Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-281-2016.pdf
PDF · 92.04 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/281/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: V. J., nar. XX. S. XXXX, bytom J. R. C. XXX, XXX XX J. R. C., o vymoženie 523,04 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 8. marca 2016 č. k. 15Er/1152/2015-25, takto
rozhodol:
I./ Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II./ Povinný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., (so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava) vedenej pod sp. zn. EX 21849/15, oprávnenú zaviazal k úhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 23,64 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti a určil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 36 ods. 1 a ods. 2, § 47 ods. 3, § 196, § 200 ods. 1 a ods. 2, § 203 ods. 1 a ods. 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30. júna 2016 - Exekučného poriadku), § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2, § 251 ods. 4 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30. júna 2016 - „O.s.p.“) a § 21a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že lustráciou zistil, že vo veci rovnakých účastníkov konania prebehlo na tunajšom súde exekučné konanie pod sp. zn. 15Er/1251/2007, na základe toho istého exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR/5117/07 zo dňa 2. augusta 2007. Nechal si preto pripojiť konečné rozhodnutie v predmetnej veci, v ktorej uznesením č. k. 15Er/1251/2008-37 zo dňa 6. decembra 2012 prvoinštančný súd exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. novembra 2014. Vychádzajúc z vyššie uvedeného exekučný súd toto konanie zastavil, nakoľko mal preukázané, že v danom prípade existuje prekážka už rozhodnutej veci, pričom ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko si ich na výzvy súdu neuplatnil.
2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila právne použitím ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ ako i § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2016). Vo svojom podaní uvádza, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne
o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd v prejednávanej veci bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23.1.2013, podľa ktorého ak exekučný súd bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora exekučné konanie zastavil, odňal oprávnenej možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávnenej a súdneho exekútora. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 E.p. v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata. Vo veci nejde ani o vec právoplatne skončenú, pretože vecou je možno chápať len autoritatívne rozhodnutie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, pretože je len vykonávacím konaním. Zákonodarca v E.p. úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Súd prvej inštancie svojím postupom porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania.
3. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, ani sami odvolanie nepodali.
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt.§ 359 C.s.p. a § 37 ods.1 E.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p, akt. § 355 ods. 2 a § 44 ods. 2 E.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, d, e/, f/ O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a/,c/, f/, h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 C.s.p.).
6. Podľa § 9a ods. 1 E. p. (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 1. júla 2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (čiže pred 1. júlom 2016).
8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné:
9. Podľa § 44 ods. 2 E. p. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
10. Podľa § 230 C.s.p., ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Odvolací súd poukazuje na to, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový civilnoprávny kódex, t. j. zákon č. 160/2015 Z. z. <. Civilný sporový poriadok <.. V súvislosti s touto zmenou boli zákonom č. 125/2016 Z. z. <. do Exekučného poriadku <. zaradené nové ustanovenia § 9a <. a § 9b <., ktoré riešia vzťah Exekučného poriadku <. ako právneho predpisu primárne upravujúceho problematiku exekučného konania ku kódexu upravujúcemu sporové konanie. V predchádzajúcej právnej úprave bol tento vzťah riešený v ust. § 251 ods. 4 O. s. p. <., v zmysle ktorého sa ustanovenia O. s. p. <. aplikovali aj na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku <., pokiaľ to tento <. priamo nevylučoval. Civilný sporový poriadok <. však takéto ustanovenie neobsahuje. Vzťah Exekučného poriadku <. a Civilného sporového poriadku <. je upravený priamo v Exekučnom poriadku <. v ust. § 9a <. a § 9b <. (odcitovaný vyššie). Podľa tejto úpravy sa ustanovenia C.s.p. primerane aplikujú aj na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku, pokiaľ to nie je vylúčené povahou veci.
14. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd trvá na ustálenom názore, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 161 C.s.p.. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenia, ktoré by upravovali prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na toto aplikovať ustanovenie § 230 C.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
15. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ak teda Exekučný poriadok neupravuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach C.s.p., pretože takýto záver nie je v priamom rozpore s výslovným znením ust. § 9a <. a § 9b <. E.p.. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že E.p. upravuje osobitne len tzv. prekážku litispedencie v § 36 ods. 3, pretože takéto riešenie nie je v rozpore s cit. ust. § 9a <. a § 9b <. E.p., ktorý predpokladá subsidiárne použitie C.s.p., teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.
16. Oprávnená v odvolaní nenamieta voči záverom súdu prvej inštancie, že v konaní vedenom pod sp. zn. 15Er/1251/2008 (t. j. v právoplatne skončenej veci) medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu exekučný súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul je neúčinný pre rozpor so zákonom, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, a následne ju zastavil. Táto skutočnosť je jasne preukázaná a z uvedeného vyplýva, že i v prejednávanej veci je exekučný titul neúčinný a v rozpore so zákonom, čo rovnako odôvodňuje zastavenie exekúcie.
17. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 15Er/1152/2015 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR/5117/07 zo dňa 2. augusta 2007, exekučný súd uznesením č.k. 15Er/1251/2008-37 zo dňa 6. decembra 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 3CoE/338/2013 zo dňa 27. mája 2014 právoplatne rozhodol o zastavení exekúcie.
18. Podľa § 45 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
19. Z citovaného ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach, v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy.
20. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 230 C.s.p. nie je možné prejednávať znova.
21. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
22. Povinný má podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
23. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
O dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).