Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-6914-2016.pdf
PDF · 87.67 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/6914/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: U.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX M., zast. JUDr. Michal Hvozda, advokát, Tyršovo nábrežie 5, 040 01 Košice, proti povinnému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o vymoženie 10,04 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: MVDr. Mgr. Pavol Kovaľ, Exekútorský úrad Bardejov, Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov, pod sp. zn. EX 1457/2016, takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a . II. Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 16.11.2016 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 06.12.2016 upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením č. k. EX 1457/2016 zo dňa 10.01.2017. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je platobný rozkaz Okresného súdu Košice I, č. k. 40Csp/64/2016-41, zo dňa 16.09.2016.
2. Dňa 31.01.2017 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinného proti exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 16.01.2017, čo má súd preukázané na základe poštovej doručenky, ktorú súdny exekútor predložil súdu spolu s upovedomením o začatí exekúcie. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že predmetné námietky boli podané v zákonnej lehote.
3. Povinný odôvodnil svoje námietky predložením Oznámenia o zániku poistenia zo dňa 04.11.2016, z ktorého vyplýva, že oprávnený mal nedoplatok na poistnom vo výške 10,04 Eur, a práve tento nedoplatok, ktorý tvorí istinu v tomto exekučnom konaní povinný voči pohľadávke oprávneného pri výplate plnenia z poistnej zmluvy legitímne započítal. Povinný uvádza, že pohľadávka oprávneného zanikla okamihom, keď sa vzájomne stretla s pohľadávkou povinného. Povinný má za to, že zánik pohľadávky síce spôsobil až kompenzačný prejav v Oznámení o zániku poistenia zo dňa 04.11.2016, avšak účinky tohto kompenzačného prejavu nastali okamihom, keď sa obidve pohľadávky stretli (§ 580 O. z., posledná veta), teda ku dňu 22.05.2009. Vzhľadom k uvedenému povinný navrhuje, aby exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie v celom rozsahu zastavil.
4. Oprávnený v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.03.2017 poprel existenciu nároku povinného vo výške 10,04 Eur, ktorý povinný žiadnym spôsobom nepreukázal. Oprávnený učinil pohľadávku povinného za spornú, a to „Žiadosťou o doplatenie zo dňa 27.10.2016“, teda ešte pred započítacím prejavom povinného. Podľa oprávneného povinný nepreukázal, že jeho pohľadávka bola spôsobilá na započítanie, keďže ju oprávnený namietal vo vyššie uvedenom liste a povinnému táto skutočnosť
pri započítacom prejave bola už známa. Oprávnený má za to, že „Oznámenie o zániku poistenia zo dňa 10.08.2016“ nepreukazuje dôvodnosť jeho nároku, keďže oprávnený už po jeho doručení namietal „Žiadosťou o doplatenie zo dňa 27.10.2016“, oprávnenosť pohľadávky uplatnenej povinným. V exekučnom konaní nemôže súd prihliadať na započítací prejav, ak neboli splnené podmienky kompenzačného prejavu, a ak hoc aj jeden z účastníkov, by vzájomné pohľadávky učinil spornými. Vzhľadom k uvedenému oprávnený navrhuje námietky povinného zamietnuť a priznať mu trovy konania v plnej výške.
5. Podľa ust. § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že exekučným titulom - podkladom pre exekučné konanie je platobný rozkaz Okresného súdu Košice I, č. k. 40Csp/64/2016-41 zo dňa 16.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2016 a stal sa vykonateľným I. a II. výrok dňa 15.10.2016, III. výrok dňa 19.10.2016. V zmysle uvedeného exekučného titulu bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 465,28 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 465,28 Eur od 24.08.2016 do zaplatenia, trovy konania vo výške 83,56 Eur a súdny poplatok zo žaloby vo výške 27,50 Eur. Na základe uvedeného je preukázané, že predmetné rozhodnutie je spôsobilé byť podkladom k výkonu exekúcie a teda byť riadnym exekučným titulom. Nakoľko si povinný splnil svoju povinnosť uloženú mu právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom len čiastočne, oprávnený v zmysle ust. § 38 ods. 2 Ex. por. pristúpil k uplatneniu svojho práva priznaného exekučným titulom a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
7. Podľa ust. § 36 ods. 1 EP, exekučné konanie začína na návrh.
8. Podľa ust. § 36 ods. 2 EP, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
9. Podľa ust. § 38 ods. 2 EP, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
10. Podľa ust. § 41 ods. 1 EP, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. Podľa ust. § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
12. Podľa ust. § 581 ods. 1 OZ, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
13. Podľa ust. § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
14. Podľa ust. § 581 ods. 3 OZ, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. 15. Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o existujúce pohľadávky
spôsobilé na započítanie (započítateľné), t. j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Stretnutie vzájomných pohľadávok samo osebe nemá právne účinky. Tie nastávajú až kompenzačným prejavom, a to ex tunc, teda spätne ku dňu stretnutia pohľadávok. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Uvedený následok nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie, a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to: a) vzájomnosť pohľadávok. O vzájomné (recipročné) pohľadávky ide vtedy, ak dve osoby sú navzájom (voči sebe) súčasne veriteľom aj dlžníkom. b) plnenie rovnakého druhu, c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie a d) prejav smerujúci k započítaniu. Započítací prejav (kompenzačnú námietku) treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. OZ. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa. 16. Zánik práva započítaním nastane okamihom, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. Za moment stretnutia pohľadávok spôsobilých na započítanie v exekučnom konaní a tým aj k zániku práva tvoriaceho predmet exekúcie treba považovať, keď došlo k jednostrannému úkonu zo strany povinného tým, že doručil oprávnenému oznámenie o započítaní pohľadávky. V tomto zmysle je potrebné poukázať na skutočnosť, že predpokladom platného započítania je zo strany povinného potrebné učiniť voči oprávnenému náležitý započítací prejav, keďže k započítaniu nedochádza priamo zo zákona. Zostáva však vyriešiť otázku, či takýto úkon - prejav spĺňa všetky predpoklady, aby bol spôsobilým k započítaniu. Zákon pre takýto prejav žiadnu formu nestanovuje, avšak nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl. OZ.
17. Súd ma na základe predložených listinných dôkazov za preukázané, že oprávnený učinil pohľadávku povinného voči nemu za spornú, a to Žiadosťou o doplatenie zo dňa 27.10.2016, ktorá bola povinnému doručená dňa 02.11.2016, teda ešte pred započítacím prejavom povinného, ktorým je podľa povinného Oznámenie o zániku poistenia zo dňa 04.11.2016. Súd bol preto povinný zaoberať sa otázkou či medzi oprávneným a povinným došlo k účinnému započítaniu pohľadávky povinného, a tým aj k zániku práva tvoriaceho predmet exekúcie, a teda či neprichádza do úvahy zastavenie exekúcie, podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Povinný však nepreukázal, že jeho pohľadávka bola spôsobilá na započítanie, keďže ju povinný namietal a povinnému táto skutočnosť pri započítacom prejave bola už známa. Samotné Oznámenie o zániku poistenia zo dňa 04.11.2016 nepreukazuje existenciu platnej pohľadávky povinného voči oprávnenému. Povinný sa môže domáhať ochrany svojho práva v samostatnom konaní, a nie započítacím prejavom v exekučnom konaní, ktoré je už len vykonávacie konanie a nevykonáva rozsiahle dokazovanie, ohľadne oprávnenosti uplatneného nároku. V exekučnom konaní by súd mohol prihliadať na započítací prejav v prípade, že by boli splnené všetky podmienky kompenzačného prejavu a žiaden z účastníkov by vzájomné pohľadávky (ktoré doposiaľ neboli judikované súdom) neučinil spornými. Preto súd musel iba konštatovať, že povinný neuviedol také dôvody, ktoré by zakladali tú skutočnosť, na základe ktorej by jeho námietkam mohol vyhovieť.
18. Konanie o námietkach proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala, preto okolnosť spôsobujúca zánik vymáhanej pohľadávky je dôvodom na vyhovenie námietok proti exekúcii iba za predpokladu, že nastala pred začatím exekučného konania.
19. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods.1 Exekučného poriadku, a to a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, možno namietať, iba ak nastali po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané.
20. Inštitút námietok v exekučnom konaní neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie, tieto bolo potrebné si uplatniť prostredníctvom opravného prostriedku v zmysle poučenia uvedeného v rozhodnutí v pôvodnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii
musel ako neodôvodnené zamietnuť, pretože súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
21. Cieľom exekučného konania je vykonanie exekúcie a uspokojenie oprávneného. Na to, aby mohla byť exekúcia vedená voči povinnému musia byť naplnené zákonné predpoklady. Základnými predpokladmi zákonného vedenia exekúcie voči povinnému je existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom k vykonaniu exekúcie a nesplnenie si povinnosti uloženej vykonateľným rozhodnutím. V danom prípade v konaní nebolo preukázané, aby do podania návrhu na vykonanie exekúcie došlo k splneniu uloženej povinnosti a taktiež neboli preukázané ani iné dôvody pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná.
22. Čo sa týka námietok povinného súd konštatuje, že po preskúmaní a oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že námietky povinného neboli podané dôvodne, nakoľko povinný vo svojich námietkach nepreukázal ani jednu z okolností, ktorá by po vzniku exekučného titulu spôsobovala zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. Na základe uvedeného súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.
23. Súd konštatuje, že inštitút námietok v exekučnom konaní neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie. Tento opravný prostriedok, resp. túto skutočnosť mal povinný uplatniť prostredníctvom opravného prostridku v zmysle poučenia uvedeného v rozhodnutí v pôvodnom konaní.
24. Napokon, námietky proti exekúcii sú inštitútom, ktorým povinný iniciuje spor o to, či exekúcia začala dôvodne. Je taktiež potrebné uviesť pre pochopenie zmyslu a účelu exekučného konania, že občianske súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí na základné (pôvodné, vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne.
25. Samotný výkon exekúcie spadá výlučne do pôsobnosti súdneho exekútora, ktorý po preskúmaní majetkových, ako aj finančných možností povinného sám rozhodne o spôsobe vykonania exekúcie. Súdny exekútor v súčinnosti s povinným môže vykonať exekúciu niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie. Z daného vyplýva, že v priebehu výkonu exekúcie je možné, aby súdny exekútor vykonal exekúciu aj iným spôsobom než len napr. zrážkami zo mzdy, či prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a preto súdny exekútor po preskúmaní majetkovej podstaty povinného môže pristúpiť k exekvovaniu hnuteľných či nehnuteľných vecí povinného. Samotný priebeh výkonu exekúcie je ovplyvnený aj súčinnosťou povinného, a preto by malo byť v záujme povinného poskytnúť súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie dostatočnú súčinnosť, tak aby výkonom exekúcie došlo k čo najmenšiemu zásahu do životných potrieb povinného. Súčasná zákonná úprava nebráni povinnému so súdnym exekútorom spísať dohodu o splátkovom kalendári, avšak k tejto dohode musí udeliť súhlas oprávnený.
26. Súd posúdil námietku povinného proti exekúcii a dospel k záveru, že nebola podaná dôvodne. Povinný neuviedol vo svojich námietkach ani jednu z okolností, ktorá by spôsobovala po vzniku exekučného titulu zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti alebo pre ktoré je exekúcia neprípustná.
27. Čo sa týka námietok povinného proti trovám exekúcie, súd po preskúmaní týchto námietok dospel k záveru, že predmetné námietky sú nepreskúmateľné, nakoľko ich povinný neodôvodnil ani len čiastočne. Po preskúmaní upovedomenia o začatí exekúcie, má súd za preukázané, že námietky proti trovám exekúcie boli podané bez opodstatnenia. Nakoľko v exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno práve na ťarchu povinného, je úlohou povinného preukázať súdu všetky skutočnosti, ktoré by potvrdili tvrdenia povinného. Keďže v danom prípade povinný neodôvodnil námietky proti trovám exekúcie vôbec, čiže konkrétne nespochybnil výšku trov, opodstatnenosť trov, a ani žiadnym spôsobom nenapadol výpočet trov, súd na takéto námietky nemôže prihliadať, a preto považuje tieto námietky od počiatku za nedôvodné a bezpredmetné.
28. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a teda námietky povinného proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V zmysle ust. § 243 Civilného sporového poriadku v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. (§ 244 C.s.p.)