Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/164/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: M.. M. M., G.. XX.XX.XXXX, K. E. X. M. XX, A. G. Z., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 17, pod sp. zn. EX 2752/2011, o vymoženie 6.078,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 02.06.2015, č. k. 1Er/603/2011-111 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil druhým výrokom zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,75 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia a tretím výrokom zaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy exekúcie vo výške 364,50 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal súd prvej inštancie dňa 31.01.2012 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora. Uznesením, č. k. 1Er/603/2011-64 zo dňa 13.08.2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zároveň bola exekúcia zastavená. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 12CoE/327/2012-81 zo dňa 29.5.2013 bolo predmetné uznesenie súdu prvej inštancie, č. k. 1Er/603/2011-64 zo dňa 13.8.2012 zrušené. Zároveň Krajský súd v Košiciach v odôvodnení uviedol, aby sa tunajší súd zaoberal ďalšími námietkami povinnej uvedenými v podaní zo dňa 16.3.2012, a to predovšetkým vznesenou námietkou premlčania voči vymáhanej pohľadávke. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 1Er/603/2011-88- zo dňa 5.8.2013 exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora a povinného. Toto uznesenie bolo na odvolanie oprávneného zrušené uznesením Krajského súdu Košice č.k. 12CoE/263/2013-102 zo dňa 28.4.2014 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd v tomto rozhodnutí predovšetkým poukázal na skutočnosť, že oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že voči pôvodnému dlžníkovi sa na základe platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.04.1996, sp. zn. 1Rob/427/1996 (exekučný titul v tomto exekučnom konaní) domáhal vykonania exekúcie, a to dňa 09.03.1999 podaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho. Táto okolnosť predstavuje spočívanie premlčacej doby určenej na vymoženie priznanej pohľadávky, a to odo dňa začatia exekučného konania až do dňa právoplatného skončenia tohto konania, a to či už vymožením pohľadávky alebo zastavením exekúcie. Otázka skončenia vyššie uvedeného konania je tak rozhodná pre rozhodnutie o vznesenej námietke premlčania povinnej v prejednávanej veci podľa ust. § 110 Občianskeho zákonníka, avšak v doterajšom priebehu konania nebola dostatočne vyriešená.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 110 ods. 1, § 111 a § 112 Občianskeho zákonníka a uviedol, že exekučný titul v tomto konaní je platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 1Rob 427/1996 zo dňa 12.4.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 24.5.1996 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, č.k. 7C 585/00-121 zo dňa 26.2.2002 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co 191/02 zo dňa 12.12.2002, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 17.2.2003. Týmito rozsudkami bolo určené, že darovacia zmluva uzatvorená medzi darcom Jánom Hvizdošom a povinnou je voči oprávnenému právne neúčinná. Návrh na vykonanie exekúcie bol u súdneho exekútora podaný až dňa 13.09.2011. Rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, č.k. 7C 585/00-121 zo dňa 26.2.2002 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co 191/02 zo dňa 12.12.2002 preukazuje, že oprávnený na základe úspešne podanej odporovacej žaloby sa môže domáhať plnenia od povinnej na základe § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť však sama osebe nespôsobuje predlženie premlčacej lehoty platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 1Rob 427/1996 zo dňa 12.4.1996. Po preskúmaní časového obdobia, ktoré uplynulo medzi vykonateľnosťou predmetného platobného rozkazu a podaním návrhu na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom konaní aj bez zarátania doby priebehu exekučného konania vedeného na súde prvej inštancie pod č.k. Er 366/1999, mal súd prvej inštancie za to, že uplynula 10-ročná premlčacia doba v zmysle § 110 ods. Občianskeho zákonníka. Od právoplatnosti predmetného platobného rozkazu (24.5.1996) do podania návrhu na začatie v konaní č.k. Er 366/1999 (9.3.1999) uplynula doba 2 roky, 9 mesiacov a 13 dní. Od právoplatnosti zastavenia konania č.k. Er 366/1999 (23.3.2004) do podania návrhu na začatie konania v tomto exekučnom konaní (13.9.2011) uplynula doba 7 rokov, 5 mesiacov a 21 dní. Súčet týchto dvoch dôb jednoznačne presahuje 10-ročnú premlčaciu dobu na vymáhanie práva priznaného právoplatným rozhodnutím súdu v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie mal za preukázané, že povinný úspešne uplatnil námietku premlčania vymáhaného nároku, a preto súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu vedenú voči povinnému vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. O trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného na ich náhradu vzhľadom k tomu, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, a to tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie po uplynutí premlčacej lehoty. O trovách exekúcie povinného rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 142 O.s.p. a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že povinný mal v konaní plný úspech.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), a že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty podľa ust. § 110 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy oprávneným predložený dôkaz, a to Dodatok č. 1 k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX uzavretý medzi Slovenkou sporiteľňou, a.s. a Jánom Hvizdošom dňa 23.09.1997. Poukázal na ust. § 110 ods. 1, § 112 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetným dodatkom došlo zo strany právneho predchodcu povinného k uznaniu práva, pričom dôvodom uznaného práva je pôvodná úverová zmluva č. 788000895 zo dňa 07.03.1991. V bode 2 dodatku sa uvádza, že ostatné ustanovenia úverovej zmluvy ostávajú nezmenené. V úverovej zmluve je obsiahnutý záväzok dlžníka splatiť poskytnutý úver. Výška záväzku vyplýva zo samotného platobného rozkazu. Oprávnený mal za to, že uzavretie dodatku k úverovej zmluve je uznaním záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy zo strany dlžníka. Dlžník mal vedomosť o existencii záväzku i o jeho výške a uzavretím dodatku k úverovej zmluve s veriteľom vyjadril svoj súhlas so záväzkom, teda ho uznal. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že premlčacia lehota začala plynúť až od uznania záväzku dlžníkom, teda od uzavretia dodatku k úverovej zmluve dňa 23.09.1997. Od uznania záväzku do podania návrhu na začatie exekúcie dňa 09.03.1999, sp. zn. Er/366/1999 uplynula doba 1 rok, 5 mesiacov a 14 dní. Od právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania dňa 23.03.2004, sp. zn. Er/366/1999, do podania návrhu na začatie predmetného exekučného konania zo dňa 13.09.2011 uplynula doba 7 rokov, 5 mesiacov a 21 dní. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní jednoznačne nie je premlčaná. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a jeho

odôvodnenie nespĺňa náležitosti podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.. Súd prvej inštancie však v napadnutom uznesení sa s navrhovanými dôkazmi predloženými oprávneným, a to najmä s vyššie uvedeným Dodatkom č. 1 nijako nevysporiadal, a ani neuviedol, prečo tieto dôkazy nevykonal.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril aj povinný, ktorý uviedol, že v posudzovanom prípade došlo k uplynutiu premlčacej doby. Poukázal na to, že Dodatok č. 1 k úverovej zmluve predložený oprávneným súdu prvej inštancie dňa 04.07.2014 nie je možné v žiadnom prípade považovať za uznanie dlhu zo strany pôvodného dlžníka.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Predmetom odvolacieho konania je predovšetkým vyriešenie otázky oprávneným namietaného nesprávneho určenia uplynutia premlčacej lehoty súdom prvej inštancie.

13. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. V posudzovanom prípade je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.04.1996, sp. zn. 1Rob/427/1996, ktorým bola odporcovi Jánovi Hvizdošovi uložená povinnosť zaplatiť Slovenskej sporiteľni, a.s. sumu 6.078,47 eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.05.1996.

15. Tak ako to už v predchádzajúcom rozhodnutí uviedol odvolací súd, v dôsledku úmrtia pôvodného dlžníka a nemožnosti uspokojenia sa z jeho majetku vzniklo oprávnenému z dôvodu úspešne podanej odporovacej žalobe právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, teda od povinnej. Vychádzajúc z § 42b ods. 4 časť vety za bodkočiarkou tak došlo k zmene osoby povinného ako dlžníka.

16. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

17. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

18. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

19. Podstatou exekučného konania je nútený výkon rozhodnutia. Predpokladá teda, že tu existuje exekučný titul, t. j. titul pre výkon rozhodnutia. Týmto titulom sa rozumie listina vydaná orgánom na to oprávneným, ktorá má predpísanú formu a v ktorej sa ukladá určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Každý titul musí spĺňať určité náležitosti, a to ako formálne, tak aj materiálne. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie. Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávacom rozhodnutí vymedzené presne a nepochybným spôsobom.

20. Podľa ust. § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Právny nástupca subjektu určitého práva či určitej povinnosti preberá právo alebo povinnosť v stave, v akom sa nachádzali v dobe zmeny subjektu. Je pritom nerozhodné, z akého dôvodu k zmene osoby veriteľa alebo dlžníka dochádza. Preto tam, kde dochádza k zmene v osobe subjektu práva či povinnosti, započítava sa právnemu nástupcovi vždy tá časť premlčacej doby, ktorá už jeho právnemu predchodcovi uplynula.

21. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie pri určovaní dĺžky uplynutia premlčacej lehoty nevzal do úvahy oprávneným zaslaný listinný dôkaz, a to Dodatok č. 1 k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX uzavretý medzi právnym predchodcom oprávneného a právnym predchodcom povinného dňa 23.09.1997. Oprávnený mal zato, že uzavretím predmetného dodatku došlo k uznaniu dlhu zo strany právneho predchodcu povinného, čím došlo k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej lehoty a od uzavretia predmetného dodatku (od 23.09. 1997) začala plynúť nová premlčacia lehota. S uvedeným názorom oprávneného však nie je možné súhlasiť.

22. Podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

23. Uznanie práva veriteľa zo strany dlžníka spôsobuje prerušenie plynutia premlčacej lehoty. V danom ustanovení zákona je premietnutý právny inštitút uznania dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu predstavuje obligatórne písomný a kauzálny právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, v ktorom uznáva svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu i výšky.

24. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka (Uznanie dlhu), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

25. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky. K platnosti právneho úkonu uznania dlhu okrem všeobecných obsahových náležitostí právneho úkonu, v prípade uznania dlhu Občiansky zákonníka vyžaduje, aby bol tento právny úkon dlžníka urobený v písomnej forme, obsahoval sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky. V prípade premlčaného dlhu je zároveň potrebné, aby ten kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo 116/2009, sp. zn. 4 Obo 45/2011)

26. Podľa názoru odvolacieho súdu Dodatok č. 1 k úverovej zmluve č. 788000895, zo dňa 07.03.1991 (č.l. 108) uzavretý medzi právnym predchodcom oprávneného (podpísaný dňa 22.09.1997 osobou poverenou riadením pobočky a obchodno-prevádzkovým námestníkom) a právnym predchodcom povinného (podpísaný dňa 23.09.1997) nie je možné považovať za jednostranný právny úkon uznania dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, tak ako to v odvolaní uviedol oprávnený. Z uvedeného dôvodu tak uzavretie predmetného Dodatku č. 1 nemalo za následok prerušenie plynutia premlčacej lehoty.

27. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie a uzatvára, že od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. od dňa 24.05.1996 do podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 09.03.1999, v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves, sp. zn. Er/366/1999 uplynula doba 2 roky, 9 mesiacov a 13 dní. Uznesenie, ktorým Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol o zastavení exekúcie, č. k. Er/366/1999-26 zo dňa 26.02.2004 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2004. Do podania návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13.09.2011, v tomto exekučnom konaní uplynula doba 7 rokov, 5 mesiacov a 21 dní. Súčet týchto dvoch dôb presahuje desaťročnú premlčaciu dobu na vymáhanie práva priznaného právoplatným rozhodnutím súdu v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

28. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie konštatuje, že exekučný titul - právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.04.1996, sp. zn. 1Rob/427/1996 je premlčaný, a tak správne súd prvej inštancie na námietku premlčania vznesenú povinný ako dôvodnú prihliadol.

29. Oprávnený podal odvolanie voči celému rozhodnutiu, čiže aj proti druhému a tretiemu výroku, ktorými bol zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Odvolateľ však v tejto časti svoje odvolanie bližšie nešpecifikoval a odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

30. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným stranám preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).