia v trvaní 38-40 dní,
p o s t u p u j e Okresnému úradu Prešov, odboru všeobecnej a vnútornej správy, pretože nejde o trestný čin a vec má byť prejednaná ako priestupok.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13. apríla 2023 pod sp. zn. 33Tv/1/2021 bol obžalovaný vojak II. st. A. A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
v obci A., C.. A., dňa 09.12.2020, v čase okolo 17:45 hod., v priestoroch obývacej izby, ktorá sa nachádza na prvom poschodí rodinného domu s popisným číslom XXX na uvedenej adrese, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov so svojou svokrou D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho udrela otvorenou dlaňou pravej ruky do oblasti hlavy, túto fyzicky napadol tým spôsobom, že ju jeden krát udrel rukou zovretou
v päsť do vrchnej časti hlavy, následne ju chytil oboma rukami za ramená a sotil ju na rohovú stranu sedačky, v dôsledku čoho poškodená D. E. utrpela zranenia, a to pomliaždenie hlavy a pomliaždenie zadnej plochy hrudníka vpravo so zlomeninou 9. rebra vpravo, s dobou liečenia v trvaní 38 - 40 dní
Za tento trestný čin bol obžalovaný takto odsúdený :
Podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, odsek 3 Tr. zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti, § 56 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere -500,- (päťsto) €.
Podľa § 57 odsek 3) Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený bol obžalovanému ustanovený náhradný trest odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace.
V adhéznom konaní, t. j . v konaní o náhrade škody okresný rozhodol nasledovne:
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava a Union zdravotnú poisťovňu, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831 s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote písomným podaním zo dňa 27. apríla 2023 voči všetkým jeho výrokom napadol prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu obžalovaný. V písomnom odôvodnení odvolania uvádzal, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, keď jeho vina nebola na hlavnom pojednávaní preukázaná a súčasne napadnutý rozsudok vychádza aj z nesprávne zisteného skutkového stavu. K zistenému skutkovému stavu, poukázal na skutočnosť, že nielen z lekárskej správy k zraneniam poškodenej D. E., ale ani z jej vlastnej výpovede v priebehu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní úder od obžalovaného do oblasti jej hlavy tak, ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku, nevplýva. Ďalej namietal existenciu úmyslu na jeho strane spôsobiť poškodenej zranenie, keď jeho konanie bolo iba okamžitou a impulzívnou reakciou na útok poškodenej voči jeho osobe. Ďalej konštatoval, že výrok o vine môže byť založený iba na zákonne vykonaných dôkazoch, ktoré vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, obžalovaný sám svoju nevinu dokazovať nemusí. Súčasne obžalovaný namietal aj výroky adhézneho konania, ktorými boli poškodení odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, keď uplatnené nároky boli obžalovaným pred vyhlásením napadnutého rozsudku v celom rozsahu uhradené. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa § 320 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec podľa § 280 odsek 2 Tr. poriadku postúpil Okresnému úradu Prešov za účelom prejednania ako priestupku. Obžalovaný ďalšími písomnými podaniami, v ktorých namietal závery odborného vyjadrenia č. 43/2021 vo vzťahu k zistenému zraneniu poškodenej v oblasti hlavy, keď takéto zranenie nevyplýva zo žiadneho, z objektívnych zistení v lekárskych správach, ktoré boli podkladom na vypracovanie uvedeného odborného vyjadrenia. Súčasne predložil a navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vykonať ako listinný dôkaz znalecký posudok MUDr. Zoltána Sidora č. 6/2024, k zisteným zraneniam u poškodenej v čase po skutku, spôsobu ich vzniku, prípadných iných faktorov, ktoré mohli mať na vznik zranení poškodenej vplyv a primeranej dobe liečenia týchto zranení.
Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného do konanania verejného zasadnutia krajského súdu vyjadril písomným podaním zo dňa 26. septembra 2023, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny, keď vykonané dokazovanie, a to hlavne výpovede poškodenej D. E., svedkyne F. B. a odborné vyjadrenie k zraneniam u poškodenej preukazujú, že skutok sa stal a tohto sa dopustil obžalovaný, ktorý konal formou nepriameho úmyslu. K námietkam obžalovaného týkajúcim sa výroku o náhrade škody uvádzal, že aj keď uplatnená škody bola v celom rozsahu obžalovaným uhradená, nárok bol na náhradu škody bol poškodenými riadne a včas uplatnený a tento uplatnený nárok nebol vzatý späť. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Poškodená D. E. vo svojich písomných podaniach, doručených odvolaciemu súdu v dňoch 04. mája 2024 a 21. mája 2024 uviedla, že skutok sa stal tak, ako vypovedala na hlavnom pojednávaní ona a jej dcéra, ďalej poukázala na skutočnosť, že jej fyzicky náročná práca (sanitár v ústave DSS) vylučovala
skorší nástup do práce po zranení a dĺžka práceneschopnosti z jej strany nebola umelo predlžovaná. Súčasne poprela existenciu akýchkoľvek ochorení na jej strane, ktoré by mohli spolupôsobiť pri vzniku jej zranení. Taktiež vo vzťahu k jej zraneniam, ku vzniku ktorých došlo v spojitosti s nárazom do gauču uviedla, že aj keď niektoré jej časti sú pokryté mäkkou penou, pri spôsobe a intenzite jej nárazu do gauča došlo k nárazu aj o do jeho tvrdých častí, čo spôsobilo vznik jej zranení. Záverom oboch podaní konštatovala jej pretrvávajúce konflikty s obžalovaným a jeho nevhodné správanie voči poškodenej, ale aj jej dcére.
Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom bolo dňa 11. júna 2024 vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok v neprítomnosti obhajcu obžalovaného a poškodených. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch a odvolanie navrhol podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné, zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal na svoje písomné podania a navrhol, aby ho odvolací súd oslobodil spod obžaloby alternatívne, aby vec postúpil na prejednanie priestupku. V konaní nebolo preukázané, že by poškodenú udrel do hlavy, napokon poškodená toto potvrdila pri výsluchu na vojenskej polícii, pričom aj dnes prečítaný znalecký posudok podporuje jeho obhajobu v tejto otázke.
Krajský súd v Trenčíne ako príslušný odvolací súd v zmysle § 315 Tr. zákona, na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 18. októbra 2023, na verejnom zasadnutí dňa 11. júna 2024 postupom podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že z podnetu odvolania obžalovaného, ktoré je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, je potrebné podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. d), odsek 3 Tr. poriadku zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, keď napadnutý rozsudok je chybný pre nesprávnosť i neúplnosť jeho skutkových zistení i preto, že sa okresný súd ako súd prvého stupňa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a v dôsledku toho došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona /§ 321 odsek 1 písm. b), písm. d) Tr. poriadku/, keď v konečnom dôsledku mal okresný súd vec správne a zákonne postúpiť podľa § 280 odsek 2 Tr. zákona príslušnému Okresnému úradu Prešov, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom, ale ho možno posúdiť ako priestupok.
Krajský súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2 odsek 1 Tr. poriadku), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a potrestanie ich páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.
Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, upravená v § 2 odsek 10 Tr. poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosti o tom, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, že skutok je trestným činom a že skutok spáchal obžalovaný.
Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 odsek 10 Tr. poriadku vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.
K správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné dôkazy, ale ich tiež tak v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.
Odvolací krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku okresného súdu a dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd pochybil predovšetkým pri ustálení žalovaného skutku a následne sa tiež riadne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a následne dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako ho ustálil na hlavnom pojednávaní dňa 13. apríla 2024.
V prvom rade krajský súd uvádza, že okresný súd pochybil, keď síce na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom vykonal všetky stranami navrhované relevantné dôkazy, avšak pri ich hodnotení nekriticky pristupoval k popisu skutku kladenému za vinu obžalovanému v rámci prokurátorom podanej obžaloby, keď skutok neupravil pri zachovaní skutkovej totožnosti na hlavnom pojednávaní vykonanému dokazovaniu, a to vo vzťahu k úderu zovretou päsťou, ktorým mal obžalovaný poškodenú udrieť do oblasti vrchnej časti hlavy. Okresný súd sa v podstate vôbec nevysporiadal s obranou obžalovaného, ktorý takýto úder konzistentne popieral. Paradoxne takýto úder však vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní neuvádzala ani samotná poškodená D. E., ktorá uviedla, že nevie, že by ju obžalovaný udrel a spojila udretie hlavy s nárazom do sedačky. Okresný súd tiež ale pochybil, keď v tejto otázke neprihliadol a vo vzájomnej súvislosti sa nevysporiadal ani s výpoveďou znalca G. G. H., z ktorej vyplynulo, že u poškodenej pri jej lekárskych vyšetreniach neboli zistené žiadne vonkajšie známky poranenia v oblasti hlavy a ošetrujúci lekár takúto diagnózu určil výlučne iba na základe subjektívnych tvrdení poškodenej. Už uvedené okolnosti samé o sebe, ale aj vo vzájomnej spojitosti odôvodňovali, aby na strane okresného súdu vznikli pochybnosti o tejto časti skutkového deja a jeho vypustenie z popisu žalovaného skutku v súlade splatnou a neopomenuteľnou zásadou in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiaich v prospech obvineného či obžalovaného. Krajský súd navyše v zmysle návrhu obžalovaného v rámci odvolacích námietok doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí o prečítanie znaleckého posudku č. 6/2024 G. I. J. za splnenia všetkých procesných podmienok, v zmysle záverov ktorého tiež nie je možné objektivizovať žiadne zranenie u poškodenej v oblasti hlavy spojené s útokom obžalovaného na poškodenú päsťou. Je sa preto možné stotožniť s odvolacími námietkami obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam okresného súdu ohľadom tohto úderu, keď podľa názoru krajského súdu z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva akceptovateľný a nepochybný záver o tom, že k takémuto úderu skutočne došlo, a to aj s prihliadnutím už na vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na všetky doteraz vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní a doplnené aj v odvolacom konaní. Krajský súd skutkový stav ustálil tak, že ku skutku došlo po predchádzajúcej slovnej výmene obžalovaného s poškodenou D. E., a jej prvotnom útoku na obžalovaného otvorenou dlaňou pravej ruky do oblasti hlavy. Zo strany obžalovaného bol preukázaný výlučne útok vo forme chytenia poškodenej za obe plecia a jej následného odstrčenia do rohovej sedačky, v dôsledku čoho u poškodenej došlo k vzniku znalcom konštatovaných zranení.
Krajský súd v pokračovaní prieskumnej povinnosti ďalej dospel k zisteniu, že okresný súd dospel aj k neprávnym právnym záverom, keď posúdil konanie obžalovaného ako dokonaný trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e) Tr. zákona. Podľa krajského súdu nemožno vzhľadom na naviazanosť útoku obžalovaného na prvotný fyzický útok poškodenej voči jeho osobe, v žiadnom prípade nebolo preukázateľne motivované a ani nesúviselo s vyšším vekom poškodenej D. E. a nie je ho preto v súlade s konštantnou judikatúrou (viď napr. judikát K. XXX/XXXX) možné považovať za útok na osobu vyššieho veku, a to napriek vedomosti obžalovaného o veku tejto poškodenej, keď táto okolnosť žiadnym spôsobom neovplyvnila motiváciu obžalovaného k jeho konaniu, resp. prekonaniu ľahšieho
odporu poškodenej. Konanie obžalovaného by tak mohlo teoreticky napĺňať iba znaky dokonaného trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona. Krajský súd ďalej uvádza, že hoci obžalovaný po formálnej stránke svojim konaním naplnil všetky štyri znaky predmetného prečinu, vyhodnotením všetkých rozhodujúcich a zákonných skutočností v zmysle § 10 odsek 2 Tr. zákona, kumulatívne (súčasne) nenaplnil materiálny korektív a jeho protiprávne konanie spolu s následkom tak nepresiahlo rámec nepatrnej závažnosti, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním pred okresným súdom i krajským súdom, najmä s prihliadnutím na útok poškodenej, ktorý predchádzal konaniu obžalovaného, pričom obžalovaný, so svojim doterajším prakticky bezúhonným spôsobom vedenia života, nesprávnosť svojho konania v rozsahu spáchania priestupku v inkriminovanom čase priznal, poškodenej D. E. sa písomne ospravedlnil a súčasne aj nahradil spôsobenú škodu. Krajský súd, preto na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že v predmetnej veci nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal prejednať ako priestupok iný orgán, a to Okresný úrad Prešov, keď pri správnom ustálení skutkového stavu a správnom právnom posúdení tak mal urobiť už okresný súd.
Vzhľadom na uvedené dôvody preto odvolací krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.