Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/315/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanej: Mgr. N. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. Y. XXX, právne zastúpenej spoločnosťou Stehura & partners, v.o.s., Advokátska kancelária so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o zaplatenie 1.709,78 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/104/2015-100 zo dňa 31. mája 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

O výške nároku a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým medzitýmnym rozsudkom okresný súd konštatoval, že základ nároku žalobcu je daný. Poukázal na požiadavku hospodárnosti konania, na základe ktorej sa z dôvodu spornosti základu ako i výšky uplatneného nároku primárne sústredil na posúdenie základu nároku poisťovne v zmysle § 813 ods. 1 v spojení s § 415 a 420 a § 4 ods. 1 - 4 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, na náhradu plnenia, ktoré bolo poskytnuté poškodenému z dôvodu škodovej udalosti vzniknutej na tom základe, že žalovaná vykonávala dozor nad psom, ktorý vbehol do dráhy motorového vozidla a spôsobil dopravnú nehodu. Skutkový dej medzi stranami sporu sporný nebol, sporná ostala skutočnosť, či psa viedla, resp. nad ním vykonávala dozor žalovaná, čo podľa súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania preukázané bolo. Žalovaná síce spočiatku tvrdila, že nevlastní žiadneho psa a nevykonávala nad psom, ktorý spôsobil nehodu, žiadny dozor a nebola ani účastníkom dopravnej nehody, ale iba okoloidúcou, toto jej tvrdenie však bolo jednoznačne vyvrátené svedkami D., C. ako i samotnou žalovanou. Svedok D. ako príslušník polície dokumentujúci udalosť, jednoznačne potvrdil, že žalovaná bola účastníkom udalosti, z tohto dôvodu sa podrobila dychovej skúške. Mala nad psom vykonávať dozor, čo sa však nestalo a v konečnom dôsledku pri spisovaní zápisnice ani nerozporovala, že by jej pes patril. 2.Súd prvej inštancie v danej spojitosti argumentoval, že pokiaľ by žalovaná bola iba chodkyňou, javilo by sa nelogické, aby si zhotovovala fotografickú dokumentáciu poškodeného motorového vozidla. Ďalej uviedol, že nemal dôvod pochybovať o svedeckých výpovediach v konaní. Vodič motorového vozidla potvrdil, že žalovaná sa správala ako vlastníčka psa, ihneď ho vzala na ruky, oslovovala psa menom, odišla s ním k sebe domov. Žalovaná sa v zmysle obsahu spisu OR PZ Čadca ODI dožadovala prešetrenia veci až v dobe, kedy jej prišla zásielka od žalobcu - výzva na zaplatenie finančného plnenia poskytnutého poškodenému. V úradnom zázname (č.l. 81 spisu) uviedla, že psík nie je jej, ale jej dcéry, čo je opäť dôkazom, že v daný deň mala nad psom dozor. Rovnako potvrdila, že v tento deň bola dcéra u nej. Taktiež z evidencie obce Stará Bystrica vyplýva, že na jej manžela (č.s. domu 301) je vedený v obci pes. Tvrdenie žalovanej, že ku dňu nehody psa nemala je vyvrátené aj jej osobnou výpoveďou zo dňa 31.05.2016, kedy jednoznačne a opakovane na položenú otázku uviedla, že má jedného psa, ktorý má asi 13 rokov, majú ho s manželom a dostali ho do daru od jej brata, pričom na pojednávaní 1.10.2015 uviedla, že má aktuálne iba malého psíka a nejde o jej psa, ale o psa jej dcéry. Svedok, ktorý mal preukazovať skutočnosti tvrdené žalovanou na pojednávaní neuviedol nič, nakoľko „by to boli iba jeho dohady“.

2. Za takto ustáleného skutkového stavu okresný súd uzavrel, že je preukázaný mechanizmus vzniku škody v dôsledku neovládaného/nevedeného psa žalovanej, ktorý vytvoril prekážku, čím došlo k stretu s motorovým vozidlom, pričom žalovaná túto škodovú udalosť zavinila z nedbanlivosti tým, že nevykonávala riadne dozor nad psom, ktorý sa pohyboval s ňou.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a domáhala sa zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S poukazom na § 4 ods. 3 zák. č. 2828/2002 Z.z. namietala, že z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že žalovaná vykonávala nad psom dohľad, alebo že je jeho vlastníkom. Listinný dôkaz nachádzajúci sa v spise preukazuje, že vlastníkom psa je jej manžel, ktorý ho dostal do daru, tak ako uviedla na pojednávaní. Výlučne jej manžel je teda vlastníkom psa, pričom však tento pes preukázateľne nie je psom, ktorý nehodu spôsobil. Vyplýva to aj z potvrdenia o úhyne psa, okrem toho sa jedná o rasu basenji hnedočervenej bielej farby. Je teda absolútne nemožné, že by tento pes mal spôsobiť dopravnú nehodu. 4. Odvolateľka namietala, že skutočnosť, že po nehode ho chcela ošetriť, navodzuje len tá skutočnosť, že jej ho bolo ľúto. Pokiaľ vyhotovovala fotografie auta po nehode, uviedla, že dostala fotoaparát na Vianoce ako darček, ako športovkyňa často chodieva trénovať beh na cyklotrasu a pri takejto strašnej udalosti ako je dopravná nehoda - zrazenie psa - spontánne vyhotovovala fotografie, okrem iných aj fotografie poškodeného auta.

5. Okresnému súdu vytýkala, že bližšie neskúmal okolnosti nehody, najmä otázku miesta dopravnej nehody, ktorá sa stala na mieste prechodu pre cyklistov, kde je znížená rýchlosť a vyžaduje sa vyššia pozornosť vodiča. Tieto okolnosti nebolo skúmané ani zo strany Dopravného inšpektorátu OR PZ Čadca ani zo strany súdu, pričom sú rozhodujúce pre prípadnú zodpovednosť za vzniknutú škodu. Taktiež odvolateľka spochybnila vierohodnosť úradného záznamu polície z dopravnej nehody, kde niektoré časti sú evidentne dopisované neskôr a strana, kde je ako vinník označená, nie je jej osobou podpísaná. Uzavrela, že od začiatku popiera svoju pasívnu legitimáciu, pretože nie je daný základ nároku voči jej osobe. Okresný súd na základe nejasných dôkazov a domnienok svedkov, ktorí na nej videli ľútosť nad zrazeným psíkom a jej ochotu zachrániť ho, vyvodil záver, že tento pes patrí jej alebo jej bol zverený na dozor.

6. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca žiadal medzitýmny rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznil, že žalovaná sama bezprostredne po nehode oslovovala psa menom a nesprávala sa k nemu ako k cudziemu, čo potvrdzujú výpovede svedkov. Dňa 1.1.2014 tiež podpísala záznam o preverení škodovej udalosti pred npor. D., podľa výpovede ktorého bol tento záznam spísaný, žalovanej daný k nahliadnutiu, doslova prečítaný - čoho sa dopustila - na základe čoho bol žalovanou podpísaný. Dňa 25.09.2014, t.j. v čase, keď sa dozvedela, že žalobca žiada náhradu škody, sa dostavila na okresný dopravný inšpektorát so žiadosťou, či musí platiť škodu za psíka, ktorý spôsobil dopravnú nehodu dňa 1.1.2014 v Starej Bystrici, ktorý je jej dcéry. Dovtedy žalovaná vlastníctvo psa nespochybňovala. Následne na pojednávaní dňa 1.10.2015 žalovaná na otázku samosudkyne uviedla, že pred touto nehodou žiadneho psa nemala a že v súčasnej dobe majú psa malého, ale je to pes dcéry. Na pojednávaní dňa 31.05.2016 po prečítaní úradného záznamu z polície uviedla: „Ja som dcéru neuviedla, ja ani neviem, kto to tam dal“. Po prečítaní jej výpovede z pojednávania konaného dňa 1.10.2015 uviedla : „Neviem odkiaľ máte informácie o mojej dcére, ja som dcéru doteraz nikdy nespomínala, teraz ju do toho zaťahovať nechcem. Mali sme psa a ja mám psa“. Na ďalšiu otázku samosudkyne, či teraz aktuálne majú jedného alebo dvoch psíkov, žalovaná uviedla: „Toho času máme iba jedného psíka“. Na pojednávaní dňa 14.4.2016 svedok poškodený C. na otázku samosudkyne, či má vedomosť o tom, že by žalovaná vyhlásila počas rozhovoru, že psík nie je jej, uviedol : „Nie, toto nie je pravda. Dokonca mi povedala, že tomuto psovi sa už niečo malo stať predtým, lebo že je taký pojašený, že mohol skočiť niekedy aj pod motorové vozidlo“. Svedok npor. D. na otázku samosudkyne, aby sa vyjadril k svojej výpovedi, kde uvádzal, že stopercentne vie, že mala žalovaná toho psa zvereného, odkiaľ túto informáciu vie, odpovedal : „Lebo mi to sama povedala“. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či môže vylúčiť vinu vodičov, uviedol : „Vychádzal som z tvrdenia konkrétne z výpovede pani Y. - žalovanej, ktorá uviedla, že náhlu prekážku vytvoril alebo vyvolal pes.“ 7. Žalobca označil tvrdenia žalovanej, že jej bolo ľúto zrazeného psa, resp. že si fotila motorové vozidlo len preto, že dostala nový fotoaparát, za účelové, ktorým je možné len ťažko uveriť. Uzavrel, že z výpovedi žalovanej ako aj svedkov je preukázané, že porušila § 4 ods. 3 zák. č. 282/2002 Z.z. ukladajúci povinnosť osobe, ktorá vedie psa alebo nad psom vykonáva dohľad. Pokiaľ odvolateľka súdu vytýkala, že sa nezaoberal miestom nehody, kde je znížená rýchlosť a vyžaduje sa pozornosť vodiča, podľa žalobcu to nebolo potrebné skúmať, nakoľko išlo o škodovú udalosť, kde sa účastníci dohodli a žalovanej bolo uložené napomenutie.

8.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 a contrario) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

9.Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie, alebo nad psom vykonáva dohľad

10.Odhliadnuc od procesne neprípustného predkladania listinných dôkazov odvolateľkou až v štádiu odvolacieho konania (§ 366 CSP, resp. § 205a O.s.p.) právnym základom napadnutého rozsudku nie je záver, že by škodová udalosť zo dňa 1.1.2014 bola spôsobená psom (vlastnícky) patriacom manželovi žalovanej (ako to účelovo podsúva odvolateľka), ale - v súlade s hypotézou aplikovaného/citovaného ustanovenia - to, že nehodu spôsobil pes, nad ktorým žalovaná vykonávala dohľad. Inými slovami, predmetný druh zodpovednostného vzťahu nie je založený na evidenčnom charaktere vlastníctva psa ale na faktickom dohľade nad psom. Odvolací súd sa v danej spojitosti stotožnil s vyhodnotením skutkových zistení, tak ako to učinil/vykonal súd prvej inštancie. Za danej procesnej situácie, t.j. pri „tvrdení proti tvrdeniu“ totiž nemožno za existencie zjavne vzájomne si protirečivých vyjadrení žalovanej (ako i jej postupu - keď námietky začala vznášať až po uplatnení nároku žalobcom pred súdom) na jednej strane a naopak, konzistentného opisu skutkového deja ostatných dotknutých subjektov - poškodených a npor. D., dospieť k inému záveru než o nehodnovernosti obrany žalovanej.

11.Rozhodnutie súdu teda nie je založené na „nejasných dôkazoch a domnienkach“ ale na rozporoch v konaní (napr. i fotenie poškodenia vozidla) a predovšetkým v tvrdeniach samotnej žalovanej, ktorá vlastnoručne podpísala úradný záznam o tom, že je majiteľkou psa, následne túto skutočnosť poprela a napokon uviedla i to, že ide o psa jej dcéry. Ide teda o tri rôzne alternatívy výpovede, čo nepochybne a objektívne znižuje vierohodnosť jednotlivých argumentácií žalovanej, zatiaľ čo vo výpovediach npor. D. a manželov C. nie je možné identifikovať logický rozpor. Hodnotiac vzájomné súvislosti ďalších skutkových zistení, keď žalovaná sama vypovedala, že psa doma nakoniec ošetrila je dcéra, svedkovia - manželia C. tomu korešpondujúc vypovedali, že žalovaná zobrala psa (labradora alebo zlatého retrievera) po nehode k sebe domov, npor. D. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že mu žalovaná pri prešetrovaní škodovej udalosti jednoznačne povedala, že ide o psa jej zvereného a súčasne podľa úradného záznamu z polície uviedla, že ide o psa je dcéry, je plne obhájiteľným záver súdu prvej inštancie, že žalovaná je osobou, ktorá nad psom, ktorý spôsobil škodovú udalosť v čase jej vzniku vykonávala dohľad, na základe čoho je daná jej zodpovednosť v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 282/2002 Z.z. V kontexte opísaného hodnotenia stanovísk žalovanej sa nemožno stotožniť ani s jej spochybnením - v podobe dodatočného dopisovania

- obsahu úradného záznamu polície z preverenia škodovej udalosti.

12.Pokiaľ ide o požadované bližšie skúmanie miesta dopravnej nehody, žalovaná ani len netvrdí, že by vodič poškodeného vozidla prekročil povolenú rýchlosť (len argumentuje, že v danom mieste je znížená rýchlosť), navyše v tomto smere ani v konaní pred okresným súdom nenavrhla vykonanie konkrétneho dokazovania.

13.Zhrnúc doteraz konštatované, odvolacie dôvody vymedzené žalovanou nie sú spôsobilé vyvrátiť závery formulované okresný súdom, preto odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne. S ohľadom na to, že ide o rozsudok medzitýmny, doplnil konštatačný výrok o úprave výšky nároku a trovách konania v konečnom rozsudku.

14.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.